Cart is empty 
Filmársky žľab je dnes tatranskou skialpovou klasikou. Ale aj klasikou filmárov. Stála v ňom chata z ikonickej Medenej veže. Prečo už tam nie je?
Na Medenú vežu Slováci nedajú dopustiť. Kultové dielo, pri tvorbe ktorého stáli svojho času hviezdy slovenského filmu, je dodnes považované za skvost našej kinematografie. Pre potreby filmu postavili pod Lomnickým sedlom chatu.
Iba pre potreby nakrúcania
Toto miesto filmári nevybrali iba tak. Vďaka lanovke a blízkej Skalnatej doline ide o jedno z najdostupnejších miest vo Vysokých Tatrách a hoci v tatranskom prostredí ide vždy o náročnú filmovačku, štábom vyhovuje.
Chatu postavili iba pre potreby nakrúcania filmovej trilógie podľa námetu Ivana Bukovčana – Medená veža (1967), Orlie pierko (1971) a Stratená dolina (1976). Chata vo Filmárskom žľabe, ako uvádza portál Tatranské unikáty, sa objavuje iba v prvých dvoch. Prvé dva filmy zobrazujú priateľstvo horolezcov Pirina, Starca a Valéra, ktoré poznačila tragédia. Vznikli pod režisérskou taktovkou Martina Hollého.
Tretí je filmovou komédiou od režiséra Martina Ťapáka a zobrazuje snahu dvoch chatárov snažiacich sa chrániť dolinu pred náporom turistov. Tento film iba veľmi voľne nadväzuje na predchádzajúce dva.
Aj po rokoch je film veľmi uveriteľný
Najmä Medená veža je srdcovkou mnohých filmových fanúšikov. Oslovila aj milióny divákov na celom svete. Ako nám povedala Emília Vášáryová, ktorá v nej hrala Sašku, Ivan Bukovčan písal scénar priamo na telo všetkým štyrom protagonistom, teda aj Štefanovi Kvietikovi (Pirin), Ivanovi Rajniakovi (Valér) a Ivanovi Mistríkovi (Starec).
Možno aj preto je dej filmu aj po rokoch taký uveriteľný. Hoci, pri ťažkých scénach vo vysokohorskom prostredí hercov dabovali poprední tatranskí horolezci – Ivan Gálfy, Ivan Urbanovič a Ladislav Šedivý a E. Vášáryovú pri niektorých scénach Darina Požgayová.
Ikonická chatka bola iba kulisou filmu. Postavili ju asi desať metrov pod Lomnickým sedlom. Vo Filmárskom žľabe sa síce nakrúcali všetky kľúčové scény filmu Medená veža, no interiérové scény vznikli na Kolibe v Bratislave. Aj názov štítu – Medená veža neexistuje. Vznikol vo fanzázii tvorcov filmu. Filmovou „vežou“, ako uvádza Wikipédia, je štít Veľká Vidlová veža.
Ostalo po nej iba niekoľko trámov
Dnes chatu môžete vidieť iba vo filme, lebo vo Filmárskom žľabe po nej ostalo iba niekoľko trámov a kovových fragmentov, ktoré sa zo skál nedali vytrhnúť. Podľa údajov ČSFD ju postavili za približne pol milióna vtedajších československých korún.
Stála tu ešte v roku 1974, potom ju zbúrali. Taká bola dohoda so správou národného parku, keďže sa nachádzala na jeho území. Filmovačku na tomto mieste dnes pripomína už iba tabuľa na vrchu Lomnického sedla.
Filmový kríž je príbehom chatára z Rysov
Svoj príbeh má aj kríž, ktorý Štefan Kvietik umiestnil na vrchol hory. V skutočnosti ho tam vyniesli horolezci – dabléri. Ako uvádza Mirka Kováčiková v spomienkach na filmovanie v Tatrách s Ladislavom Šedivým, Ivan Bukovčan sa inšpiroval príbehom chatára z Rysov a jeho priateľa z 50. rokov.
Filmový kríž bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebeňa a ležal tam spadnutý ešte v roku 1978. Vyrobili ho z novoduru, bol dlhý asi meter a pol a na vrchol ho upevnili lankami. Zábery na neho podľa ČSFD urobili z Lomnického sedla a lanovky. Nevydržal nápor počasia a spadol sám.
Do Filmárskeho žľabu s vidinou pokuty
Dnešným Filmárskym žľabom kedysi viedol zeleno značený turistický chodník. V závere minulého storočia bol ešte v mapách zakreslený. No výstup do neho má dnes stopku.
Leží takmer na konci Malej Studenej doliny, pár metrov od Veľkého hangu, ktorým sa dá vystúpiť na Téryho chatu. No nevedie k nemu žiadna odbočka. Turisti, ktorí sa tam odvážili vkročiť, na sociálnych sieťach hovoria o tom, sklon žľabu je strmý, často tu padajú kamene zo stien Veľkej Lomnickej veže. Obchádzať treba aj veľké balvany a lepšie je mať prilbu. A rátať s pokutou, lebo do žľabu turisti nesmú.
Autor titulnej fotografie: zdroj Jano Krchavý
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
