Rododendrony previezli do Tatier z Álp

Chceli, aby sa Tatry fialoveli ako Alpy. Preto sem doviezli rododendrony. Zdalo sa, že drsné podmienky rastliny nevydržali.

Uhorský karpatský spolok bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku. Vznikol v auguste roku 1873 v Kežmarku a, pochopiteľne, centrom jeho záujmu boli Tatry. Zakladatelia nadviazali na vtedajší trend v západnej Európe, kde sa postupne sformovali základy klubovej činnosti spolu s záujmom podporovať športové aktivity v horách.

Ich úlohou bolo i vedecké bádanie v Tatrách

Tak ako aj iné vtedajšie spolky si vytýčil aj vedecké poznávanie. Okrem Karpát, najmä Vysokých Tatier a s tým súvisí aj vydávanie ročeniek spolku, v ktorých sa objavovali aj vedecké články spojené s faunou a flórou veľhôr. V čase svojho fungovania, spolok zanikol po druhej svetovej vojne v roku 1945, sa nebránil ani dovozu. A to nielen zvierat, ale aj cudzokrajných rastlín.

Najviac sa venovali plesnivcu. Bol obchodným artiklom

Hoci v rámci druhovej ochrany tatranskej flóry venoval spolok najviac pozornosti plesnivcu, lebo bol aj výhodným obchodným artiklom, jeho členovia neodolali importu. A tak sa do Tatier dostal rododendron (Rhododendron hirsutum) z rakúskych Álp. Vraj preto, lebo v spolku sa nádejali, že sa Tatry budú fialovieť ako tamojšie veľhory.

Rododendron nie je pôvodný tatranský druh, ale jeho výskyt je v pohorí vzácny
Rododendron nie je pôvodný tatranský druh, ale jeho výskyt je v pohorí vzácny. Autor fotografie: zdroj Wikipédia

Členovia Uhorského karpatského spolku vynaložili preto obrovskú námahu, aby sa táto rastlina v Tatrách aklimatizovala. Vysádzali ju vo viacerých etapách. Ako uvádza Wikipédia, v rokoch 1880 – 1820 to bolo v Doline siedmich prameňov a na Muráni, v rokoch 1889 – 1890 vo Velickej doline, Veľkej Studenej doline a na Slavkovskom štíte.  

Rododendrony sa udomácneniu bránili 

„Stálo to obrovské úsilie spojené s dovozom, vysádzaním a pestovaním. Ale rododendrony sa neujali. Jednoducho, neprežili drsné podmienky Tatier aj preto, leto tu nepatria,“ povedala nám botanička Tatranského národného parku Katarína Žltkovanová.

Tento názor donedávna prevládal. No botanici našli jeden kríček rododendrona, ktorý prežíva. „Vďačí za to miestu, v ktorom sa nachádza. Je zakrpatený, rozprestiera sa na asi jednom metri štvorcovom v lavínovom žľabe, kde ho pred desiatkami rokov zasadili. Lavíny sa starajú o to, aby mu zlikvidovali všetkých konkurencov,“ dodala botanička. „Už pre to úsilie a pre dejiny, ktoré má za sebou, je pre nás vzácny, hoci v Tatrách nie je pôvodný,“ uzavrela.

Autor titulnej fotografie: zdroj Wikipédia

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.3 / 5. 52

Ďalšie zaujímavé články pre vás

12. februára 2025

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu