Podbanské a predhoria Vysokých Tatier, ale aj okolie Popradského plesa, Kežmarské žľaby i ďalšie lokality v Tatrách patria medzi vychýrené hubárske rajóny u nás. To isté platí o podtatranských oblastiach.

Titulná fotografia je len ilustračná.

IMG_1165

Súčasné obdobie by sme mohli nazvať začiatkom hubárskej sezóny, ale zažívame extrémne horúce dni s vysokými teplotami a takmer žiadnymi zrážkami. Toto rastu húb nepraje, pretože prílišné sucho doslova neznášajú. Napriek tomu písali niektorí hubári v júni na stránku nahuby.sk, že si z Tatier odniesli slušné úlovky. Aj keď je sucho, našli dosť hríbov, čo podporili fotografiami plných košíkov. Iní hlásili, že našli len zopár suchohríbov, jedna hubárka napísala, že nenašla nič.

Niektorí turisti už dopredu počítajú s tým, že si počas cesty do naplánovaného cieľa nazbierajú v nižších polohách zopár húb, ak rastú. Iní plánujú pobyt v horách len s cieľom hľadať a zbierať huby. Táto záľuba spojená s aktívnym pobytom v prírode sa často v rodinách dedí z generácie na generáciu.

IMG_1168

Starší znalci spomínajú, že veterná smršť, ktorá v roku 2004 zasiahla Vysoké Tatry a zničila množstvo hlavne smrekových porastov, narušila aj viacero miest, kam kedysi chodili doslova naisto. Huby rastú v pokojnom prostredí s dostatkom vlahy, ich výskyt sa viaže na existenciu takzvaného podhubia. Ak nie je vytvorené, huby na takom mieste nenájdete. Platí teda známe pravidlo, že ak na nejakom mieste nájdete huby, nájdete ich tam aj v budúcnosti.

Pozor však na zber v chránených pásmach. V 1. a 2. stupni ochrany huby zbierať môžete, v 3. až 5. stupne už nie. Medzi zóny, kde je hubárčenie povolené patria hlavne už spomínané predhoria Vysokých Tatier, okolie mestských častí v tomto pohorí i nižšie položené miesta. Na označenie príslušného stupňa ochrany slúžia stĺpy, tie by vás mali upozorniť, že už ste v prírodnej rezervácii alebo národnom parku. Okrem húb platia tieto obmedzenia aj pre zber lesných plodov.

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu