Cart is empty 
V Tatranskom národnom parku sa odohrávajú fascinujúce momenty. Zo skalného vrchu sa ozýva neznámy rysí hlas.
Les ožil rysou rujou. Najväčšia európska mačkovitá šelma väčšinu roka žije osamote a v Tatranskom národnom parku stráži svojej rozľahlé územie rozprestierajúce sa na rozlohe 300 kilometrov štvorcových.
Svet pozoruje ticho z tieňa stromov. Len počas ruje, od januára do marca, stretáva partnerov a jeho hlas sa rozlieha lesom. Počujeme ho, to hrubé mraučanie, škriekavé „uaaauu“.
Presne takúto emóciu nám sprostredkovala Správa Tatranského národného parku na sociálnej sieti. Fascinujúci svet rysov na krátkom videu, v ktorom rysica reaguje na neznámy rysí hlas zo skalného vrchu. Okamžite sa ozve, jej výrazná vokalizácia sa nesie krajinou, zatiaľ čo mláďatá napäto sledujú, čo sa deje. Krátke vrčanie naznačuje, že samica popri komunikácii usmerňuje aj zvedavé mláďatá.
No najtajomnejšia reč rysa je pachová. Značí stromy a skaly, obtiera si hlavu a šiju a označuje si svoje územie akoby hovoril, že toto je jeho územie, táto samica je jeho.
Hoci rys ostrovid je typickým predstaviteľom tatranskej fauny, ľuďom sa veľmi na oči neukazuje. No, unikátne zábery týchto fascinujúcich zvierat sa občas objavia na sociálnych sieťach, keď má ich autor šťastie na nekaždodenný záber.
Sú chránené, no dnes čelia aj civilizačným rizikám, hynú napríklad aj pod kolesami áut. Na ich monitorovanie Správa TANAP-u používa fotopasce, pomocou ktorých zoológovia sledujú ich populáciu a stav ochrany.
Typickými pre rysa sú škvrnitá srsť, ktorá je jedinečná pre každého jedinca, trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi a chvosť s čiernym koncom.
Autor titulnej fotografie: zdroj TANAP
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
