Cart is empty 
Malé lúčky, husté lesy a zurčiaci horský potok, prostredie ako stvorené na cykloturistiku. Neodolali sme ani my a rozhodli sa užiť si Tichú dolinu zo sedla bicykla.
Podobne ako Kôprová, aj Tichá dolina je vďaka ceste s asfaltovým povrchom dobre prístupná pre cyklistov. Celkovo má približne 20 kilometrov a patrí medzi najdlhšie doliny v našich veľhorách, na bicykli sa v nej dá prejsť asi 12 kilometrov. Začali sme na parkovisku v Podbanskom, kde sme nechali auto a pokračovali k rázcestníku pri horárni Tichá. Tam sme odbočili doľava a postupne prenikli do nedotknutej tatranskej prírody plnej farieb a vôní.
Cesta mierne stúpa, ale nie je to nič náročné, pokojne si ju môžu skúsiť aj rekreační cyklisti. Turisti tu majú k dispozícii viacero drevených prístreškov a lavičiek. Počas prestávky sme si trochu vydýchli, dali niečo malé na jedenie, doplnili pitný režim vodou a citrónovým radlerom Zlatý Bažant 0,0%. Zároveň sme sa pokochali výhľadom na Kriváň, Liptovské kopy i Kasprov vrch.
Chvíľu nám robil svojím žblnkaním sprievod Tichý potok, potom sa stratil, aby sa zas po čase objavil. Zo sedla bicykla je to trochu iné ako pri pešej turistike, nedajú sa vnímať všetky detaily, ale užívame si to. Treba dávať pozor na ľudí, ktorí idú v našom smere alebo oproti, či už sú tiež na bicykloch alebo peši. Stretli sme desiatky cyklistov, a to sme boli v týždni.
Cyklotrasa končí pri rázcestí pod Kasprovým vrchom, na konci asfaltky. Niektorí turisti si tu zamknú bicykle a pokračujú peši hore. My sme túto možnosť nevyužili, urobili sme si fotky, vychutnali si výhľady na scenériu štítov a okolitú prírodu. Sú neskutočné, ani sa nám nechcelo ísť späť, ale zjazd na bicykli je tiež lákavá aktivita. V doline už pomaly zachádzalo slnko za tatranské štíty, a tak si pre istotu niektorí obliekli ľahké vetrovky.
Cestou nazad netreba vôbec šliapať do pedálov, viac sme museli používať brzdy. Na ceste sú aj iní cyklisti a peší turisti, takže nie je priestor na bláznivú jazdu. Kým smerom nahor sme sa zadýchali, dole to išlo akoby samo. Návrat na parkovisko v Podbanskom bol plný dobrej nálady. Unavení, ale spokojní s výletom sme si rozdelili zvyšné ovocie, posledné dva radlery Zlatý Bažant 0,0% sme si rozliali do pohárikov. Ešte chvíľu sme sa rozprávali pri aute, akoby sme si chceli predĺžiť čas v Tatrách, kým vyrazíme na cestu domov.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
