Ilustračné foto: Katarína Švehlová
Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier a je tichá. Tento prívlastok sa v jej prípade najviac spája s kalamitou v roku 2004. Vtedy naozaj stíchla, no tamojšie lesy nezničila iba víchrica, ale aj lavíny, kôrovce, dokonca i oheň. Ani dnes Tichá dolina nepatrí k najnavštevovanejším, hoci prejsť ju môžete peši, na bicykli, ale aj tlačiac detský kočiarik.
Tichú dolinu nájdete v Západných Tatrách, je dlhá 17 km a vedie popri Tichom potoku, pravdepodobne jej dal meno, z veľkej časti po asfaltke, ktorú lemujú lesy. Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom.
Tichý potok. Jeho zurkot vás sprevádza celou cestou. Zrejme dal meno aj doline. Ilustračné foto: Ján Prexta
Ak očakávate, že v nej nájdete skalné prahy, alebo plesá ako v iných tatranských dolinách, nesplní sa vám to. Tie sú v jej bočných dolinách. Je národnou prírodnou rezerváciou a napriek tomu, že je veľmi dobre značená, nepatrí k najnavštevovanejším.
Možno aj preto sa tu darí vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň, či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.
Na jej prechod preto potrebujete možno aj trochu viac odvahy. No odmenou vám môže byť relax sprevádzaný šumením lesa, žblnkotom potoka a zvukmi čistej prírody, ktoré inde tak ľahko nenájdete. Turistické príručky o Tichej doline uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli.
Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo cez 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.
Najlepším východiskom aj pre cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená, nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť.
Jedna z dominánt doliny v jej závere – Liptovský Košiar. Foto: Jana Melišková
No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť, schovať bicykle do kosodreviny a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. Alebo v závere Tichej doliny budete chodníkom (žltá značka) pokračovať do Suchého sedla až pod vrchol Kasprovho vrchu k štátnej hranici s Poľskom.
Môžete sa rozhodnúť aj inak. Na konci asfaltovej cesty ísť ďalej do Zadnej Tichej doliny. Chodník (červená značka) tam stúpa do sedla Závory a neskôr do Hladkého sedla. Neďaleko je aj Ľaliové sedlo tvoriace západnú hranicu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Zo sedla Závory zostupuje chodník po zelenej značke do Kôprovej doliny s jej Kmeťovými vodopádmi.
No ani tu nie je možnostiam koniec. Tichá dolina vysiela do svojich strán až 24 bočných dolín a žľabov. Okrem Tomanovej doliny je tu napríklad Kôprovnica, Grapy, Krížna dolina, Temná Tichá dolina, Malé, Veľké i Zadné Licierovo, Magurský žľab a ďalšie. Viaceré aj s pohľadnými plieskami. Každá stojí za preskúmanie.
No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Mimochodom, už v minulosti predstavovala spojnicu medzi Liptovom a poľským Podhalím. Počas druhej svetovej vojny tu v okolí Tomanovho štítu havarovalo nemecké lietadlo Juncker 52, ktorého trosky sú tam dodnes.
No väčšou atrakciou Tichej doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185 tisíc stromov. Prírodný les i prales v oboch dolinách pod tlakom lykožrútov vysychá, mení sa. Ak ste v Tichej doline boli raz, po ďalší raz nájdete vždy inú krajinu.
Ilustračné foto: Ivana Pavellová