Cart is empty 
Žiadne hladkanie, kŕmenie, fotky. Na tatranských chodníkoch sú doma zvieratá, my sme iba hostia.
Láka vás urobiť si fotku so zvieraťom, ktorý sa vám ukázal počas túry na tatranskom chodníku? Zabudnite! Uvedomte si, že ide o tvory, z ktorých niektoré sa vám síce môžu zdať prítulné, no oni sú predovšetkým divé. A ich reakcie nevyspytateľné, k úrazu nie je nikdy ďaleko. A takúto spomienku na túru by ste nechceli mať.
Zabudnite na pokusy o hladkanie či kŕmenie
Ešte horšie ako fotenie, lebo to sa dá urobiť z primeranej vzdialenosti, môžu byť pokusy o hladkanie či kŕmenie. Priblížiť sa k divému zvieraťu je vždy riziko. Nikdy neviete, ako zareaguje, zoológovia z Tatranského národného parku sa prikláňajú k názoru, že skúšať to netreba, lebo útoky na človeka môžu byť rýchle a končiace zranením.
Na tatranských chodníkoch môžete stretnúť líšku, hlucháňa, zatúlať sa tu môže svišť, kamzík, medveď, dokonca jeleň, laň či srna, či ojedinele rys, cestu vám môžu skrížiť rôzne obojživelníky, salamandra alebo vretenica.
Zvieratá sa chodníkom vyhýbajú, no ak by nie…
Platí, že zvieratá sa chodníkom vyhýbajú. Turisti robia hluk, zhovárajú sa, pod ich krokmi sa lámu konáriky, niekto zo strachu pred medveďom používa jemné zvončeky. Zvieratá preto spravidla na chodníkoch nepostávajú. Medzi tými, ktorí na prítomnosť turistov zareagujú rýchlym útekom, patria kamzíky, vtáky, svište, raticová zver, rys. Ak sa „tvária“ prítulne, ak vycítite, že znesú prítomnosť ľudí, môže to byť aj signál toho, že sú choré. O to dôraznejšie sa odporúča, čo najďalej od nich.
Lesná zver môže trpieť celým radom ochorení – besnotou, morom diviakov, slintačkou, krívačkou, môžu mať parazity, vtáky vtáčiu chrípku a podobne. Ak zaregistrujete u divých zvierat stratu plachosti, apatiu, alebo naopak nezvyčajnú agresitvitu, zbadáte vypadanú srsť, viditeľné zranenia či parazity, alebo neprirodzený pohyb, nedotýkajte sa ich, nesnažte sa im pomôcť, nahláste situáciu na správe príslušného národného parku.
Od líšky čo najďalej
Napríklad líška hrdzavá môže byť veľmi nebezpečná. Aj v tatranských podmienkach môže byť rezervoárom niekoľkých parazitov, napríklad pásomnice líščej. Pásomnica žije v čreve líšky a nespôsobuje jej výrazné problémy. No trusom vylúči vajíčka do okolia a tie sa môžu dostať aj ku človeku. Inkubačná doba rozvinutia ochorenia echinokokózy je aj pätnásť rokov. Je nevyliečiteľná, môže napadnúť ktorýkoľvek orgán a je veľmi nebezpečná, liečba je celoživotná.
Nie my, medveď má situáciu v labách
A čo medveď? Stane sa, že ho na chodníku zaregistrujete. Čo robiť? Ak ho zbadáte skôr, ako on vás, ustúpte – pomaly, dozadu, bez hluku. Neutekajte, lebo sa môže pustiť za vami. Ak sa šelma rozhodne pre útok, najlepšou obranou je medvedí sprej. Ak ho nemáte, treba si ľahnúť tvárou k zemi, mierne rozkročiť nohy, rukami si zakryť zátylok a hlavu. V tejto polohe vás medveď neotočí, nepredstavujete pre neho hrozbu a po chvíli odíde.
Medveď na človeka útočí iba výnimočne, väčšinou odíde, alebo ujde, občas urobí takzvaný výpad, rozbehne sa proti človeku, zastane pred ním, potom sa obráti a odíde. Náš útek a panika ho väčšinou vyprovokujú k prenasledovaniu. Ak nejde o obranu mláďat, alebo o situáciu, keď je zahnaný do úzkych, väčšinou sa medveď snaží predísť konfliktu s človekom.
No pamätať si treba, že situáciu má vždy „v rukách“ medveď. Je na jeho rozhodnutí, čo pri strete s človekom urobí. Preto s ním netreba bojovať, dôležitá je pasivita a ochrana životne dôležitých častí tela – hlavy, hrudníka, brucha, hrdla.
Na plazy opatrne, lepšie je vyhnúť sa im
Žabu, salamandru či vretenicu hluk, ktorý robia turisti, zväčša nevyplaší a ostanú na chodníku v pozícii, v ktorej sme ich prekvapili. Ak sa to dá, treba ich obísť, prekročiť, urobiť palicou hluk, oni utečú.
Plaz je iný prípad. Obísť ho v bezpečnej vzdialenosti, čo je dva až tri metre, sa na tatranských chodníkoch nedá. Hady sú hluché, no reagujú na otrasy pôdy. Preto v primeranej vzdialenosti viac zadupte, palicou udrite do zeme, had to zaregistruje, vyhodnotí ako nebezpečenstvo a odplazí sa.
Plazy ani obojživelníky nedráždite, nesnažte sa ich chytiť či pichať do nich palicou. Vretenica v takom prípade zvykne zaútočiť. Ak vás uštipne, zachovajte pokoj, ranu vymyte, znehybnite končatinu a vyhľadajte lekársku pomoc.
Mŕtve zvieratá nahláste
Hádam netreba zdôrazňovať, že všetky zvieratá v národných parkoch sú chránené. Preto ich neprenasledujte, nedráždite, nesnažte sa hladkať mláďatá. A už vôbec sa nedotýkajte mŕtvych živočíchov. Pozor na nich, môže si ich vyhliadnuť na raňajky či večeru medveď, preto sa pri nich nezdržujte a neskúmajte sich. Radšej oznámte lokalizáciu takéhoto nálezu na správe národných parkov. Odborníci už budú vedieť, čo s nimi.
A najmä, nedovoľte, aby sa s mŕtvymi zvieratami zahrávali psy, ktorých na túru zoberiete. Je to nebezpečné nielen pre domácich miláčikov, ale následne aj pre vás, keď psa potom pohladkáte.
Autor titulnej fotografie: Lenka Lienka
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
