Cart is empty 
Ilustračné foto: Útulňa Ďurková v Nízkych Tatrách.
Ten pokoj, neskutočná prírodná scenéria, voňavý vzduch, príjemný vánok. Človek aj zabudne sledovať sociálne siete. Aj keď pri útulni Ďurková asi sto metrov pod hrebeňom je dobrý mobilný signál, akosi siahame po telefóne len v prípade, že chceme urobiť fotku či selfie.
Ráno v Nízkych Tatrách je magické, nedá sa inak, len vstať skoro a ísť sa z podkrovia útulne, kde sa spí, pozrieť dole na čerstvý vzduch. Niektorí, hlavne „esenpéčkari“, už vyrážajú na cestu, my si pred odchodom ešte trochu vychutnáme atmosféru, aká sa dá zažiť málokde. Postupne balíme veci pred odchodom. Našu fenku Pegy včera pichla do laby osa, ale zdá sa, že je všetko v poriadku.
Vraciame sa do osady Magurka, z ktorej sme včera vyrazili, ale pôjdeme inou cestou. Volajú ju Zimná, pretože keď je snehová pokrývka, vo veľkom ju využívajú skialpinisti. Opäť sme na hrebeni, užívame si nádherné výhľady, slnko začína poriadne hriať, takže trochu spomíname na tieň v útulni. Zostup začína pri Zámostskej holi. To je čas na malé občerstvenie, dokonale zafungoval Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA.
Pohľad z hrebeňa Nízkych Tatier.
Pri klesaní je terén trochu ťažší, v ceste máme pováľané stromy a kusy dreva. Je tu aj veľa hustých kríkov, preto sme naše hlasné rozprávanie nahradili krikom. „Jeden nikdy nevie, kedy sa pred nami alebo za nami objaví medveď, vraj ich je tu dosť,“ vysvetlila Gabika, ktorej hlas sme vyhodnotili ako najsilnejší. Ani Pegy sa v tomto úseku neženie dopredu, ale drží sa s nami.
Na chvíľu sme sa napojili na Magurský zlatý chodník v Ľupčianskej doline. Tvorí ho 11 tabúľ s informáciami o baníctve, ťažbe zlata, ako aj prírode v tejto oblasti. Videli sme niekoľko z nich, asi tie vyššie položené, a doplnili sme si znalosti o nerastných surovinách v Nízkych Tatrách, je to pekne a prehľadne spracované.
Pred záverečným klesaním sa ešte občerstvujeme, ostal ešte nejaký Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA, tak dopíjame posledné zásoby. Stále ideme lesom, nad osadou Magurka je rúbanisko, cesta je rozrytá, ide sa preto ťažšie a treba dávať pozor. Ale už sa blížime k chate, ktorá má rovnaké meno ako osada pod ňou, a to znamená, že na nás čaká jedlo, na ktoré sa už všetci účastníci našej dvojdňovej túry naozaj tešia.
Takýto krásny výhľad sa vám naskytne z hrebeňa Nízkych Tatier.
