Na tento vrch sa môžete vybrať z viacerých miest, z oravskej aj liptovskej strany.
Na Orave je vždy východiskovým bodom Zuberec, presnejšie chata Zverovka, od ktorej sa môžete dostať na hlavný hrebeň Roháčov, a teda aj na Ostrý Roháč cez sedlo Zábrať. Do sedla môžeme vystúpiť dvoma variantmi – buď zo Zverovky Látanou dolinou alebo Roháčskou dolinou od Ťatliakovej chaty.
Zo sedla Zábrať potom trasa pokračuje cez Rákoň, Volovec a Jamnícke sedlo (spoločná slovensko-poľská hranica) na Ostrý Roháč. Po zdolaní tohto magického štítu sa môžete vrátiť späť po pôvodnej trase, ale drvivá väčšina turistov pokračuje ďalej na Plačlivé a do Smutného sedla, v ktorom môžete opustiť hrebeň Roháčov a zostúpiť späť k Ťatliakovej chate a vrátiť sa Roháčskou dolinou na Zverovku, odkiaľ ste túru začali.
Samozrejme, alternatívou je túra v opačnom smere, z Ťatliakovej chaty do Smutného sedla a ďalej hrebeňom Roháčov cez Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec, Rákoň do sedla Zábrať.
Ďalšiu možnosť ako vystúpiť na Ostrý Roháč ponúkajú turistické trasy z liptovskej strany. Menej využívanou cestou pre jej veľmi dlhý nástup je túra z ústia Račkovej doliny, následne Jamníckou dolinou okolo Jamníckych plies v jej závere na hlavný hrebeň Roháčov do Jamníckeho sedla. Druhou možnosťou je výstup zo Žiarskej chaty do Smutného alebo Žiarskeho sedla.
Možností je teda viacero, treba však brať do úvahy, že vždy ide o náročnú celodennú túru s viacerými exponovanými úsekmi v masíve Ostrého Roháča.
Zo Žiarskej chaty do Žiarskeho sedla
My sme išli prechod Západnými Tatrami z liptovskej na oravskú stranu, a to konkrétne zo Žiarskej chaty do Oravíc. Po prespaní na Žiarskej chate sme vyrazili a najprv vystúpili do Žiarskeho sedla medzi Barancom a Plačlivým. Z dôvodu dĺžky túry sme zvolili túto kratšiu variantu, ako keby sme išli zo Žiarskej chaty do Smutného sedla.
Zo Žiarskeho sedla sme vystúpili na Plačlivé, potom na Ostrý Roháč, odtiaľ sme zostúpili do Jamníckeho sedla. Prešli sme Volovcom na Rákoň, tu sme však nepokračovali do viackrát spomínaného sedla Zábrať, aby sme pokračovali až na Zverovku, ale odbočili sme doprava a turistickým chodníkom po slovensko-poľskej hranici sme kráčali na Lúčnu a ďalej do Bobroveckého sedla. Odtiaľ pokračoval náš zostup Bobroveckou dolinou do Oravíc, kde sme mali objednaný nocľah. Išlo o náročnú, cca 8-hodinovú túru.
Ostrý Roháč je ikonický štít Západných Tatier. Technicky nie je úplne jednoduchý, pretože pri jeho prekonávaní treba na niektorých miestach počítať s pomerne exponovanými úsekmi, ktoré sú zabezpečené reťazami, priemerne zdatný turista by ich mal však za normálneho počasia zvládnuť.
Pozor na zmeny počasia
Keďže ide o celodennú túru v horskom teréne, odporúčame dobrú obuv a teplé oblečenie, pretože hlavne vo vyšších polohách fúka dosť silný vietor. Na druhej strane, odmenou za namáhavý výstup sú úžasné výhľady na všetky strany. Vidíte celý okruh štítov Roháčov s pohľadom do Roháčskej doliny, na Roháčske plesá, Ťatliakovu chatu, masív Jakubinej či samostatne stojacu Osobitú.
V diaľke vidno hrebeň Vysokých Tatier. My sme mali počas túry výbornú viditeľnosť, ale treba počítať s tým, že počasie sa môže kedykoľvek zmeniť. To je jedno zo základných odporúčaní – sledovať predpoveď počasia a na túru vyraziť skôr.
My sme vychádzali zo Žiarskej chaty o ôsmej, na Ostrom Roháči sme boli okolo jedenástej. Prešli sme to pomerne rýchlo, potom sme trochu spomalili. Na trase sme stretávali veľa turistov, hlavne Poliakov a Čechov, Slovákov bolo menej.
Autor ilustračnej fotografie: Fibo.



