Cart is empty 
Určite sa vám už stalo, že ste niečo urobili s dobrým úmyslom, ale nevyšlo to podľa vašich predstáv. Práve naopak, urobili ste viac škody ako úžitku. Takéto situácie sa stávajú aj v horách, keď si turisti myslia, že môžu napríklad odhodiť banánovú šupku, lebo veď ona sa rozloží, prípadne pustiť psa na voľno, veď v okolí sa teraz nikto nenachádza.
Foto: Marek Király
Vybrali sme päť vecí, ktoré ľudia robia v horách, možno v dobrej viere, ale nemali by:
- Odhadzujú odpadky, aj keď by nemali
Už sme to spomenuli v úvode. Podľa viacerých prieskumov ľudia v prírode najviac nechávajú plastový odpad. Táto situácia sa možno trochu zmení so zavedením zálohovania plastových fliaš a plechoviek od začiatku tohto roku. Turisti sú aj u nás už väčšinou uvedomelí a plasty v prírode nenechávajú, ale čo napríklad taký ohryzok z jablka? Čas jeho rozkladu je asi dva týždne, ale je to vec, ktorá do prírodného prostredia nepatrí. Zbytočne láka rôzne druhy zvierat na ľahko získanú potravu. Ešte horšie je to so šupkou od banána. Tá sa rozkladá priemerne šesť týždňov, zároveň je napustená rôznymi chemickými látkami, čo je pre zvieratá nebezpečné. To platí aj pre pomarančové šupky alebo cigaretové ohorky, tie sa rozkladajú asi dva roky.
- Zvieratá nemajú na vôdzkach
Predtým ako zoberiete svojho štvornohého miláčika na túru do hôr mali by ste navštíviť veterinára. Ten vám povie, či je to pre psíka vhodné alebo sa treba venovať iným aktivitám. Známym pravidlom je, že by mal byť v prírode na vôdzke. Nemal by voľne behať, ani v prípade, že máte pocit, že okolo nikto nie je. Nikdy neviete, aké zvieratá sa pohybujú v okolí, aj keď ich práve nevidíte. To isté platí o turistoch, ktorí sa môžu nečakane objaviť a váš pes ich môže ohroziť. Obozretný treba byť hlavne na území národných parkov, kde platia prísnejšie pravidlá.
- Chodia po nevyznačených chodníkoch
Poznáte to chválenie sa: „Vybral som sa cestou, aj keď tam nebola značka. Bol to iný zážitok, videl som veci z iného pohľadu.“ A my doplníme, že aj uškodil prírode. Prečo? Pretože ide o určitú kultúru pri turistike, o vašu bezpečnosť a zas aj o život zvierat a rastlín, ktorý by sme nemali takýmto spôsobom narúšať. Divo žijúce zvieratá vedia, po ktorých chodníkoch chodia ľudia, snažia sa im (vo väčšine prípadov) vyhýbať. Ak vás stretnú v miestach, kde vás nečakajú môže ich to vyľakať alebo na vás zaútočia.
- Preceňujú svoje sily, neplánujú
Neplatí to len pre Vysoké Tatry, ale aj pre iné pohoria u nás. Medzi najčastejšie príčiny zásahov Horskej služby patrí precenenie vlastných síl, zlé plánovanie trasy, nevhodný výstroj. Sandále do horského terénu určite nepatria, aj keď sa v nich dobre vetrajú nohy. Medzi časté chyby patrí aj neskorý odchod na túru a podcenenie zmien počasia. Skúsenejší turisti vám povedia, že letné búrky prichádzajú väčšinou až po 16-tej hodine, takže ak sa dovtedy vrátite do nižších polôh, nemali by vás prekvapiť.
- Nemajú vhodnú obuv ani výstroj
Ako sa oblečiem? Mám toho so sebou dosť alebo málo? Aj takéto otázky si niektorí dávajú pred túrou. Sú veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť, lebo sa vám to môže v horách vypomstiť. Začnime od obuvi, tu by sme nemali podceňovať situáciu a zvoliť pevnú obuv s podrážkou s profilom. Obyčajné športové tenisky, ani topánky na bežné nosenie ich nedokážu nahradiť. Túto vec podceňuje veľa turistov a potom sa im to vypomstí v podobe otlakov, presilených členkov, kolien či dokonca vyvrtnutí. Na oblečenie už máme dnes na výber z kvalitných a odolných materiálov, mali by sme mať na sebe viac tenkých vrstiev, je to praktickejšie ako napríklad dve hrubšie vrstvy. Chybou často je aj to, že si turisti nezoberú náhradné oblečenie. Ak plánujete dlhšiu túru, určite nezabudnite na pršiplášť, čiapku, ale aj termoizolačnú fóliu a lekárničku. Každú túru by sme si mali dopredu naplánovať a nepreceňovať svoje sily. Napríklad vetou: „Tieto kopce mám pochodené, ani sa nemusím dívať do mapy. Do dám kedykoľvek aj s rukami vo vreckách.“
