Cart is empty 
Od tohto dňa ubehlo presne 65 rokov. Plán vyliezť Východný štít nad Železnou bránou zostal iba plánom.
Stalo sa to 5. augusta 1961. Dvadsaťroční horolezci z Drážďan – Klaus Buhl a Dietmar Scheibner a 29-ročný Čech Evžen Macků – sa v ten deň rozhodli vystúpiť na Východný štít nad Železnou bránou. Chceli si do svojich tatranských dobrodužstiev zapísať ďalší dôležitý medzník.
Treba ukázať na chyby
Ich posledný deň na tomto svete opisuje vo svojej knihe (Ne)zabudnuteľné tatranské tragédie tatranský záchranár a nosič Jaroslav Švorc. Knihu sa rozhodol napísať nie preto, ako uviedol v úvode, aby jatril rany pozostalých, ale preto, aby poukázal na chyby, ktorých sa návštevníci dopúšťajú. Chyby, za ktoré zaplatia životom.
Takú urobil aj Dietmar. Horolezci si na výstup zvolili tzv. Barónovú cestu, ktorá bola klasifikovaná vtedy najvyšším VI. stupňom obťažnosti. „Všetko išlo hladko, žiadne problémy so zdolávaním náročnej steny nemajú a okolo poludnia sú v jej hornej časti. Najťažšie partie majú za sebou,“ citujeme z publikácie.
Už boli takmer pod vrcholom
Jaroslav Švorc sa vo svojom opise dostáva k zlomovej pasáži. „Trojica má pred sebou posledné dĺžky lana. Ešte pár metrov ťažšieho lezenia a potom ich čaká už len ľahký terén na vrchol. Dietmar lezie ako prvolezec, Evžen a Klaus zostávajú na istiacom stanovišti. Po niekoľkých metroch Dietmar zatĺka skobu a lezie v ústrety vrcholu. Nik netuší, že ho ani on, ani jeho spolulezci nedosiahnu,“ píše autor spomínanej publikácie.
Zdola lezcov ďalekohľadom sleduje Evženova priateľka. V jednej chvíli Dietmar siahne po osudnom chyte. Skala mu ostane v ruke, stratí rovnováhu i oporu a zrúti sa zo steny. Spolu s ním asi 150 metrov do skalných sutín a medzi balvany padajú aj Klaus s Evženom – všetci traja naviazaní na jedno lano.
Zázrak sa tentoraz nekonal
To všetko pred očami šokovanej dievčiny. Tá uteká na miesto pádu a očakáva zázrak. „A hoci sa zázraky občas stávajú, v tomto prípade na to neboli splnené ani tie najelementárnejšie podmienky. Pohľad na tri dobité telá a vzápätí výkriky bezmocnosti…“ vracia sa k okamihom tragédie J. Švorc.
Zmieňuje sa ďalej, že v tom čase sa z túry na Ganek vracal Pavol Rajtár, dnes tatranská vodcovská legenda. Začul volanie o pomoc a rýchlo prišiel na miesto nešťastia. Na pomoc ale už bolo neskoro.
Polosirotou skôr ako sa dieťa narodilo
„Podvečer sa Zlomiskovou dolinou uberal mĺkvy sprievod. Dvadsaťštyri záchrancov a troje nosidiel s mŕtvymi telami…“ uzatvára tragédiu v Tatrách J. Švorc. Vlastne nie celkom. Dohru mala o necelý rok. Evženova priateľka bola tehotná. Jej dieťa sa stalo polosirotou skôr, ako sa narodilo.
A príčina drámy pod Východným štítom. „Vylomený chyt prvolezca. No podpísalo sa pod ňu aj nedostatočné postupové istenie, ako aj istenie lezcov na stanovišti,“ dáva bodku sa smutným príbehom.
Autor titulnej fotografie: Ján Hlaučo
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
