Cart is empty 
Medzi pravidelných návštevníkov hôr, ktorí nosia pri tejto príležitosti slovenský kroj patrí aj Ján Chovanec z Púchova. Ako hovorí v rozhovore, lásku k horám a folklóru zdedil od svojich predkov. Tatry patria medzi jeho obľúbené destinácie, sú pre neho relaxom, miestom pre zážitky a zároveň výzvou. Dozviete sa aj ako reagujú ostatní turisti, keď stretnú v horách človeka v kroji.
Čo vás inšpirovalo k turistike v kroji a foteniu na štítoch?
Od detstva som bol vedený k láske k horám v našej dedinke, ktorá sa nachádza učupená v Púchovskej doline. S deduškom a otcom, ktorý pracoval v horách, som už ako chlapec chodieval na huby, lesné plody, palivové drevo na tuhé zimné večery (tie nám zostali už len v spomienkach). Tieto zážitky mi prirástli k srdcu a kochal som sa nimi. Už ako chlapci sme stavali máje, chodili na chaty, hrali sa v lesoch. Nemôžem zabudnúť na stavanie vatier, opekačky. Roky ubiehajú ako voda, ale tieto spomienky sú pre mňa stále očarujúce.
Ďalej som pokračoval v otcových šľapajach a pri práci v lesoch, učil sa od neho ako pilčík či s traktorom spracovávať lesnú kalamitu. Zúčastnil som sa aj na spracúvaní lesnej kalamity v Tatrách v roku 2004. Tatry ma uchvátili, mám k nim veľký obdiv a rešpekt. Od roku 2006 som tiež v slovenskom horolezeckom spolku JAMES. Rád hľadám adrenalín a výzvy.
Aké sú to kroje, ktoré máte na sebe, tancovali ste v súbore?
Pochádzam z rodiny, kde nikomu nie je cudzí spev, folklór, kroje. Som absolvent Základnej umeleckej školy v Púchove, kde som chodil na spev a dychové nástroje. Chodil som aj súťažne spievať, buď ako sólo spevák či duo spev (dvojhlasne s bratom) alebo traja so sestrou či s folklórnymi súbormi. Mal som aj dosť ocenení, diplomov, zážitkov. Spieval som na okresných, krajských súťažiach, na slávnostiach vo Východnej, Detve i v zahraničí s folklórnym súborom Záriečanka z obce pri Púchove.
Momentálne túto moju záľubu a vášeň brzdia povinnosti, ale vždy sa k nej rád vraciam. Chodievam v kroji z obce Záriečie v okrese Púchov, ktorý vlastnoručne šila domáca rodáčka pani Pastorková, má zlaté ručičky. Súčasťou mužského odevu sú papuče, nohavice, košeľa, lajblík, klobúk, v zimnom počasí čižmy a kabanica.
Idete v kroji celú cestu alebo si ho oblečiete až neskôr na túre?
Vždy to závisí od počasia. Pred horami treba mať rešpekt. Preto som vždy pripravený na zmenu počasia – prehodiť si oblečenie, prispôsobiť sa poveternostným podmienkam. Teraz pôjdem na plánovaný výstup na Kriváň bez ohľadu na zmenu počasia len v kroji. Ale na výstup vyrazím len ak budú hlásiť pekné počasie, človek nikdy nevie.
Ako reagujú ostatní turisti na toto oblečenie? Máte nejaké nezvyčajné zážitky?
Veľa turistov to berie, na moje prekvapenie, celkom dobre. Viacerí sa chcú so mnou odfotiť. Ale, povedzme si pravdu, nájdu sa aj hundroši. Takým poviem, nech sa zamyslia, kto bol na tomto vrchole skôr. Chlap v kroji, či v značkovom nepremokavom oblečení? Ako by sa teraz pozeral ten pradedo, že v čom si oblečený ty? Ale treba sa držať turistického bontónu:
Stretávajúci sa turisti sa zdravia podľa všeobecných zásad správania.
Na turistike je netaktné deliť sa na spoločenské triedy. V prírode sme si ako turisti navzájom rovní. Každý človek je hosťom prírody.
Je neslušné nadávať v horách na zlý čas alebo náročnosť terénu.
Správajme sa prívetivo k cudzincom.
Na skupinových túrach idú menej zdatní turisti vpredu. Podľa nich sa riadi tempo.
Je neslušné, ale aj nebezpečné, opúšťať na túrach spoločnosť.
Na jednej túre v Rakúsku ma oslovila turistka zo Slovenska a priala si mať so mnou fotku. Opýtal som sa jej, prečo práve so mnou? Lebo miluje folklór a tiež tancuje a spieva vo folklórnom súbore.
Chodíte často do Tatier? Ktoré časti máte najradšej?
Určite áno. Je to moja obľúbená turistická destinácia na relax a zážitky, a zároveň aj výzva. Najbližšie, ako som už spomínal, sa chystám na Kriváň. Prečo práve na tento vrch? Bol som na ňom už párkrát, je to najväčší symbol Slovenska, rád sa tam vraciam. Bol som, pravdaže, aj na iných vrchoch Tatier, ale k srdcu pri prirástol práve Kriváň. Páči sa mi aj jeho história – pekná, výstižná, precítene-akčná, zaujímavá… Od 19. storočia sa označuje ako symbol slobody Slovákov a slovenskej súdržnosti. Je to desiaty najvyšší vrch v Tatrách. Za krásu Vysokých Tatier môže vlastne Kriváň. Milujem každý kút týchto skvostných veľhôr. Veľmi rád sa sem vraciam, lebo viem, že ma čakajú nové zážitky a priatelia.
Ako dlho sa venujete turistike?
Na túto otázku viem odpovedať veľmi rýchlo – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Šumava, Jeseníky a mnohé ďalšie pohoria mám pochodené ako turista, ale taktiež, ako som už spomínal, podieľal som sa v nich na spracovaní kalamity ako lesný pracovník. A ešte k tomu aj ako horolezec i stromolezec, je to môj odbor. Takže je to pre mňa práca, vášeň, relax… Venujem sa tomu od detstva, a ak mi bude zdravie priať tak ako doposiaľ, tak stále budem ich obdivovateľ, fanúšik.
Chodíte s nejakou partiou alebo skôr sám?
Väčšinou ideme partia, ale je to asi tak 60 na 40. Raz za čas chodievam s rôznymi turistickými klubmi od východu až po západ. Na huby do lesa však chodievam sám alebo s najbližšími. Mám svoje miesta, kam sa vybrať, ale nebudem ich prezrádzať.
Máte ešte nejaký sen, kam máte v pláne vystúpiť?
Už teraz sa teším na Kriváň v kroji, tom našom záriečskom z Púchovskej doliny. To je teraz môj hlavný sen. Ako hrdý Slovák rád počastujem v našej skvostne-malebnej krajinke aj turistov, ktorí sem pricestovali na dovolenku, zájazd alebo sa len tak prechádzajú. Nech sa pokochajú oblekom (krojom) aj piesňami našich predkov. Ale veď folklór stále žije a bude žiť, ak sa mu má kto venovať a podporovať ho, učiť, prezentovať. Preto ho treba s hrdosťou prezentovať a zasväcovať aj mladých turistov.
Autor titulnej fotografie: archív Jána Chovanca.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
