Cart is empty 
Pri Chate na Skalnatom plese vznikla tretia tatranská botanická záhradka. Otvorili ju v pondelok 14. septembra.
Tento dátum mal symboliku. V ten deň to bolo šesť rokov, keď rodinu a Tatry po vyše polstoročí nosenia na tatranské chaty opustila legenda vysokohorského nosičstva Laco Kulanga. Bol to on, ktorý pred tridsiatimi tromi rokmi vzkriesil k životu aj Skalnatú chatu (1 725 m n. m.).
Na základoch pôvodnej chaty
Botanická záhradka je umiestnená v blízkosti tejto chaty na základoch pôvodnej chaty, stala sa súčasťou informačného strediska Správy TANAP-u v tomto priestore. Návštevníkom ukazuje tatranskú flóru, podobne ako jej väčšie botanické „sestry“ – Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici a Botanická záhrada na Lomnickom štíte, ktorá je najvyššie položenou nielen u nás, ale aj v Európe.
Projekt Botanickej záhradky pri Skalnatej chate spracovali botaničky Správy TANAP-u a minizáhradka ukazuje, čo všetko rastie v blízkosti Skalnatej chaty a Skalnatej doliny a aké je to vzácne. Aj preto bolo jej otvorenie spojené s Lesnou pedagogikou pod skalou (na Skalnatej chate funguje už tretí rok) s odborným výkladom odborníkov TANAP-u, počas ktorej návštevníci získali viac informácii o osobitostiach tatranskej flóry a Skalnatej chaty a zároveň si pripomenuli pamiatku Laca Kulangu.
Laco Kulanga a rekordne ťažké vynášky
Slovenský horolezec, chatar a nosič, ale aj vlekár a údržbár, Ladislav Kulanga zomrel ako 71-ročný. Predčasne – na následky zranenia, ktoré utrpel pri páde počas vynášky na Skalnatú chatu. Do povedomia nielen tatranskej verejnosti vošiel najmä zásluhou rekordne ťažkých vynášok, vďaka ktorým si vyslúžil titul – kráľ tatranských nosičov.
Je známe, že na Zamkovského chatu vyniesol 207,5 kg nákladu, na Téryho chatu 151 kg a na Zbojnícku chatu 141 kg. A ešte jeden rekord. Zo Skalnatej chaty na stanivu lanovky Štart zniesol 211-kilogramový náklad.
Skalnatá chata je otvorená celoročne
Chatárom bol na Zamkovského chate – tam najdlhšie, v rokoch 1982 až 1995, na Skalnatej chate, ktorú rekonštruoval od roku 1993, bol chatárom až do svojej smrti v roku 2020. Po ošetrení zlomenej kľúčnej kosti podpísal reverz, nechcel ostať pod dohľadom lekárov. Tak ako všetko v živote, aj liečbu si chcel vybojovať sám a v tichu, ktoré mal rád a s pokorou, ktorá mu bola vlastná. O tri dni na to zomrel.
Skalnatá chata je otvorená celoročne. Turisti sa k nej môžu dostať o zelenej značke z Tatranskej Lomnice, ak sú na Hrebienku či pri Zelenom plese, tak po červenom turistickom chodníku.
Autor titulnej fotografie: zdroj FB Skalnatá chata
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
