A to sa dá? Myslel som si, že je to zakázané. Aj takto niektorí stále reagujú, keď počujú o jazde na loďke po tomto horskom jazere.
Je to atrakcia, z ktorej majú zážitok asi všetky vekové kategórie. Zvlášť deti si to vedia poriadne užiť. Platí to aj o našej skupine. Do Tatier sme sa vybrali vlakom s dvomi malými deťmi. Nastúpili sme v Žiline s cieľovou stanicou v Štrbe.
Naše kupé už o pár minút ovládli hrdinovia Vlakovej patroly. Po naskenovaní QR kódu sme počúvali príbehy tejto veselej skupiny znázorňujúcej rôzne povolania.
Zahrali sme si pár hier, niečo malé zjedli, a už sme boli v Štrbe. Z rýchlika sme preskočili na vlak Tatranskej elektrickej železnice, ktorý nás doviezol na Štrbské pleso. Vyzeralo to tak, že ide pršať, ale nenechali sme sa odradiť.
Prechádzka okolo nášho najznámejšieho horského jazera má vždy svoje čaro. Obišli sme ho celé a urobili si veľa fotiek. Bol pracovný deň, ale pri plese sa prechádzalo veľa ľudí. Často rodiny s menšími deťmi. Okrem slovenčiny sme počuli aj ďalšie jazyky – poľštinu, češtinu, nemčinu i maďarčinu.
Nakoniec sme sa vybrali na loďky. Člnkovanie po Štrbskom plese si užili hlavne deti. Výhľady z vodnej hladiny sú iné ako z brehu. Videli sme Predné Solisko a ďalšie okolité štíty. Občas sme zahliadli vo vode nejakú rybu.
Ak sa rozhodnete zažiť jazdu člnkom po Štrbskom plese, práve v letnom období máte na to najlepšiu príležitosť. K obnoveniu tradície člnkovania došlo v roku 2008 po zákaze, ktorý vydali v 80. rokoch 20. storočia.
Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.




