Cart is empty 
Svetovú rekordmanku stavali obyčajní ľudia z Vysokých Tatier a okolia pomocou ťažných koní a prácou vlastných rúk.
Stavba lanovky na Lomnický štít vo výške 2 634 metrov nad morom bola malým zázrakom. Jej projekt bol na svoju dobu mimoriadne odvážny. A výstavba vyžadovala nielen prepracovaný návrh, ale aj manuálnu zručnosť, boj s ťažkými horskými podmienkami a nepredvídateľným počasím.
Kone, vynáška na chrbtoch a šikovnosť
Dnes je výlet na Lomnický štít, ktorý je druhým najvyšším vo Vysokých Tatrách a najvyšším obývaným miestom u nás, celoživotným zážitkom. Obyčajní ľudia z tatranského regiónu ale vtedy pred takmer storočím vykonávali náročnú prácu v extrémnych výškach iba za pomoci ťažných koní a s obyčajnou silou ľudských rúk a umu.
Čo robí z visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít svetový unikát? Tlačová správa Tatry Mountain Resorts uvádza, že ak berieme do úvahy celkovú dĺžku lanovky v jej dvoch úsekoch Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso a Skalnaté Pleso – Lomnický štít, tak v čase spustenia do prevádzky 20. decembra 1941 s dĺžkou viac ako šesť kilometrov mala najdlhší medzipodperový úsek na svete.
Prekonávala aj najväčší výškový rozdiel s jedným prestupovaním zo všetkých vtedy existujúcich lanoviek.
Pre Slovensko bola lanovka dôležitá
Ako uviedla SITA pri 75. výročí existencie lanovky, jej výstavba mala posilniť návštevnosť Tatier a pre Slovensko bola dôležitá.
Lanovku začali stavať v roku 1936. Išlo o prvý úsek na Skalnaté Pleso. V tejto časti robotníci postavili deväť podpier, čo nebolo ľahké.
No za devätnásť mesiacov od prvého výkopu sa uskutočnila prvá jazda. Potom prišiel na rad úsek od Skalnatého Plesa po Lomnický štít. Na jeho vrchol sa začalo jazdiť v roku 1941.
Budovy navrhol architekt Dušan Jurkovič. A hoci jeho plány staviteľ čiastočne upravil kvôli horskému prostrediu, dodnes na nich vidieť rukopis majstra.
Na visutej lanovej dráhe od Grandhotela Praha na Skalnaté Pleso sa jazdilo až do roku 1999. Rozlúčili sa s ňou jazdou pre zamestnancov v roku 2005. Nahradili ju kabínkovou lanovkou.
Druhý úsek na Lomnický štít v roku 1989 zmodernizovali. Slúži dodnes.
Motívom bola aj celoročná meteorologická stanica
História prípravy a výstavby visutej lanovky je členitá. Jej stavbu motivoval rozvoj dopravy v okolí Tatier a prepojenie jednotlivých osád železnicou z Popradu.
Ďalšou víziou bolo sprístupnenie štítov. Najskôr sa uvažovalo o cieli na Slavkovskom či Gerlachovskom štíte, no pre prvú polovicu minulého storočia to bolo nerealizovateľné sústo. Proti boli aj turisti, horolezci či ochrancovia prírody.
Relatívne jednoduchším cieľom bol Lomnický štít. A motívom výstavba celoročnej meteorologickej stanice na tatranskom štíte. Ako sme už spomínali, najskôr robotníci pracovali na prvej časti trasy z Tatranskej Lomnice na Štart a Skalnaté Pleso. Zároveň stavali budovu dolnej stanice. Dokončili ju v decembri 1937.
Prvý úsek lanovky zmontovali ľudia z firmy Weisner v tom istom roku od marca do augusta.
Na stavbu sa musela dovážať aj voda
Meno Štart získala medzistanica od tamojšej bobovej dráhy, ktorá viedla do Tatranskej Lomnice. Aj budovu stanice stavali za mimoriadne ťažkých podmienok. Ako uvádza Wikipedia, tony materiálu robotníci vyniesli na chrbtoch alebo dvojkolesových vozíkoch ťahaných koňmi. Na trase 2,5 kilometra prekonávali výškový rozdiel 600 metrov. Úctyhodné!
Zo Štartu na Skalnaté Pleso nosiči a zvieratá vyniesli 40 ton dreva, 35 ton štrku, 5 ton cementu a takmer 7 ton oceľových konštrukcií. Dnes ťažko predstaviteľné! Ich prácu neskôr nahradila nákladná lanová dráha. Napríklad, na stavbu budovy na Skalnatom Plese sa musela dovážať aj voda. A to ešte nespomíname víchrice a zimu.
Počas výstavby zahynuli dvaja robotníci
Ešte ťažšie to bolo s úsekom Skalnaté Pleso – Lomnický štít. V čase výstavby robotníci nemohli pracovať dlhšie ako štyri mesiace v roku. Počasie bolo nevyspytateľné. Do týchto výšok prichádzali na stavenisko iba keď bolo priaznivo. Často to bolo s horolezeckým výstrojom a s horským vodcom. Aj napriek mnohým bezpečnostným opatreniam počas výstavby zahynuli dvaja robotníci.
Wikipedia ďalej uvádza, že po prvý raz robotníci vystúpili na Lomnický štít 15. júla 1936. Výstupovú cestu označili horskí vodcovia a zabezpečili ju 300 metrov dlhým oceľovým lanom, ktorý zakotvili do skaly. Pribudli tu aj dve kryté odpočívadlá, aby si počas cesty hore i dole robotníci mohli odpočinúť.
Zdatným nosičom vraj výstup zo Skalnatého Plesa trval dve hodiny s nákladom ťažkým od 25 do 40 kilogramov. Boli medzi nimi aj takí, ktorí cestu merali aj tri razy za deň. Keď budovali nákladnú lanovú dráhu, robotníkom komplikovala život statická elektrina. Sťažovali sa, že ju majú stále vo vlasoch. Preto v areáli stavby vybudovali tri bleskozvody.
Aby sa ľudia vyhli smrteľným pádom, priväzovali sa pri práci konopným lanom prehodeným cez skalu. Zaisťoval ich tretí robotník.
Nákladnú lanovku uviedli do prevádzky v roku 1938. Potom sa už naplno rozbehla stavba druhého úseku visutej lanovky. Obslužná lanovka dopravila na štít asi 6 tisíc ton rôzneho materiálu. Skúšky novej lanovky vykonali v roku 1940. V tom istom roku na Lomnickom štíte začala pracovať Štátna meteorologická stanica.
Visutá lanovka prepravovala aj materiál
O rok neskôr visutá lanovka okrem cestujúcich prepravovala na Skalnaté Pleso materiál na stavbu hvezdárne. Observatórium otvorili v septembri 1943.
Počas Slovenského národného povstania sa nemecké vojenské jednotky zamerali aj na Tatry. Nebyť vyjednávania boli by lanovku a jej horné stanice delá rozstrieľali. Vojakom umožnili pozrieť si budovy lanovky a hoci Nemci si zo štítu odviezli meteorologické prístroje, k väčším škodám nedošlo.
No tesne pred oslobodením Vysokých Tatier stihli poškodiť podperu číslo 1 a dolnú stanicu lanovky v Tatranskej Lomnici.
Čierny deň v dejinách lanovky
Najčernejším dňom v dejinách visutej lanovky, ako približuje Wikipedia, bol 15. september 1973. Do kabíny na Skalnatom Plese nastúpili cestujúci a pracovníci prevádzok.
Po niekoľkých desiatkach metrov jazdy sa kabína odtrhla a spadla na zem. Jeden človek zahynul, viacerí sa zranili. Na Štarte sa pretrhlo napínacie lano, ktoré už bolo po pätnástich rokoch prevádzky hrdzavé.
Aj táto havária urýchlila potrebnú rekonštrukciu na technickom zariadení lanovky. A postupne sa schyľovalo k rozhodnutiu o budúcnosti visutej lanovky. Tá sa naplnila v nasledujúcich rokoch.
Autor titulnej fotografie: zdroj Valér Ježovica
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
