Cart is empty 
Tatry boli vtedy rovnako horúce ako dnes. Dobré počasie lákalo do stien aj horolezcov. Bola medzi nimi tiež partia Maďarov.
Drámu maďarského horolezca opisuje vo svojej knihe (Ne)zabudnuteľné tatranské tragédie horský záchranár Jaroslav Švorc. V jej úvode objasnil, prečo sa odhodlal písať o nich. Nie preto, uvádza, žeby chcel jatriť smútok pozostalých, ale preto, lebo príbehy ľudí, ktorí v Tatrách našli smrť, by mali byť mementom pre dnešných návštevníkov.
Aj náhody môžu za smrť
Ako hovorí riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek, 80 percent zásahov v horách by nemuselo byť, keby ľudia boli opatrnejší a neriskovali a 10 percent je takých, ktoré zohrá náhoda. A to bol aj prípad mladého maďarského horolezca.
Dnes sa už nedozvieme, čo presne sa 24-ročnému Czabovi Botondovi z Budapešti v osudnej chvíli stalo. Maďarskí horolezci si 28. júna 1961, teda pred 65 rokmi, vybrali Voliu vežu (2 355 m), najobľúbenejších štít horolezcov v Mengusovskej doline. „Jej južná stena je známa viacerými horolezeckými cestami rôznej obtiažnosti. Na svoje si prídu výkonní horolezci, začiatočníci i priemerní lezci,“ opisuje J. Švorc.
Na volanie spolulezca nereagoval
Preto sa Maďari rozdelili do družstiev a začali liezť. Jedna z dvojíc nastúpila do známej Stanisławského cesty. Czaba sa ujal vedenia. Odliezol pár metrov traverzom zo štandu a ocitol sa pod krátkym kolmým výšvihom. „A tu sa to stalo: Czaba vypadáva zo steny a padá dolu hlavou, nasleduje prudký náraz tela a vzápätí silné trhnutie lana. Dobre zaistené stanovište druhého lezca i jeho duchaprítomnosť zabránili ďalšiemu pádu. Czaba na volanie spolulezca nereaguje,“ spomína príbeh z knihy.
Ten telo kamaráta pomaly spúšťa na vodorovnú policu pred nástupom do steny a postupne sa k nemu dostávajú aj ostatní z partie. „Spoločne robia, čo sa dá. Czaba je v bezvedomí, ale javí aké-také známky života. V skupine je aj lekár, avšak jeho možnosti pomoci sú obmedzené,“ uvádza J. Švorc v publikácii.
Boj o život na plné obrátky
Pokračuje opisom, že jeden zo spolulezcov uteká na Popradské Pleso pre pomoc, ostatní vyrobia improvizované nosidlá a znášajú kamaráta dole. Medzitým sa do terénu vyberá aj skupina horskej služby. S Maďarmi sa stretáva na Wachterke. Boj o život pokračuje. Asi po hodine sa ukazuje, že bude prehratý. Všetci odprevádzajú mladého horolezca na poslednej ceste Mengusovskou dolinou.
Žiadna závažná chyba, „iba“ nešťastná náhoda. Najprijateľnejšie je vysvetlenie, že pri zdolávaní strmého výšvihu sa horolezec pošmykol na skale mokrej od zvyškov topiaceho sa snehu. Bola mu osudná.
Autor titulnej fotografie: zdroj Spolok horských vodcov Vysoké Tatry
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
