Cart is empty 
V utorok 19. novembra si pripomíname okrúhle výročie od veternej smršte, ktorá sa prehnala Tatrami a zničila takmer 13-tisíc hektárov lesa.
Prišlo to podvečer, vyčíňanie vetra poriadne zosilnelo a trvalo skoro celú noc. Jeho nárazy dosahovali na niektorých miestach až 200 kilometrov za hodinu. Stromy, väčšinou smrekové porasty, nemali šancu. Živel sa s nimi doslova pohrával. Na druhý deň ráno boli skoro všetky cesty v Tatrách zavalené a neprejazdné, okrem toho bolo na mnohých miestach poškodené elektrické vedenie. Vyčíňanie vetra si vyžiadalo dva ľudské životy.
„Deň predtým sme mali z reštaurácie hotela výhľad na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov – mesačná krajina. Mali sme cestovať domov, ale dostali sme správu, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ spomína Braňo Šindel zo Žiliny, ktorý bol počas víchrice pred 20 rokmi ubytovaný v hoteli Sorea Hutník v Tatranských Matliaroch.
Od rána začali záchranné práce
V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, ktorú odvolali až 2. decembra. Záchranári, hasiči a dobrovoľníci mali plné ruky práce. Postupne sa podarilo sprejazdniť cesty, opravovať elektrické vedenie. Práce na odstraňovaní následkov víchrice, ktorú nazvali Alžbeta, definitívne ukončili v máji 2006.
Tam, kde to bolo možné, sa podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les. Podľa informácií Správy Tatranského národného parku Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe vtedajších Štátnych lesov TANAP-u, kde vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity.
Nový les by mal byť proti vetru odolnejší
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do projektov rekonštrukcie, revitalizácie, obnovy a protipožiarnej ochrany zničených lesných ekosystémov. Ich cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť mimoprodukčné funkcie, medzi ktoré patrí pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia.
V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci od kalamity doteraz vysadili viac ako osem miliónov dvestotisíc sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty lesníci obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, avšak aj do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo vzniku monokultúr.
Autor titulnej fotografie: Depositphotos.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
