Čarovná atmosféra Vlkolínca je jasná na prvý pohľad

Ružomberok nemá nič vzácnejšie ako podhorskú osadu Vlkolínec. Akoby tu zastal čas kdesi v polovici minulého storočia. Všetko sa tu zachovalo v takej forme ako vtedy a hoci v drevenej osade ešte žije niekoľko stálych obyvateľov, o jej atmosféru sa už delia so stovkami turistov.

Ťažko zdôrazniť, čo je vo Vlkolínci najkrajšie. Asi genius loci zrubovej osady. Treba ju zažiť. No okrem jej vychutnávania si tu môžete pozrieť expozície, ktoré vytvorili pre návštevníkov a milovníkov histórie, alebo sa odtiaľ dá  vybrať spoznávať okolitú prírodu.

Ak ste v Tatrách a plánujete výlety, Vlkolínec, hoci nie je priamo súčasťou pohoria, je dobrým tipom.

Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi
Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Poďme si Vlkolínec trocha opísať. Čo je na osade vzácne, tak to sú drevené zrubové domčeky želiarov, pastierov a drevorubačov, ktoré sú postavené popri potôčiku pretekajúcom stredom osady. Sú zasadené vo svahu Veľkej Fatry a týči sa nad nimi vrch Sidorovo, ktorý miestni nazývajú Žiar. Za domami sú ovocné sady, terasovité políčka a lúky posiate senníkmi.

Domčeky postavili zruční liptovskí remeselníci z otesaných kmeňov ihličnatých stromov, ktoré ukladali na kamennú podmurovku. Na strechách sú drevené šindle. Interiér tvorí vstupný pitvor s kuchyňou, komora a obytná miestnosť, kde ľudia spávali. Unikátom je, že drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom.

Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť
Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Už krátko po druhej svetovej vojne si ľudia uvedomovali unikátnosť ľudovej architektúry, preto bol Vlkolínec vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Unikát prerazil aj do sveta, v roku 1993 bola osada zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Podobný súbor pôvodných domov sa nezachoval nikde v strednej Európe.

Hoci osadu možno obdivovať ako celok, predsa len sú v nej niektoré objekty s expozíciami, ktoré stoja za viac pozornosti. Ide napríklad o Roľnícky dom a dvor s minigalériou v sýpke, Dom UNESCO či Ľudový dom s ovčiarskou expozíciou a iné. Ak si ich chcete pozrieť, treba si kliknúť na webovú stránku Vlkolínca a zistiť si, či a ako sú sprístupnené, lebo to závisí aj od ročného obdobia. Vstupné sa nedá platiť platobnou kartou.

A teraz pár slov o tom, ako sa do Vlkolínca dá dostať. Spôsobov je mnoho, niektoré sú spojené aj s príjemnou vychádzkou či cyklotúrou, ktorá vám spestrí deň. Ak máte malé deti, najlepšie je vybrať si auto, dostanete sa ním až na parkovisko pri vstupe do Vlkolínca. Najlepšie je zo spojnice Ružomberok – Banská Bystrica odbočiť v mestskej časti Biely Potok popri reštaurácii Vlčí dvor vpravo, potom pokračovať do Vlkolínca. No cesta je úzka, je tam obmedzená rýchlosť. Pohybuje sa tu totiž veľa turistov.

Organizované skupiny môžu využiť aj autobus, ten ale má konečnú na parkovisku v Trienskej doline a odtiaľ treba pokračovať pešo. No dá sa rátať aj deväťmiestnymi autami, ktoré si ale treba objednať.

Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko
Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Veľmi často sa do Vlkolinca ľudia vyberajú pešky. Dá sa to po prístupovej ceste z Bieleho Potoka, ktorá otvorí pekné výhľady na Veľkú Fatru, ale aj chodníkom Hôrka s množstvom lavičiek a náučných tabúľ. Do osady sa dá pešky vydať už aj z centra Ružomberka hrebeňom Sidorova, ale aj z Hrabova na Malinô Brdo cez Vlkolínske lúky do Vlkolínca. Najkratšou cestou do Vlkolínca je trasa Uhliskom z Bieleho Potoka. Je to chodníček, ktorý stále využívajú aj Vlkolínčania, no trasa nie je značená.

Vlkolíncom prechádzajú aj tri značené cyklotrasy. Do osady sa dá dostať z troch smerov – Trienskou dolinou popod Krkavú skalu a cez Vlkolínske lúky. Priamo vo Vlkolínci je prejazd bicyklov vylúčený, osadou ich treba tlačiť.

Odporúčame jedlo a pitie pribaliť do batoha. Ponuka služieb vo Vlkolínci nie je bohatá, lebo domáci nechcú osadu skomercionalizovať. Nájdete v nej iba predajňu suvenírov, malé občerstvenie či ubytovanie na súkromí. Ale ak by ste potrebovali sprievodcu, je možné si ho objednať. A je možné tiež v osade usporadúvať stretnutia, školenia či tvorivé dielne, núkajú sa tu aj ukážky remesiel a ochutnávka špecialít. 

Autor titulnej fotografie: Mária Pavúčková

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.3 / 5. 31

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu