Namiesto českého Tábora, kde zúrila víchrica, sa Majstrovstvá Európy v ľadovom hokej konali na Štrbskom Plese. Od tejto udalosti v roku 1925 ubehlo sto rokov.
Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji v roku 1925 na zamrznutom Štrbskom plese a tenisových kurtoch v Starom Smokovci označujú znalci tohto športu za medzník v histórii slovenského ľadového hokeja.
V Tábore zúrila víchrica, presun bol nevyhnutný
Pôvodne sa mali konať v Prahe, neskôr na priehrade Jordán v českom Tábore, ale v deň otvorenia šampionátu tam zúrila taká víchrica, že organizátori rozhodli o jeho presune na Slovensko, do Vysokých Tatier. Hoci, uvažovalo sa aj o Viedni, ako uvádza Wikipédia.
Januárové dni od ôsmeho do jedenásteho sa teda stali prelomovými. Išlo o jubilejný desiaty európsky šampionát a československá reprezentácia na ňom získala majstrovský titul.
Celé podujatie významným spôsobom prispelo k popularizácii ľadového hokeja na Slovensku, bolo prvým významným v tomto športe na Slovensku. Treba dodať, že jediným až do konania majstrovstiev sveta v roku 2011.
Československo v tom čase patrilo k európskej špičke a nikto, kto sa vtedy venoval hokeju, nepochyboval o tom, že je favoritom turnaja. To sa aj potvrdilo.
Nové výzvy na otvorených klziskách
Hralo sa na otvorených prírodných klziskách, čo prinášalo nové výzvy. Ani počasie organizátorom neprialo. Zápasy pre meniace sa počasie a kvalitu ľadu „cestovali“ medzi oboma dejiskami. Účastníci si museli poradiť s prudkým snežením i vodou, dokonca aj dierou v ľade. Posledné štyri zápasy sa konali v Starom Smokovci.
Opäť si pomôžeme informáciami z Wikipédie. Ako sme už spomenuli, titul získalo Československo pred Rakúskom, Švajčiarskom a Belgickom. Vo Vysokých Tatrách mužstvá odohrali spolu šesť západov, padlo v nich osemnásť gólov.
Všetky naše zápasy boli víťazné
Československo získalo 6 bodov, všetky svoje zápasy vyhralo. Druhé bolo Rakúsko (3 body), nasledovalo Švajčiarsko (2 body) a Belgicko s jedným bodom. Naši počas stretnutí neinkasovali ani jeden gól. V súpiske boli hráči Jan Peka, Jaroslav Stránský, Karel Pešek-Káďa, Karel Koželuh, Josef Šroubek, Josef Maleček, Jaroslav Jirkovský, Otokar Vindyš, Vilém Loos, Jaroslav Hamáček, František Lorenc, Jan Pušbauer.
Autor titulnej fotografie: zdroj Wikipédia
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.