Cart is empty 
Tatranská jubilantka je jednou z dvoch ozubnicových železníc na Slovensku. No určite je tá slávnejšia.
Prvá zubačka patrila zakladateľovi Štrbského plesa. Viedla zo Štrby a dali ju do prevádzky už v roku 1896. Jozef Szentiványi Štrbské Pleso vlastnil až do roku 1901, potom ho predal uhorskému štátu.
Szentiványi bol významný muž
Bol to významný muž, ktorý z najvyššie položenej osady celého Uhorska vďaka svojej usilovnosti, predstavivosti a pohostinnosti vybudoval skutočnú perlu Vysokých Tatier. Nakoniec, na znak úcty k jeho pôsobeniu sa až do roku 1918 pridával k názvu osady prívlastok Szentivániho Štrbské Pleso.
Bol to on, ktorý si medzi prvými uvedomil, že bez modernej dopravy rozvoj Štrbského Plesa nebude možný. Na prelome 19. a 20. storočia turistické i liečebné možnosti vysokohorskej osady postupne objavovali Maďari, Nemci i Rakúšania a po vzniku Československej republiky aj Česi.
Jednou z možností, ako osadu dopravne sprístupniť, bola zubačka. Že ňou do Tatier cestujú, si mohli návštevníci povedať už takmer pred 130 rokmi.
V tom čase bolo Štrbské Pleso so Štrbou spojené iba prašnou hospodárskou cestou, ktorú brázdili fiakre, ľahké bričky a polokryté koče a v zime sane. Jozef Szentiványi, bol jedným z tých vlastníkov tatranských pozemkov, ktorí videli turisticko-liečebný potenciál Tatier, a pohotovo zareagoval aj na pokrok v doprave.
Stavbu zubačky aj financoval
Koncesiu na výstavbu ozubnicovej železnice prevzal v roku 1893 a rozhodol sa stavbu podstatným podielom financovať. O dva roky neskôr bola vytýčená trasa a začalo sa stavať, pričom pri zemných prácach, ako uvádza publikácia Štrba Štrbské Pleso v premenách času, sa zišla pestrá národnostná zbierka robotníkov – od Slovákov, cez Maďarov a Poliakov až po Talianov.
Priblížme si parametre. Ozubnicová železnica na 4,75-kilometrovej trati prekonávala výškový rozdiel 451 metrov a vzorom pri jej výstavbe bola podobná železnica na Svábhegy v Budapešti. Súčasťou projektu bola aj výstavba stanice na Štrbskom Plese pri jazere, aby návštevníci mohli vystupovať v blízkosti reštaurácií a ubytovacích zariadení. A aj časť trasy viedla popri plese.
Naraz prepravila okolo 60 cestujúcich
Strojový park železnice pozostával z dvoch parných rušňov a štyroch osobných vozňov. Naraz prepravili okolo 60 cestujúcich. Prvé roky bola zubačka v prevádzke iba v lete, neskôr aj v zime. No vtedy do cestovného poriadku často zasiahli snehové kalamity a keď sa nedalo, zubačka nepremávala.
Cesta trvala v každom smere 37 minút a po dokončení hotela Móry na Novom Štrbskom Plese v roku 1906 tu zriadili zastávku s čakárňou. Zubačka na nej zastavovala podľa potreby.
Fiakrom a neskôr od roku 1926 zavedeným autobusom ale zubačka nekonkurovala. Cestovné bolo na tie časy drahé, prepravná rýchlosť malá, vozne nepohodlné. No aj tak zubačka vo svojich najlepších rokoch dokázala previezť ročne okolo 16 tisíc cestujúcich.
Prevádzku ukončila hospodárska kríza
Prevádzku prvej ozubnicovej železnice ukončili ale nielen spoľahlivejšie autobusy, ale aj svetová hospodárska kríza. Jej prevádzku stopli v roku 1932. O niekoľko rokov na to demontovali aj trať. No jej teleso ešte dlho využívali turisti ako chodník.
Súčasná zubačka vznikla až v 60. rokoch minulého storočia. A pri jej výstavbe pribudla aj nová vrcholová stanica. Tá pôvodná stála na brehu Štrbského plesa. Výstavba hotelov na brehu plesa a volanie po tichu a pohode ubytovaných hostí boli hlavným motívom, prečo už dnes zubačku nevidíme pri vodách Štrbského plesa.
Nová nádej s majstrovstami sveta
Výstavbu novej trate a sprevádzkovanie zubačky motivovali majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, ktoré si vyžiadali zvýšiť kapacitu dopravy do ich dejiska. Vybudovali ju na opustenom telese pôvodnej trate s dĺžkou 4,8 kilometra, pričom odstránili úrovňové priecestia, ktoré trasu pôvodnej zubačky križovali. Postavili sa pritom aj nové staničné budovy v Štrbe a na Štrbskom Plese. Obnovenú železnicu dali do prevádzky 20. februára 1970.
Jej prevádzka bola v júli 2020 zastavená a začala sa kompletná výmena pôvodnej trate aj jej napojenie na trať Tatranskej elektrickej železnice Poprad-Tatry – Štrbské Pleso. Ostrú prevádzku rekonštruovanej zubačky spustila 16. februára 2022.
Ako uvádza Ivan Bohuš v magazíne Tatry, dve vyradené súpravy z roku 1970 odkúpila obec Štrba a chce ich vystaviť a sprístupniť verejnosti na vhodnom mieste ako vzácnu technickú pamiatku.
Druhá zubačka je v Tisovci
Druhá slovenská zubačka Tisovec – Pohronská Polhora má tiež členitú históriu. Vznikla taktiež v roku 1896, no primárne slúžila pre potreby hutníckeho priemyslu. Ako sa uvádza na stránkach zubačky, jej pôvodné ozubnicové zariadenie prežilo obdobia útlmu výroby železa v druhej polovici minulého storočia a v roku 2008 sa stala kultúrnou pamiatkou.
Dnes je jediným miestom v Európe, na ktorom si možno naplno vychutnať dávno zabudnutý zážitok jazdy ozubnicovým parným vlakom na železnici normálneho rozchodu.
Autor titulnej fotografie: zdroj ZSSK
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
