Cart is empty 
Prvý záchranársky vrtuľník vzlietol pre zranenú horolezkyňu. Bez takéhoto zásahu by neprežila.
Nielen ľudia, aj ľudské činnosti majú svoj príbeh. 24. septembra uplynulo šesťdesiat rokov, čo sa vo Vysokých Tatrách uskutočnil prvý záchranný let vrtuľníkom. Vzlietol do Zlomiskovej doliny pre zranenú juhoslovanskú horolezkyňu Zvjezdanu Gregorinu.
Vrtuľník pristál vo výške 1 825 metrov
Ako uvádzajú na sociálnej sieti v spoločnej správe Nemocnica Poprad a Horská záchranná služba, piloti letky ministerstva vnútra František Červíček a Emil Flégr vrtuľníkom Mi-4 vyviezli piatich záchranárov – Ivana Gálfyho, Stanislava Samuhela, Ivana Urbanoviča, Pavla Vavra a Arpáda Szabóa do Doliny Zlomísk. Vrtuľník tam pristál po prvýkrát v horskom teréne vo výške približne 1 825 metrov nad morom.
Horolezkyňu, ktorú zasiahla padajúca skala, vysadení záchranári vyslobodili zo skalnej steny, naložili ju na palubu a za sedem minút dopravili na lúky pred popradskou nemocnicou, ktorá vtedy sídlila v Spišskej Sobote. Na chirurgickom oddelení už čakal primár Juraj Janovský so svojím tímom. Po nevyhnutnom klinickom a röntgenovom vyšetrení začali dvojhodinovú operáciu, pri ktorej asistoval lekár Ľubomír Obořil a anestéziu podávala Anna Országhová.
Letecký zásah zachránil ľudský život
Obidve inštitúcie na sociálnej sieti zároveň uvádzajú, že letecký zásah v tomto prípade bezprostredne zachránil ľudský život, lebo vzhľadom na rozsiahle poranenia by zranená horolezkyňa zdĺhavý, niekoľkohodinový pozemný transport neprežila. Udalosť sa svojou výnimočnosťou zapísala do histórie nielen Nemocnice Poprad, ale aj horskej a leteckej záchrany.
Ako dodáva agentúra SITA, prvopočiatky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby siahajú do 60. rokov minulého storočia. Tri roky pred spomínaným zásahom sa v roku 1962 uskutočnil aj prvý pátrací let po nezvestných turistoch vo Vysokých Tatrách.
Záchrana v horstve vyžaduje precíznu prípravu
Od roku 1995 vrtuľníkovú záchrannú službu zabezpečuje Air Transport Europe. Už takmer tridsať rokov v nej pracuje aj pilot Viliam Krivák. O Tatrách tvrdí, že záchrana v horstve vyžaduje veľmi precíznu prípravu.
„Na bežné zásahy je posádka oblečená štandardne, ale do hôr už musí záchranár aj lekár nastúpiť ustrojený v bezpečnostnom postroji. Informácie o počasí a pacientovi musia byť podrobnejšie. Napríklad musíme vedieť, aký je mechanizmus jeho poranenia a či terén, kam máme ísť, je dostupný,“ povedal nám.
Dodal, že lekár i záchranár musia mať vo svojej výbave horolezeckú sedačku. „Lebo rovno za letu lekára vysadzujeme z vrtuľníka. Musíme tiež vo fáze prípravy na let vedieť, či akciu vykonáme sami, alebo v spolupráci s Horskou záchrannou službou. Môže ísť o ťažkú akciu – napríklad stenovú, kam náš lekár nemôže ísť, ale horskí záchranári áno. Vtedy lekárovi na lane privezieme pacienta tam, kde nás čaká,“ upresňuje.
Lietanie v Tatrách je náročnejšie ako v Alpách
V Tatrách stačí už malá zmena počasia, najmä vetra, a už je situácia iná a namiesto naplánovanej akcie príde improvizácia, mnohokrát blízko limitu vrtuľníka či posádky.
„Túto výnimočnosť Tatier nám potvrdili aj švajčiarski inštruktori, ktorí nás svojho času školili. Hovorili nám, že lietanie v Tatrách je náročnejšie ako v Alpách. Tie sú síce majestátnejšie, ale Tatry majú úzke doliny a zmeny počasia, nárazový vietor a turbulencie, ktoré tu vznikajú, kladú na obsluhu vrtuľníkov oveľa vyššie nároky. Tatry vedia pilotov vytrápiť,“ uzavrel V. Krivák, jeden z tridsiatich pilotov, ktorí v ATE pracujú.
Autor titulnej fotografie: zdroj Nemocnica Poprad
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
