Cart is empty 
Mária Budzáková najskôr chcela učiť, preto aj vyštudovala špeciálnu pedagogiku. No zlákala ju iná pozícia. Stala sa profesionálnou vodičkou.
Najskôr robila „dvojku“ v kamióne a dnes ju môžete vidieť za volantom autobusu. Vozí ľudí pod Tatrami, napríklad aj na trase kyvadlovej dopravy z bývalého Eurokempu v Tatranskej Lomnici do tatranských stredísk. Dôvod na to, aby sme jej položili pár otázok.
Vodičiek autobusu nie je na Slovensku veľa. Prečo ste sa ňou stali?
Jednoducho, táto práca ma baví, zaujíma, veľmi ma napĺňa je to zároveň aj môj koníček.
Čo je na nej také lákavé?
Okrem šoférovania, ktoré milujem, mám rada prácu s ľuďmi. Niekto by sa možno tomu divil, ale je to tak.
Mali ste, či máte v rodine vodiča autobusu, inšpiroval vás niekto pre tento výber?
V blízkej rodine taký príklad mám, môj otec bol výborný vodič. A ďalšiu inšpiráciu mám doma. Manžel tiež pracuje ako vodič autobusu, v minulosti bol aj vodičom kamiónu. Práve on inšpiroval výber mojej terajšej práce. Jazdila som s ním vo dvojke na kamióne.
A ako profesionálne vodička autobusu ste mali premiéru kedy? Na akej trase?
Je tomu už šesť rokov. A premiéra? Bola na trase Poprad, Kežmarok, Starý Smokovec a celé Vysoké Tatry.
Teraz je namieste opýtať sa, ako dlho „šoférčinu“ robíte?
To viem presne, deväť rokov a za ten čas som najazdila viac ako pol milióna kilometrov.
Práca profesionálneho vodiča je u nás spravidla doménou mužov. Ako vás medzi seba prijali?
Milo. Inak to neviem vyjadriť. Možno preto, že som v našom kolektíve jediná žena – vodička. Ak to mám vyjadriť inak – kolegovci sú moja druhá rodina. Vážne.
A čo na to vaše okolie? Rodina, kamaráti…?
Obdivujú moje rozhodnutie byť profesionálnou vodičkou. A obdivujú aj to, že zvládam takúto náročnú prácu.
Máte nejaký rituál či talizman, bez ktorého nesadnete za volant?
Áno mám. Ale neprezradím, aký. Na niektoré veci mimo nás verím, na niektoré nie. Dôležité ale je, že pri šoférovaní som plne sústredená a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky a etiku profesionálneho vodiča mám v rukách a nespolieham sa, že ich za mňa naplní niečo či niekto iný.
Zmenil sa vám život, odkedy robíte šoférku?
Áno zmenil. Určite k dobrému. A to aj osobnom, aj spoločenskom živote.
Tatry a okolie je váš výber, alebo vám trasy okolo veľhôr pridelili?
Bolo to moje tajné prianie, ktoré sa mi splnilo.
Pozeráte sa na kopce iba spoza volantu, alebo chodíte do hôr ako turistka?
Mám rada prírodu a hlavne milované Tatry. Ako inak, navštevujem ich. V Tatrách som absolvovala mnoho všelijakých ľahkých aj náročnejších výstupov.
Na čo si vo svojom povolaní potrpíte najviac?
Aby bolo moje vozidlo v dobrom technickom stave a aby boli cestujúci spokojní a v dobrej nálade.
V čom ste typická a v čom netypická šoférka?
Typická vo všetkom, čo je pre prácu profesionáleneho vodiča dôležité. Netypická asi v tom, že cestujúcim sa snažím urobiť dobrú náladu a spestriť im čas strávený v autobuse.
Je vaša práca výnimočná? V čom?
Práca vodiča, hlavne v autobuse, je sama o sebe výnimočná. Hlavne v tom, že pre mňa je to nielen zamestnanie, ale aj môj koníček.
Už ste ju chceli zavesiť na klinec? Ak áno, prečo?
Nie, ešte nikdy.
Naučilo vás šoférovanie niečo o sebe, čo ste doposiaľ nevedeli?
Naučilo ma byť milou, veselou. Pri tejto práci zabúdam na všetky starosti.
Čo vám dokáže napnúť nervy?
Moje nervy sú v pohode a pokoji.
Akí sú tatranskí cestujúci?
Tatranski cestujuci? Super ľudia.
Už ste zažili aj niečo nepríjemné?
S cestujúcimi som nemala žiaden problém, no v minulosti boli občas problémy s technickým stavom starších vozidiel.
A výnimočné?
Ale áno, zažila som i zažívam. Asi dobrú zábavu a spev cestujúcich. Stáva sa to. Vtedy cesta ubieha inak, spokojnejšie, mám dobrý pocit, že ľudia v autobuse sú v pohode.
Ako relaxujete?
Moja práca je aj môj relax. Tak to vnímam. Bonusom sú potom výlety do prírody a keďže som veriaca, aj návštevy kostolov a rôzne cirkevné aktivity.
Aký je váš recept na dobrú náladu, lebo jej vraj máte na rozdávanie…
Snažiť sa byť stále pozitívne naladená, ústretová k ľudom. Naozaj im niekedy stačí milé slovo, pozdrav, úsmev a podobne. Toho sa držím, to odporúčam.
Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
