Cart is empty 
Aj po rokoch vidieť vo Vysokých Tatrách dôsledky víchrice z roku 2004. Ilustračné foto: Viktor Juriga
Horský vietor, ktorému dali meno Alžbeta, zničil Tatry 19. novembra 2004. Zomreli dvaja ľudia – na jedného vodiča padol strom a malo to tragický záver, v Nízkych Tatrách zahynul český turista. Víchrica zničila vyše 12 tisíc hektárov lesa. Živel sa pripomenul aj minulý víkend. Mnohí turisti pre silný vietor nedokončili svoje túry.
Slovensko zasiahla 19. novembra 2004 silná veterná smršť. Najviac škody narobila vo Vysokých Tatrách. Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov. Prírodná katastrofa zmenila veľhory na nepoznanie.
„Boli sme akurát v hoteli na večeri. Cez okná sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozorňovalo na neho aj rádio,“ spomína Braňo Šindel zo Žiliny, ktorý sa počas nej nachádzal v Tatranských Matliaroch. „Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ spomína.
Pohľad na polámané stromy dodnes bolí. Ilustračné foto: Pavla Pernicová
Smršť prišla z Britských ostrovov a Slovenskom sa prehnala medzi 15.30 až 18. h. Ako uviedla TASR, kulminovala práve v Tatrách. Meteorologické stanice SHMÚ a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) a 200 km na Skalnatom plese (1 780 m n. m.). V oblasti hornej hranice lesa to bolo až 230 km/h.
Dopravná tepna Tatier bola pod drevom
Vietor vtedy vyvrátil, či vylámal lesný porast v páse tri – štyri kilometre široký a 40 km dlhý, čo predstavovalo 3,5 milióna kubických metrov dreva. Podľa TASR pás zničeného lesa kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier. Vývraty zatarasili všetky cesty od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu a poškodili elektrické vedenie. Výška závalov miestami dosahovala až šesť metrov. Na stometrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov, opisuje katastrofu agentúra.
„V noci prichádzal vietor v návaloch. Bol to taký zvuk, akoby sa do stanice blížil vlak, ale nezastal v nej. Triaslo Triaslo oknami, možno aj celým hotelom,“ spomína na minúty hrôzy Braňo. Podľa neho to trvalo asi 20 minút, potom bolo rovnaký čas ticho a vietor sa vrátil s rovnakou silou.
Hoteloví hostia sa bránili pred črepinami matracmi
„Občas som počul rinčanie skla v hoteli. Z voľných postelí, gauča a foteliek sme povyberali matrace, do okien sa nedali dať, tak sme si z nich urobili také provizórne „múriky“ okolo postelí ako ochranu proti prípadným črepom alebo niečomu, čo by vletelo dnu oknom. Takto sme prežili do rána. Spať sa nedalo,“ opisuje Žilinčan.
Majitelia áut neveriacky krútili hlavami
Na pohľad ráno z okien hotela nikdy nezabudne. „Deň predtým sme mali z reštaurácie výhľad iba na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov. Mesačná krajina. Mali sme ísť domov, ale dostali sme správy, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ uzatvára besnenie živla a jeho dôsledky Braňo Šindel.
Záchranári, hasiči i dobrovoľníci mali plné ruky práce. Pomáhali ľuďom v sanatóriách, hoteloch a obydliach, ktoré ostali odrezané od sveta. V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, odvolali ju až 2. decembra.
Zamkovského chata vítala napriek rekonštrukcii skrehnutých turistov aj počas minulého víkendu. Ilustračné foto: Pavla Pernicová
Na výročie veternej kalamity akoby príroda chcela ľuďom opäť ukázať svoju silu. Minulý víkend počasie v horách opäť besnelo, mrzlo, snežilo, fúkal silný vietor. Mnohí návštevníci museli zmeniť svoje turistické plány.
„V piatok sme sa vybrali deväťčlenná skupina kamarátov na plánovaný výstup na Téryho chatu. Po celý čas nám husto snežilo a zostávalo nám posledných 700 m ku chate, ale museli sme to otočiť, lebo už bola nulová viditeľnosť, chodník zavialo,“ spomína Gabika z Tepličky nad Váhom.
Nechceli riskovať, z túry sa vrátili
Víchrica bola podľa nej taká silná, že toto rozhodnutie bolo nevyhnutné. „Naviac, mali sme medzi sebou kamaráta, ktorý bol na takejto túre prvýkrát,“ pokračuje s tým, že im síce bolo ľúto, že do cieľa nedorazili, no rozhodli sa neriskovať a začali zostupovať. „Celí skrehnutí sme sa zohriali na Zamkovského chate a pokračovali ďalej. Napriek tomu, že sme na Terynku nedorazili, túra sa nám páčila a určite budeme na ňu spomínať,“ zakončila Gabika.
