Platí pre členov Klubu slovenských turistov, ale za stanovených podmienok. V roku 2023 ju stopol návštevný poriadok.
Vybrané tatranské štíty sú opätovne sprístupnené pre Klub slovenských turistov (KST). Výnimku z návštevného poriadku Tatranského národného parku (TANAP) pre sekciu vysokohorskej turistky (VHT) KST vydal Okresný úrad Prešov, platí už niekoľko dní. Informovala o tom TASR.
Výnimku získali po 2,5-ročnej snahe
Ako pre agentúru spomenul predseda KST Peter Švec, výnimku získala sekcia VHT po 2,5-ročnej snahe. Doteraz pohyb po vybraných tatranských štítoch a iných lokalitách členom KST neumožňoval návštevný poriadok parku platný od novembra 2023.
„Výnimka znamená, že sekcia VHT môže obnoviť svoju činnosť do pôvodného stavu. Jemne sme to rozšírili o tzv. chodecký terén,“ uviedol Švec.
Na sociálnej sieti vysvetlil, že v aktuálne platnom Návštevnom poriadku Tatranského národného parku pojem VHT nebol zaradený napriek tomu, že klub sa metodike výučby svojich členov venuje približne od päťdesiatych rokov minulého storočia a má ju prepracovanú, vrátane akreditácie Ministerstva školstva SR a v ich radoch pôsobia inštruktori I., II. a III. kvalifikačného stupňa. V nedávnej minulosti im to umožňovalo pohyb po horách aj do obťažnosti dva plus Medzinárodnej asociácie alpinistov. Stopku vnímali ako krivdu.
Výnimka má dve časti
Výnimka, ktorú dosiahli aj po dohode so Správou TANAP-u, sa rozdeľuje do dvoch častí. Prvá sa venuje chodeckému terénu. Po absolvovaní výcviku základov VHT môžu členovia KST po splnení podmienok chodiť na 49 neznačených lokalít sólo. Sú medzi nimi napríklad Baranie rohy, Veľká Lomnická veža, Kežmarská kopa, Svišťový štít, Dromedárov hrb (chrbát), Končistá, Tupá, Štrbský štít, Furkotský štít, Hrubý vrch, Východný Mengusovský štít a iné.
S inštruktorom aj na Gerlach
Druhá časť výnimky sa vzťahuje na lokality do obťažnosti dva plus. Je ich spolu stoštyri. Členovia KTS tam po absolvovaní základného výcviku môžu ísť v sprievode inštruktorov VHT II. a III. stupňa. „Nemusia za to platiť, isteže, predpokladá sa, že majú skúsenosti, výstroj, výzbroj, nahlásia sa a podobne,“ spresňuje na sociálnej sieti Peter Švec.
Táto výnimka sa týka množstva tatranských štítov. Okrem Gerlachovského či Lomnického aj napríklad Pyšného štítu, Prostredného hrotu, Širokej veže, Priečnej veže, Javorového štítu, Bradavice, Zamrznutej kopy či Slavkovskej kopy, môžu vystúpiť na Ganek, Kostolík, Batizovský štít, Vysokú a mnohé ďalšie. Predseda pripomína, že tieto terény si vyžadujú nielen dobré znalosti o teréne a vynikajúcu turistickú či sčasti horolezeckú prax, ale aj rešpekt a pokoru k horám.
Výnimka sa vzťahuje k letnému obobiu (1. jún až 31. október), túru treba absolvovať počas dňa, bez dronov či psov a detaily treba dopredu oznámiť správe národného parku. Zakázané je počas túry bivakovať.
Zatiaľ platí dva roky
Pre TASR Švec spresnil, že výnimka zatiaľ platí na dva roky, ale KST sa bude usilovať o niektoré jej úpravy a predĺženie platnosti.
Podrobnosti o tom, kam môžu členovia klubu v Tatrách mimo značených chodníkov vystupovať, uverejňuje KST na svojej webovej stránke v sekcii VHT. Rovnako ich tam zoznamuje aj s možnosťami absolvovania rôznych školení.
Nové pravidlá sa nestretli so všeobecnou podporou
Ako uvádza Denník N, na inštruktora nie sú kladené zďaleka také náročné kvalifikačné požiadavky ako na horských vodcov. Návštevný poriadok TANAP-u nahradil VHT termínom: horolezectvo nižšej obtiažnosti, čo znamenalo, že kto chcel ísť do terénu, ktorý nie je čisto chodecký, ale ani čisto horolezecký, musel absolvovať kurz pohybu v takomto teréne v horolezeckej organizácií a byť jej členom. „Výnimka teraz pri pohybe v tomto teréne zavádza duplicitný systém,“ konštatuje denník.
Cituje aj bývalého riaditeľa TANAP-u Pavla Majka, ktorý povedal, že výnimkou ide návštevný poriadok o krok späť. Jeho znenie reflektuje medzinárodne používané klasifikácie. VHT medzinárodne ako samostatná športová kategória v metodických materiáloch neexistuje.
Komu má patriť výcvik
Aj bývalý riaditeľ Horskej záchrannej služby Marek Biskupič sa k výnimke stavia kriticky.
„Ľahký tatranský terén býva rozbitý, exponovaný, orientačne náročný a často v ňom nie sú jednoduché možnosti istenia. Práve na takýchto trasách dochádza k smrteľným pádom aj pátracím akciám,“ povedal pre Denník N s tým, že podľa neho výnimka zotrela prirodzenú hranicu medzi vysokohorskou turistikou, čo je pohyb síce vo vysokohorskom, ale stále chodeckom teréne, a ľahkým horolezectom. Pri ňom treba na postup prekonávať lezecké úseky, používať lano, rôzne techniky istenia, preto výcvik by mal patriť inštruktorom horolezectva.
Autor titulnej fotografie: Martin Krajíček
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.




