Cart is empty 
Radovan Haluza je vášnivý milovník prírody, ktorý sa špecializuje na dokumentovanie medveďov. V súčasnosti ho môžete vidieť v dokumentárnej sérii Lebo medveď na platforme Voyo.
V rozhovore sme sa pozreli na jeho účinkovanie v dokumente, kde stvárňuje jednu z hlavných postáv. Povie niečo o svojich obľúbených miestach, stretnutiach s medveďmi, aj o tom, ako by mali človek s medveďom spolu žiť.
Ako ste sa dostali k dokumentu Lebo medveď?
Oslovil ma režisér Miro Remo, potom sme mali skupinový video hovor, kde sme si povedali, aké podmienky majú, čo by odo mňa chceli, čo viem ponúknuť ja. Postupne sa to nabaľovalo a zistili sme, že sme pre tento dokument celkom zaujímaví. Našli ma už predtým aj na Youtube.
Ako ste si zvykli na natáčanie v prírode?
Bolo náročné napríklad natáčať medvede s tým, že máš za sebou štáb, ktorý musí medzi sebou komunikovať a musí okolo teba chodiť s kamerami. Keď chceš sledovať medvede, musíš niekde nerušene sedieť, ležať alebo čupieť a nehýbať sa. Ten štáb, naopak, potreboval pohyb, potreboval natáčať z rôznych strán, takže okolo mňa behali. V tom to bolo asi najťažšie, docieliť, aby sme nakrútili aj medvede, aby som mal zábery aj ja, aj tvorcovia. Tak sme rôzne špekulovali, natáčali sme pri riekach, kde voda prerušila náš hluk a podobne.
Bol nejaký moment, ktorý by ste označili ako najzaujímavejší z nakrúcania?
Prišli sme na jedno miesto, kde často stretávam medvede. No vtedy som mal pocit, že sa tam zbehli všetky medvede z celého Liptova. Začali vychádzať zrazu z každej strany. Ani sme nevedeli, ktorého máme skôr fotiť a točiť. Bolo to úplne šialené, a podarilo sa nám tam nakrútiť krásne zábery aj zaujímavé momentky. To bolo asi najkrajšie. Bol to totálny medvedí chaos a viem, že sme odtiaľ odchádzali všetci úplne šťastní a spokojní s tým, čo sa nám podarilo zachytiť.
Pamätáte si na svoj prvý stret s medveďom? Aký to bol zážitok?
Bola to medvedica s mláďaťom. Vtedy som ani nečakal, že niečo také príde. Pribehol som k nim asi na tristo metrov. Síce to bolo na veľkú diaľku, ale pamätám si, že som mal veľký strach. Dovtedy som o medveďoch počul samé zlé veci. Ako trhali kone, ako trhali ľudí a všetko možné. Z vlastnej skúsenosti som dovtedy o medveďoch nevedel absolútne nič. A keď som aj niečo vedel, tak to bolo väčšinou niečo zlé.
Pri tomto mojom prvom strete s medvedicou sa mi nič nestalo, medvedica sa zachovala úplne tak, ako má. Zbadala človeka, postavila sa na zadné, aby sa uistila, čo vidí a odišla aj s potomkom. Ale viem, že som sa tam vtedy strašne bál.
Boli určite aj neskôr situácie, kedy ste sa ocitli v ohrození?
Takýchto silných zážitkov bolo veľa. Baví ma ich zažívať, som si vedomý, že niekedy sa to môže zvrtnúť aj v môj neprospech. Nikdy to ale nebudem tým zvieratám zazlievať. Ja som im vošiel tam, kde som nemal byť. Stali sa mi situácie, ktoré môžeme nazvať falošné útoky. Medveď na vás vyštartuje, ale v poslednej chvíli sa otočí a utečie. Fyzický kontakt s týmto zvieraťom som ešte nemal, a dúfam, že ani nebudem mať.
Je niečo, čo by ste ešte chceli zažiť, natočiť?
To je dobrá otázka, lebo v poslednej dobe už neviem, čo mám točiť na Youtube. Mám pocit, že som natočil všetky témy, všetky zvieratá, všetko, čo sa dá v prírode robiť. Hľadám niečo nové, možno to nájdem už len v zahraničí. Slovensko mám prechodené z jednej strany na druhú.
Ale máte svoje obľúbené miesta v slovenskej prírode?
Mám takéto miesta na Liptove. Tam viem, že vždy uspejem pri hľadaní medveďa. Ale rád objavujem aj nové lokality, nové medvede, krajšie prostredie. Je pre mňa zaujímavejšie, keď natočím medveďa v inom prostredí ako v predchádzajúcich videách. Rád objavujem.
Ako môžu ľudia chrániť medveďa a jeho prostredie?
Asi jedine tým, že budú o tých zvieratách niečo vedieť. Že budú mať relevantné informácie o ich štýle života, správaní, že sa niečo naučia a nebudú žiť len v strachu a v nenávisti voči medveďovi, ktorú by šírili ďalej. Ľudské a medvedie svety sa už extrémne prelínajú.
My nemáme nejaké extra veľké hory, veď prejdete jeden les a ste v ďalšej dedine a potom ďalší les a ste v ďalšej dedine. Lesy sú tiež preplnené ľuďmi. Ťaží sa tu drevo, ľudia jazdia na motorkách, na bicykloch, na huby, na parožie, pozorovať zvieratá, fotiť, poľovať, prechádzať sa…
Človek, ktorý nepozná horu a medveďa, môže vojsť pokojne medveďovi do brlohu alebo do nejakej húštiny, kde je medveď zaľahnutý a už je problém na svete. Takže asi najviac ich ľudia vedia chrániť tým, že o nich budú niečo vedieť.
Aký je váš názor na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou v súvislosti s odstrelom medveďov?
V niektorých okresoch je regulácia potrebná, to uznávam. Ale určite nesúhlasím s číslom 350 a na takej veľkej ploche, ako to vyhlásili. Zvolil by som asi nižší počet a len na určitých miestach, kde je veľký výskyt medveďov a sú s nimi problémy. Určite nie celoplošne.
Nepáči sa mi, akým štýlom je to vedené. Aj keď je s medveďom problém, stále je to len zviera. Krásne zviera. Malo by byť v našich lesoch a mali by sme sa k nemu správať s úctou a s rešpektom. Aj keď nastane situácia, že ho musíme trošku zregulovať na niektorých miestach, dá sa to robiť s úctou a rešpektom, nie s nenávisťou.
Autor titulnej fotografie: Voyo.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
