Cart is empty 
Najskôr niečo záhadné v najväčšom tatranskom plese spozorovali horolezci. A hneď vznikli legendy. Ako sa to vysvetlilo?
Poďme si to zhrnúť. Ako začiatkom októbra tohto roku informoval portál Správy RTVS, horolezcov, ktorí zdolávali skaly nad Veľkým Hincovým plesom, počas oddychu zaskočil pohľad na hladinu. V jeho hlbokých vodách zbadali veľkého bieleho tvora.
Najhlbšie pleso provokuje predstavivosť ľudí
Pleso, ktoré je najväčšie a najhlbšie na našej strane Vysokých Tatier, odjakživa podporovalo predstavivosť ľudí. Leží v nadmorskej výške viac ako 1 900 metrov, prekvapuje drsnosťou a záhadnou atmosférou.
A tak niet divu, že okolo záhady sa ihneď začali tvoriť legendy o veľkom živočíchovi či rôzne mýty o rozprávkových postavách.
Horolezci podľa správ, ktoré sa ihneď začali šíriť internetom, videli, že neznámy tvor mohol mať tri štyri metre a chvíľu plával k hladine, potom sa otočil späť.
No nestihli ho vyfotografovať. Podali preto oficiálnu žiadosť o preskúmanie plesa pomocou moderných technológií. Zoológ Správy Tatranského národného parku Jozef Hybner podľa spomínaného portálu ale ihneď spochybnil teórie o vyze veľkej či bieluhe alebo jeseterovi, lebo podľa neho sú podmienky v plese príliš drsné na to, aby tam takýto živočích prežil, keďže v ňom nie je dostatok potravy.
Balón meteorológom ušiel z Gánoviec
O pár dní prišlo rozuzlenie. Ako uviedol imeteo.sk, objekt vo vode zaujal aj meteorológov a podľa meteorológa a klimatológa SHMÚ Petra Hrabčáka by malo ísť o meteorologický balón na skúmanie počasia z ich pracoviska v Gánovciach.
Oznámili to aj správe TANAP-u s tým, že približne v tom čase, keď horolezci objavili nezvyčajný pohyb vo Veľkom Hincovom plese, stratili meteorológovia kontakt s balónovou sondou.
Sondér a rádioamatér Marián Lukačko, ako uviedla slovenská televízia, povedal, že sedí veľkosť farba i súradnice, ktoré sonda vyslala pred dopadom. Sondu a meteorologický balón vypustili ešte 3. mája.
Preletela ponad Poľsko a o dve hodiny dopadla na zrejme ešte zamrznutú hladinu plesa.
Podľa meteorológov sa vo vode správa presne tak, ako opísali horolezci. Vracia sa k hladine, potom sa pod ňou stráca.
Záhadné kanáliky na dne plesa a otužilé pstruhy
Veľké Hincovo pleso má ale aj iné tajomstvá. Sú nimi napríklad záhadné kanáliky na jeho dne, ktorých pôvod či význam vedci zatiaľ nevedia vysvetliť. Ako slovami jedného z najznámejších potápačov Pavla Kráľa pripomína ostatné číslo magazínu Tatry, vie sa o nich už pár desaťročí. A podobné sa nenachádzajú v žiadnom inom tatranskom plese.
Množstvo kanálikov, ktorých trasy nemajú žiadnu logiku, je vyrytých v sedimente až po piesok, ktorý sa nad ním nachádza. „Majú priemernú šírku trinásť centimetrov, sporadicky sa počas roka obnovujú a zdokumentoval ich aj film odvysielaný pred rokmi v televízii,“ uvádza pre Tatry potápač.
Sám by bol rád, keby veda tento dielik vedomostí o tatranských plesách vysvetlila.
Istou raritou plesa je aj pstruh, ktorý sa tu akoby zázrakom udomácnil. Ľudia ho tu umelo nasadili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a drsné podmienky v plese sa mu darí prežívať aj napriek tomu, že väčšinu roka hladinu plesa pokrýva ľad. Pleso je najvyššie zarybneným miestom u nás.
Túra na Veľké Hincovo pleso vedie zo Štrbského cez Popradské pleso, no podlieha zimnej uzávere.
Autor titulnej fotografie: Vlado Vavro
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
