Cart is empty 
Bystrý tok s fotogenickými vodopádmi je magnetom turistov. Ak by sa pri ňom mohli postaviť kríže, bolo by ich naozaj veľa.
Dnes je tomu 45 rokov od jednej z tragédii pri Vodopádoch Studeného potoka. 1. júna 1981 sa tu utopil 26-ročný Lászlo Hatvanyi, ktorý si chcel urobiť na pamiatku fotografiu. Bol v skupine maďarských turistov z jedného strojárskeho podniku, ktorí spoločne obdivovali čarovný tok. Fotografia z bezpečného miesta mladému mužovi nestačila.
Za originálnu fotku smrť
„Chcel originálnejšiu fotografiu ako mali ostatní. Zlákal ho veľký balvan vo vodopáde. Prekročil reťaz varujúcu pred nebezpečenstvom a skočil… Lenže balvan bol šmykľavý a Lászlo sa zrútil do sifónu pod vodopádom. Prudký tok jeho telo niekoľkokrát vyhodil, pričom ním narážal o balvany. Celá dráma trvala iba niekoľko minút. Akoby zázrakom sa jeho spoločníkom podarilo telo zachytiť a vytiahnuť na breh. To bolo však jediné, čo pre neho mohli urobiť. Muž nejavil už žiadne známky života,“ uvádza v publikácii (Ne)zabudnuteľné tatranské tragédie Jaroslav Švorc.
Memento pre živých
O obetiach našich veľhôr sa rozhodol písať nie pre senzáciu, či jatrenie rán pozostalých, ale preto, aby tragické príbehy varovali aj dnešných návštevníkov Vysokých Tatier. Ich chyby, ktorých sa dopúšťajú vo vysokohorskom teréne, sa opakujú. A sú mementom.
Čo sa týka Vodopádov Studeného potoka, Lászlo Hatvanyi nebol ich jedinou obeťou. Jaroslav Švorc uvádza aj ďalšie. 13. augusta 1972 sa v nich utopil iba 15-ročný Jean Herbert Pezeril z Francúzska. Bol súčasťou skupiny detí zamestnancov našich a francúzskych železníc, ktorí si robili výlety po Tatrách. Obdivovali aj vodopády.
Stačil jeden osudný krok
No Jean pritom urobil jeden osudný krok, na mokrej skale sa pošmykol a zrútil sa do rozvodneného potoka. Silný prúd ho uniesol a stratil sa kamarátom z dohľadu. Ako sa ukázalo neskôr, prúd vody ho vtlačil do jedného z hlbokých sifónov, telo nemohlo vyplávať na hladinu. Vytiahli ho záchranári až na druhý deň.
Chceli si umyť topánky
Autor publikácie spomína aj nešťastný pád 28-ročnej Jiřiny Geherovej. Spolu s partnerom sa 24. júla 1980 vracali z túry okolo Vodopádov Studeného potoka. Boli asi 250 metrov od niekdajšej Chaty Kamzík, kde chodník vedie veľmi blízko okolo vodopádov. Vraj v snahe umyť si topánky od blata, dvojica sa priblížila tesne k potoku.
Mladá žena sa pošmykla, padla do vody a silný prúd ju rýchlo unášal dolu. Jej partner i turisti naokolo sa iba bezmocne pozerali, ako sa im stráca a vynára z vody až úplne zmizla. V rozbúrenom potoku ani záchranári veľa nezmohli. Jej telo našli náhodne turisti po štyroch dňoch.
„Niet“ nad sandále na túre
V sandáloch do vodopádu. Tak nazval J. Švorc ďalšiu tragédiu, ktorá sa odohrala pri Studenom potoku. No v tomto prípade nebola na príčine rozbúrená voda. 11. júla 1981 sa k vodopádom vybrala skupina turistov, medzi ktorými bola aj dvojica bratov z Prahy. Okrem iného chceli „uloviť“ aj unikátne fotografie z tohto krásneho miesta. Podcenili šmykľavé skaly.
Jeden z bratov, 18-ročný Bohuslav Kellner urobil neuvážený experiment. Začal v potoku skákať zo skaly na skalu. „Neodradila ho ani 10 metrov vysoká stienka, chcel ju preliezť,“ uvádza k publikácii. „Ostatní iba s údivom pozerali na búrlivý potok, šmykľavé balvany, strmú stenu a svojho spoločníka obutého iba v sandáloch. Napokon dostal rozum a chcel sa vrátiť. Žiaľ, neskoro.“
Pošmykol sa a padol dolu hlavou na balvany. Tam zostal nehybne ležať. Záchranári ho z koryta vytiahli, javil ešte známky života. No ten mu nezachránila ani následná rýchla operácia.
Posledná túra mladej Poľky
Zranenie hlavy bolo bezprostrednou príčinou aj inej tragédie pri Vodopádoch Studeného potoka. Jaroslav Švorc ju opisuje takto: „V lete 1962 bola v Tatrách skupina Poliakov. Na túrach chceli toho stihnúť čo najviac. Jedným z tipov bola aj návšteva vodopádov v Studenom potoku. Bola medzi nimi aj 19-ročná Mária Skwirit. Jej posledná túra. Turisti sa vybrali popri potoku smerom ku Chate Kamzík. Chýbalo im k nej pár desiatok metrov.“
Poslednú vodnú kaskádu si vybrali na spoločnú fotografiu. Mária túžila po čo najdokonalejšom zábere a rozhodla sa pre pozíciu na veľkej šikmej skale. Bola mokrá, dievča obuté v ľahkých kožených topánkach nemalo šancu sa na nej udržať. Padla do vody. Voda ju unášala ku skalnému prahu, prepadla sa do plytkej vody pod vodopádom. No hlavou narazila na kameň. Nepomohla ani rýchla pomoc. Zranenie hlavy bolo smrteľné.
Chcel prebrodiť Malý Studený potok
Prípadov drám v Studenom potoku s následnými tragédiami či zraneniami vôbec nie je málo. Tiahnu sa aj do súčasnosti. Ani dnes niektorým ľuďom nezasvieti červená kontrolka a vrhajú sa do dobrodružstiev, ktoré končia fatálne.
Napríklad ako vlani v októbri. Pri zostupe z Téryho chaty sa 41-ročný maďarský turista snažil prebrodiť Malý Studený potok. Ten sa po intenzívnych zrážkach rozvodil. Muž sa snažil obísť kritické miesto mimo turistického chodník, pošmykol sa a spadol do vody.
Silný prúd ho strhol a on zmizol pod hladinou. Záchranári postupne prehľadávali tok rozvodneného potoka. Do pátrania bol nasadený aj pátrací dron a záchranár z poľského TOPR-u so zariadením na vyhľadávanie mobilných telefónov, keďže telefón turistu bol stále aktívny, no bez výsledku. Telo muža našli až na druhý deň.
Autor titulnej fotografie: Renata Jurkon-te
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
