Cart is empty 
Hodinku a pol pešky od Hrebienka smerom na Skalnaté Pleso a prídete k jednej z najobľúbenejších chát vo Vysokých Tatrách. Zoberte so sebou aj deti.
Aj v zime je Zamkovského chata (1 475 m n. m.) veľkým lákadlom. No na rozdiel od leta treba lepší plán, do ktorého zahrniete aj počasie a kondíciu. Najmä pri deťoch, ak ich chcete mať v partii, je to nevyhnutné.
K chate sa najčastejšie kráča od Hrebienka
Keď napadne sneh a udrú mrazy, je najlepšie začať cestu na Zamku lanovkou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Odtiaľ sa po červenej značke míňajúc tyčové značenie dostanete najpopulárnejšou cestou na Zamkovského chatu. Ak si chcete urobiť trasu náročnejšou, môžete na Hrebienok prísť zo Starého Smokovca aj pešky, túra sa vám predĺži o hodinu.
Na Zamku sa dá dostať aj Tatranskej Lomnice cez Skalnaté Pleso, najskôr lanovkou a potom pešky po červenej značke až k Zamkovského chate. Aj odtiaľto sa k nej prídete za jeden až jeden a pol hodiny chôdze, no ide o náročnejší variant. Vedomosti o lavínach sú pri tejto voľbe nevyhnutné, trasu križujú lavínové dráhy.
Viac dobrodružstva dáva trasa od Starej Lesnej
A ešte je tu ďalšia možnosť – trasa zo Starej Lesnej na Hrebienok a odtiaľ na Zamkovského chatu. To v prípade, že uprednostňujete parkovanie zadarmo. No treba rátať s tým, že miest na parkovanie je v Starej Lesnej málo. Aj táto trasa je vhodná pre deti. Vedie popri Studenom potoku, no trvá dlhšie – asi tri hodinky. Ale je to idyla, práve pre scenériu potoka a jeho okolia.
Ak budete na Hrebienku, pozrite si Tatranský ľadový dóm. Na čo by ste ale nemali zabudnúť, tak to je dobrá turistická obuv, zimné oblečenie, mačky alebo nesmeky, paličky, čelovka, termoska s teplým čajom, základná lekárnička a nabitý mobil. A ešte niečo. Pred túrou si skontrolujte, aké lavínové výstrahy boli vydané, aby ste sa vyhli lavínovému nebezpečenstvu.
Príbeh Zamky chytá za srdce
Zamka má dlhý príbeh. Na mieste, kde ju dnes nájdete, stála malá drevená chatka od roku 1943. Postavil ju Štefan Zamkovský, vtedy jeden z najlepších horolezcov. No po znárodnení ho z Tatier vyštvali a musel ich opustiť. Tí, ktorí ho poznali, hovoria, že sa preto veľmi trápil a predčasne zomrel. Chatu v roku 1951 premenovali a istý čas niesla meno po kapitánovi Nálepkovi. Po roku 1991 ju vrátili v rámci reštitúcie rodine Štefana Zamkovského. V roku 2003 ju od nej odkúpila Jana Kalinčíková a dnes je pokladom jej rodiny.
Autor titulnej fotografie: Peter Tobis
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
