Cart is empty 
Ilustračné foto: Ľubka Kovácsová
Maxík, Rocky, Betinka, Daisy, Lola… Nie, nie sme na výstave psov, ale v národnom parku. Vziať domáce zviera na relax v prírode je trendy. Ale je to aj vhodné, či správne?
V národných parkoch sa spravidla zhodujú v tom, že v nejakých ich okrajových častiach, kde je veľká koncentrácia ľudí a zviera je naozaj spoločenské, dobre trénované a zvyknuté na takéto prostredie, možno akceptovať jeho pohyb v prírode. Ale na vôdzke. No nie každý majiteľ je s obmedzeniami stotožnený.
Zoologička Mária Apfelová. Foto: archív MA
„Nie všetci ľudia si to uvedomujú, ale behanie na voľno je nebezpečné pre samotné domáce zvieratko. Môže sa stretnúť s výkalmi iných zvierat, ktoré sú pre neho potenciálne infekčné,“ otvára túto tému zoologička Mária Apfelová. Upozorňuje napríklad na líščie pásomnice, ktoré sú teraz veľkou témou. Prenášajú sa na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné pre zviera i človeka.
„Ak domáci miláčik zabehne do lesa, čo sa pri prechádzkach stane, nemožno vylúčiť jeho kontakt s iným voľne žijúcim zvieraťom. Stáva sa, že usmrtí nejaké mláďa, pohryzie iné, ale môže aj nechtiac doviezť rozzúreného medveďa k svojmu majiteľovi. Iným zvieratám spôsobí stres, čo v národnom parku nie je vhodné,“ hovorí o skúsenostiach z terénu zoologička.
Zdôrazňuje, že rozhodnutie vziať spoločenské zviera do hory by mal dobre zvážiť každý jeho majiteľ. Aj keď je na vôdzke, stretáva sa s rôznymi pachmi a nástrahami, ktoré pre neho nemusia byť príjemné, ale stresujúce.
Náš pes alebo mačka môžu v lese naraziť na výkaly zvierat. Dnes sú veľkou témou líščie pásomnice, ktoré sa prenášajú na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné. Ilustračné foto: Ján Hablák
„Národné parky sú domovom pre voľne žijúce zvieratá, ktoré tu sú vo vyššej koncentrácii, našou úlohu je starať sa o to, aby v ich prirodzenom prostredí boli čo najmenej vyrušované. Pes či mačka, ktoré sa vyskytnú v ich blízkosti, tomu nepomáhajú,“ tvrdí M. Apfelová.
Práve preto napríklad v pripravovanom návštevnom poriadku Tatranského národného parku, ktorý začne platiť v priebehu tohto leta, ohraničia lokality so zákazom vstupu domácich zvierat. „Budú na to upozorňovať zákazové tabule a bude to platiť nielen pre psov, mačky, prasiatka, králiky, ale aj pre iné zvieratá, ktoré si ľudia do hôr donesú,“ vyjadril sa pre Korzár námestník riaditeľa TANAP-u Peter Spitzkopf. „Prekáža nám, že najmä psi robia problémy v teritóriách výskytu svišťov, kamzíkov či šeliem, čomu treba zabrániť,“ dodal.
Druhým extrémom, ktorého sa ľudia dopúšťajú v súvislosti s domácimi zvieratami, je ich rozhodnutie nechať ich v horách, lebo sa ich chcú z rôznych príčin zbaviť. „To je vyslovene týranie zvierat,“ prízvukuje M. Apfelová. „Ak je zviera v ľudskej opatere, je od človeka závislé. Dostáva od neho potravu, vodu, zabezpečuje mu aj iné životné potreby. Ak nebolo naučené starať sa o seba, v prírode neprežije,“ konštatuje zoologička.
Prirovnáva to k situácii, ak by sme nechali človeka samého v púšti. „Opustené zviera si nevie hľadať potravu, je vystrašené, bojí sa, hynie od hladu, smädu, stresu, ak sa predtým nestane obeťou iných zvierat či predátora. Je to nepekný osud.“
V inej situácii je opustená mačka. „Má väčší lovecký pud a ak je už vo veku, že si dokáže vyhľadať potravu, tak loví. Stáva sa nebezpečnou pre iné miestne druhy zvierat. No môže byť aj lovená,“ pokračuje zoologička.
Upozorňuje ale na iné riziko. „Mačka domáca sa môže páriť s mačkou divou. Vedia sa stretnúť, rozumejú si. No má to následky. Vznikajú neplodné krížence a znečisťuje sa genetická informácia pôvodného druhu. Neplodné potomstvo sa síce snaží rozmnožovať, ale už neodovzdáva genetickú informáciu,“ argumentuje M. Apfelová s tým, že mačka domáca môže zničiť populáciu voľne žijúcich divých mačiek.
Prítomnosť domácich zvierat je preto v národných parkoch vždy diskutabilná a návštevníci by si mali ešte pred cestou do hôr zvážiť všetky jej riziká.
