Cart is empty 
Vypočuť článok
Ak ešte máte v letných tatranských turistických diároch voľné miesto, prijmite pozvanie na pár zaujímavých miest v našich veľhorách
Nákova na Končistej
Už ste počuli o kameni čudesného tvaru, ktorý pripomína konskú hlavu či nákovu? Donedávna ste ho mohli nájsť na Končistej v nadmorskej výške 2 535 m. Končistá je sedemnástym najvyšším štítom Vysokých Tatier, znalci hovoria, že výstup na neho nie je náročný, vraj ide o jeden z najľahšie prístupných tatranských vrcholov. No na tento kopec nevedie žiaden značkovaný chodník, na túru sa treba objednať k horskému vodcovi.
Ale vrchol stojí za to. Legenda vraví, že ozrutný kameň tam umiestnil obor, ktorý sa na tejto nákove pokúšal rozdrviť Vysoké Tatry, lebo ho hnevala ich veľkosť. Takto napríklad otupil aj Tupú. A vraj sa chcel pustiť aj do Gerlachovského štítu, ale to už nahnevalo jeho súrodencov a z Tatier ho vyhnali. V septembri 2019 ale nákovu poškodili blesky a už nie je, čo bývala. No aj tak vyjsť hore je zážitok. Láka vás?
Na Končistú sa dnes vystupuje zo Sliezskeho domu alebo z Popradského plesa. Ak si vyberieme prvú možnosť, smerujeme do Batizovskej doliny, okolo Batizovského plesa a južným úbočím Končistej vystúpime na vrchol. Zostup vedie do Lúčneho sedla a na Sliezsky dom. Od Popradského plesa treba vystúpiť na Ostrvu, pokračovať smerom na Batizovské pleso. Ako na to, je na vašej dohode s horským vodcom. Rátajte s osemhodinou túrou a prevýšením asi tisíc metrov, ktoré musíte zdolať.
Sedielko
Sedielko je najvyššie položeným sedlom na Slovensku (2 376 metrov nad morom). Nájdete ho medzi Malým Ľadovým štítom a Širokou vežou. Spája Malú Studenú dolinu a Zadnú Javorovú dolinu. Dá sa do neho prísť z oboch smerov – zo Starého Smokovca alebo aj z Tatranskej Javoriny.
Cestou natrafíte na jednu veľkú zaujímavosť Vysokých Tatier – najvyššie položené pleso v pohorí. Volá sa Modré pleso. Leží v dolinke pod Sedielkom a rozprestiera sa na ploche 4 025 m2 a je hlboké 4,5 metra. Obídete ho rýchlo – jeho obvod má iba 260 metrov. Turistický chodník do Sedielka vedie priamo popri ňom. A ešte jedna zaujímavosť sa s ním spája. Väčšinu roka je pokryté ľadom a snehom. Aj preto ho Poliaci volajú Lodowy Stawek.
Túra do Sedielka je krásnym prechodom Tatier v smere sever-juh. Ale treba pred ňou nabrať trochu kondície, lebo patrí k tým ťažším. Potrebujete na ňu asi 9 hodín, zdoláte prevýšenie 1 400 metrov. Ale ak hľadáte samotu, ste na dobrej adrese.
Trasa vás vedie zo Starého Smokovca cez Hrebienok k Zamkovského a Téryho chatu do Sedla Sedielko. Tu vás čaká niekoľko metrov nenáročných reťazí, potom pokračujete do Tatranskej Javoriny. Pri túre s východiskom z Tatranskej Javoriny rátajte s tým, že pôjdete do slnka, ale do stále pestrejšieho prostredia.
Bielovodská dolina
Bielovodská dolina je považovaná za najmohutnejšiu ľadovcovú dolinu u nás. Vytvaroval ju ľadovec 14,4 km dlhý a 330 m hrubý, ktorý zaberá plochu 3 369 hektárov. Dolinu nájdete na severnej strane Vysokých Tatier a jej dolná časť siaha do Poľska. Meria 10 kilometrov a podľa tých, ktorí sa ňou prešli, patrí k najmalebnejším v pohorí.
Jej spodnú časť tvoria lesy, vyššie sú strmé skalné prahy bočných visutých dolín s mnohými plesami. K najznámejším v doline patrí Hviezdoslavov a Ťažký vodopád. Vedie ňou chodník, ktorý pokračuje cez Prielom do Veľkej Studenej doliny a ako jediná má typický alpský charakter so širokým lúčnym dnom a zalesnenými svahmi v dolnej časti. Tú si obľúbili najmä nenároční turisti a cyklisti.
Najlepším východiskovým miestom na prechod dolinou je Lysá Poľana a modrá značka. Od nej sa cez Bielovodskú dolinu dostaneme na Prielom, potom do Veľkej Studenej doliny, na Hrebienok a do Starého Smokovca. Alebo je tu možnosť vydať sa nie na Prielom, ale od Zamrznutého kotla po zelenej značke cez Poľský hrebeň do Velickej doliny a na Sliezsky dom.
Bielovodská dolina je prístupná aj od Tatranskej Polianky, zo Starého Smokovca či Hrebienka. Dĺžku ani jednej z túr nevieme odhadnúť. Záleží od kondície, odbočení do dolín, ktorými si môžete spríjemniť trasu. Každopádne, ide určite o celodenný výlet.
Z Lysej Poľany vedie ku horárni v Bielovodskej doline bezbariérový turistický chodník vhodný aj pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Je dlhý okolo šesť kilometrov. Vozičkár by ho mal zdolať za necelé dve hodinky.
Pred prechodom Bielovodskou dolinou si treba uvedomiť, že v nej nie sú žiadne plesá. Tie sa nachádzajú v jej odnožiach. A je ich neúrekom. Aj odnoží, aj plies.
K najmohutnejším guliakom na Slovensku
Sú pri Plese nad Skokom v Mlynickej doline a tiež v okolí Piatich Spišských plies v závere Malej Studenej doliny. A čo je guliak? Je to ľadovcom do guľata obrúsený žulový povrch. Vyberme sa za nimi napríklad nad vodopád Skok.
Je to veľmi jednoduchá túra, na ktorú zoberte so sebou a deti. Začať treba na Štrbskom Plese, k vodopádu sa dostanete asi za poldruhahodinku. Mierite do Mlynickej doliny miernym stúpaním, najskôr lesným, potom kamenistým chodníkom. V lete sa dá pokračovať na Pleso nad Skokom až na Bystrú lávku a Wahlenbergove plesá. A nad Skokom nájdete spomínané guliaky. Výstup okolo vodopádu istia reťaze.
Pleso pod Zverovkou
Ak sme vyššie spomínali najvyššie položené pleso, máme pre vás tip na túru aj k najnižšie položenému plesu v tatrách. Je známe ako Zelené pleso, alebo Pleso pod Zverovkou a miestni ho volajú aj Maras. Nachádza sa v Roháčoch v nadmorskej výške 980 metrov. Je to výtopiskové jazero, to znamená, že vzniklo po ústupe ľadovcov v bezodtokovej depresii vyplnenej vodou.
Nie je veľké – meria iba 82 metrov na dĺžku a 52 metrov na šírku. No jeho význam je obrovský. Je najväčším liahniskom žiab v oravskej časti Tatranského národného parku. K plesu sa dostanete po zelenej turistickej značke, ktorá je prístupná po skončení zimnej uzávery tatranských chodníkov. Ale je k nemu prístup po zelenej aj z Teplého žľabu, no aj po neznačenej ceste od zastávky autobusu Zverovka.
Súčasťou trasy je náučný chodník. Vedie od chaty Zverovka lesom po pravom brehu Studeného potoka k hotelu Primula k plesu, odtiaľ cez Pučatinu poľanu, ponad hotel Primula späť ku chate Zverovka. Chodník meria asi 2,2 kilometra, za hodinku ho máte v nohách, čakajte prevýšenie iba 50 metrov. Otvorili ho v roku 2005, obnovili v roku 2018. Panel s informáciami stojí iba vo východisku trasy chodníka.
Autor titulnej fotografie: Slávka Grnáčová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
