Cart is empty 
V rozhovore s Dávidom Lajmonom sme sa pozreli na jeho vzťah k horám a fotografovaniu, na čo sa sústredí, čo je pre neho dôležité. Fotí na klasický fotoaparát bez mnohých technologických možností, ale poradí aj návštevníkom hôr, ktorí by si chceli urobiť dobrú fotografiu z túry so svojím mobilom.
Pochádzate z oblasti Západných Tatier, takže ich asi dobre poznáte?
Západné Tatry sú mi najbližšie, chodieval som tam od detstva, veľa aj ako skaut. Ako mladý som začal skoro skautovať, príroda mi bola blízka. Čím som bol starší, tým som viac začal vnímať aj estetiku v prírode. Západné Tatry boli mojou prvou inšpiráciou, keďže som ich mal pár kilometrov od domu.
Kedy ste začali prírodu fotografovať?
Začínal som so sociálnymi dokumentmi. Fotil som ľudí, boli to čiernobiele fotografie. Postupne som začal čiernobielo fotiť aj hory, prešiel som si filmom, potom na digitál. Farbu som začal intenzívne vnímať tak osem až deväť rokov dozadu. Mal som životné obdobie, ktoré ma prinútilo pozerať sa svet okolo seba veselšie. Čierna a biela s odtieňmi sú tiež farby, ale nie je každého. Postupne som si vytvoril taký rukopis svojho videnia. V posledných rokoch je to najintenzívnejšie.
Mali ste aj nejaký vzor, na základe ktorého ste sa rozhodli, že budete fotiť?
To nie. Pri dokumentárnych fotografiách mám vzory a inšpirácie, na ktorých som vyrastal. V krajinárskej fotografii sa nesnažím robiť technicky dokonalú, čistú fotku, ale skôr je to hra s farbami, kompozíciou, detailmi. Nie sú to typické krajinkárske kompozície s výsledkom ovplyvneným postprodukciou.
Snažím sa o výsledok vytvorený v určitom momente, okamihu. V úpravách potom spravím len to, čo mi dovolí softvér a fotoaparát. Mám rád určité farby, tonalitu, to sa snažím prezentovať ako svoj rukopis. Nerobím do fotiek nejaké zásahy, napríklad, že by som spojil tri expozície. Nepoužívam ani moderné prístroje, používam len ISO, čas a clonu, mám starý fotoaparát. Je to o človeku, prírode a nástroji, kde sa dá spraviť pár úkonov, ale výsledok stojí za to.
Ako si vyberáte miesta, kde budete fotiť. Máte svoje obľúbené lokality?
Sú miesta, kde som ešte nebol a chcem sa tam ísť pozrieť. Ale aj z miest, kde som bol viackrát a idem sa prejsť s fotoaparátom, môže vzniknúť zaujímavá fotografia. Príroda sa mení a jedno miesto môže už o pár dní vyzerať inak. Nie je to o tom, že tu som už bol a viackrát tam fotoaparát nevezmem. Sú miesta, kde som bol aj 10-krát a odtiaľ fotografia je vždy o niečom inom. Mení sa farba stromov, svetlo, oblačnosť. Rád sa vraciam na rovnaké miesta, ani to veľmi neplánujem, dávam skôr na pocit.
Čo sa týka obľúbenej lokality, nemám nejaké špecifické miesta. Napríklad v lete som na nejakej hrebeňovke a poviem si, že v zime by som sem mohol ísť na skialpoch a zlyžovať to. V zime si vezmem fotoaparát a pri zlyžovaní žľabu si urobím fotografie. To je také plánovanie, ale nemám konkrétne miesta, kde by som cielene chodil za fotografiou.
Ako je to s ročnými obdobiami, máte niektoré ako fotograf najradšej?
Musím povedať, že tento rok máme krásnu jeseň. Farebnosť hôr sa neskutočne mení, sú tam silné kontrasty, začal padať sneh, takže vrcholky hôr sú biele. V zime tiež vzniknú úžasné fotografie pri východe a západe slnka. V zime mám rád kontrast bielej a modrej. Aj keď sa vtedy ťažšie fotí, hlavne ak nevychádza ani nezapadá slnko, ale sústredím sa na nejaký bod, kde je modrá so snehom.
Mám rád zimu, jeseň, v mojich fotkách často prevláda len niekoľko farieb. Sú výrazné, ale často sú na fotke len dve, tri alebo štyri. Už to má estetiku, snažím sa vytvoriť nejaký obraz. Ak mám povedať najobľúbenejšie ročné obdobie – za mňa je to zima v horách. Je to na fotenie náročnejšie, ale dá sa vtedy spojiť veľa zaujímavých obrazov.
Vytvorili ste zo svojich fotografií nástenný kalendár. Ako ste do neho vyberali fotografie?
Rok fotím, a potom z toho vyberám zaujímavé veci. Robím to tak, aby estetika prislúchala ku každému mesiacu. Výber je náročný, lebo fotiek je veľa. Dám aj známym na výber, nech povedia, čo sa im páči. Výber je však skôr emočný, je to môj subjektívny pohľad, ako by to mohlo ísť. Snažím sa aj, aby to bolo pekné, aby sa to páčilo, aby ste si takýto kalendár zavesili na stenu a pozerali sa naň.
Čo je pre vás pri fotení dôležité, farby, atmosféra?
Zachytiť atmosféru je dôležité. Často už vidím, čo by mohla byť dobrá fotka, aké je svetlo, tiene, farba oblohy. Dôležité pre mňa je zachytiť emóciu, kompozíciu, aby to bolo v niečom pekné. Je to asi subjektívne, čo teraz poviem, ale snažím sa zachytiť kompozíciu obrazu ako celku. Aby tam bolo to vizuálno, aj farby, aby to človeka, ktorý sa na fotografiu pozerá prinútilo zamyslieť sa nad tým. Niekedy idem fotiť, mám nabalenú techniku, a spravím tri-štyri zábery. Ak ale vyjde jeden, som spokojný.
Veľa ľudí dnes fotí v prírode mobilom. Čo by ste im poradili, na čo treba myslieť a všímať si pri fotení v horách?
Je to asi subjektívne, ale mobily sú dnes na vysokej úrovni a technicky zvládnu dobré fotky. Treba si všímať niečo ako kompozíciu, čo človek chce zachytiť, to by mal vidieť na svojom displeji. Radšej trochu porozmýšľať, namiesto množstva záberov urobiť menej, ale premyslenejších. Ja napríklad často viem, čo chcem odfotiť, čo chcem preniesť na fotografiu. Predtým porozmýšľam, zamyslím sa nad správnym uhlom. Toto sú také jednoduché rady.
Hovorili ste, že v zime robíte skialpinizmus. Okrem toho behávate dlhé trailové behy, ako ste sa k tomu dostali?
Robím tri základné športy na udržanie kondície – primárny je skialp, potom je to beh a cyklistika. Aktívne som začal športovať v určitej životnej situácii, keď sa mi život obrátil o 180 stupňov a potreboval som sa rýchlo vrátiť späť. Jedinou možnosťou pre mňa bol šport a byť čo najviac v prírode. Bolo to asi osem rokov dozadu, mal som nejakú kondičku, vedel som, o čom to je. Fascinoval ma beh, začal som behať po hrádzi, rýchlo som sa pohyboval v horách.
Emočne aj fyzicky mal fascinovali dlhé behy v teréne, zvládnuť tých 100 kilometrov s prevýšením. Sú rôzne behy s rôznym prevýšením, zaujímalo ma, čo to človeku dá. Nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Po prvom takomto behu som sa cítil výborne. Bol som fyzicky zničený, ale ten pocit pri prebehnutí cieľom bol emočne veľmi výrazný. Je to super – pre telo aj myseľ. Človek si položí aj otázku, prečo to vlastne robí. Na druhý deň je zničený, ale má pocit, že to za to stálo.
Autor titulnej fotografie: Dávid Lajmon.
