Cart is empty 
Cesta na Kriváň je veľkou výzvou aj pre skúsených turistov. Neodolali sme jej a začiatkom júla zorganizovala skupina ľudí zo stránky cezhory.sk komunitný výstup na tento kamenný symbol Slovákov.
Sami sme boli zvedaví, ako to dopadne a či to zvládneme. Na sociálnych sieťach sme zverejnili výzvu pre všetkých, ktorí majú čas a chuť, aby sa k nám pridali. Zraz bol ráno o siedmej na parkovisku Tri studničky. Akurát čas vyraziť na celodennú túru.
Je všeobecne známe, že smerom na Kriváň nie je žiadna horská chata. Preto treba všetko jedlo a pitie na cestu tam aj späť zobrať so sebou. My sme okrem vody, ktorá je pri takejto túre dôležitá, mali so sebou aj plechovky citrónového a jahodového radlera Zlatý Bažant 0,0%. Keďže túra je dlhá, zásoby sa začali míňať už tesne za kosodrevinou.
Na komunitný výstup sme si vybrali jeden deň predĺženého víkendu. A tak sme mali početnú spoločnosť. Mnohí ľudia rozmýšľali rovnako, na chodníku nás bolo veľa. Okrem Slovákov sme sa zdravili hlavne s Čechmi, Poliakmi i Maďarmi.
S pribúdajúcimi metrami výstupu začal fúkať silnejší vietor, teplota vzduchu sa znižovala. Výhľady, na ktoré sme sa v tejto fáze túry tešili, neprichádzali. Tatry zahalila hmla i oblaky. Postupne sme pridávali ďalšie vrstvy oblečenia, a nakoniec mal každý na sebe asi všetko, čo si priniesol. Niektorí aj ľutovali, že si bundy nechali v autách.
Na Krivánskom žľabe sme sa spojili s turistami, ktorí sa rozhodli vydať na štít od Štrbského Plesa. Nálada bola výborná, hoci občas ju zakalil mráčik povzdychu, že nemáme výhľad. Stále sme videli hlavne hmlu. V skalnatom teréne bolo potrebné čoraz viac zapájať aj horolezecké zručnosti – okrem nôh sa do akcie občas dostali aj ruky. Začal sa útok na vrchol a pred nami bol najťažší úsek. Veru sme si počas neho robili častejšie prestávky.
Šťastie si na nás predsa len spomenulo. Hmla sa pomaly rozpadla, zazreli sme vrchol. Hrebeň pod Kriváňom ale pripomínal mravenisko. Ľudí na ňom bolo neúrekom. Pri posledných metroch výstupu sme museli viac dávať pozor. Veľa turistov už zostupovalo, hľadali sme cesty, ako sa navzájom vyhneme.
Necelých sto metrov pod vrcholom sme znova potrebovali oddych. Ale stál za to. Očarení sa pozeráme okolo seba. Dokázali sme to! Hore nás ale ešte čakal rad na fotku. Ako všetci, aj my sme ju chceli mať od známeho kríža. Pre hmlu to nebolo celkom ono, ale v tej chvíli nám to neprekážalo. A to sme ešte nevedeli, že nás čaká odmena. Zostup z Kriváňa nám spestrilo vyjasnenie, vykuklo slnko a ukázali sa nádherné výhľady na okolité kopce, krajinu i na typicky zakrivený vrchol štítu.
Máme na čo spomínať. A niektorí z nás aj na cestu späť. Pre viacerých z nás bola ťažšia ako výstup na vrchol. Keď sme dorazili na Krivánsky žľab, dali sme si väčšiu prestávku. A tu sme sa konečne mohli vyhriať na slnku. Nabilo nás ako baterky, a tak sme mohli posledné stovky metrov k parkovisku zvládnuť s úsmevom.
A tam sme si to zbilancovali. Bolo nás dvadsať, vypili sme za deň 39 radlerov Zlatý Bažant 0,0%, urobili každý po 30 000 krokov, iba dvom z nás odišli kolená, odchodili sme jednu pracovnú zmenu, teda osem hodín, zvládli sme prevýšenie 280 podlaží a napočítali sme niekoľko desiatok otlakov na chodidlách. Tak čo, idete nabudúce s nami?
Autor titulnej fotografie: Peter Tobis
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
