Cart is empty 
Ešte mesiac, a aj Symbolický cintorín pod Ostrvou bude mať stopku. No už teraz v ňom nenájdeme všetko, na čo sme zvyknutí.
Zimná uzávera turistického chodník k Symbolickému cintorínu pri Popradskom plese má výnimku. Cintorín, na rozdiel od ostatných tatranských cieľov, kde zimná uzávera začala 1. novembra, má chodník k symbolickému miestu pod Ostrvou iný dátum sezónnej stopky – 15. december a iný dátum predletného prístupu – 30. apríl.
Obnovujú drevené kríže
Takže pozrieť si miesto spomienky na obete hôr môžete aj v tomto čase, no momentálne v ňom nenájdete všetko, na čo sú návštevníci zvyknutí. „O symbolický cintorín pod tatranskými končiarmi sa staráme s úctou a rešpektom. Naši kolegovia z ochranného obvodu Vyšné Hágy sa v týchto dňoch venujú obnove drevených krížov,“ uvádza na sociálnej sieti Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.
Poškodené a opotrebované kríže zvážajú na dielňu, kde ich brúsia, ošetrujú a nanovo natierajú. Po rekonštrukcii ich opäť vynášajú na miesto, aby dôstojne pripomínali pamiatku tých, ktorí zostali v horách.
Detvianske kríže osádzal Otakar Štáfl
Za detvianske kríže na symbolickom cintoríne „môže“ výtvarník a ilustrátor Otakar Štáfl. Do Tatier chodil rád a od roku 1929 bol spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. Už v roku 1932 začali spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským uvažovať o výstavbe symbolického cintorína. Voľba padla na limbový háj pod Ostrvou. Podarilo sa ho otvoriť v roku 1940.
V tom čase jeho spoluzakladateľ Otakar Štáfl s manželkou Vlastou už v Tatrách neboli a už nikdy sa do našich hôr nevrátili. Do Čiech odcestovali v roku 1938, ateliér maliara v Prahe na Vinohradoch zasiahla začiatkom roku 1945 bomba. Zahynuli v jeho troskách. On mal šesťdesiat rokov, ona tridsasedem. Aj Štáflovci majú na cintoríne svoju tabuľku. Umiestnili ju tam dva roky po ich smrti.
Kríže vyrezal majster z Detvy
Už v čase svojho vzniku bol cintorín svetovým unikátom. Maľované drevené kríže ručne vyrezal Jozef Fekiač Surovec z Detvy. Bolo ich päťdesiat a osobne ich osádzal Otakar Štáfl. Detva ho očarila, v Čechách mu vyšla aj knižka maľovaných obrázkov z tohto rázovitého kraja.
Autor titulnej fotografie: zdroj TANAP
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
