Chata Plesnivec

S parťákom cez hory: Na jedinú vysokohorskú chatu v Belianskych Tatrách

Ilustračné foto: Chata Plesnivec, autor: Michaela Adamovičová

Z Doliny Siedmich prameňov je to k Chate Plesnivec niečo menej ako dva kilometre. Ide o príjemnú prechádzku, ktorú sme zvládli asi za trištvrte hodinu. Je leto, svieti slnko a vzduch v Belianskych Tatrách vonia stovkami druhov kvetov a tráv, ktoré tu rastú v takmer ideálnych podmienkach.

Ideme popri sviežom tatranskom potoku. Chladíme si plechovky s Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, snáď nám vydržia studené až k chate. Vidíme ju už z diaľky, jej typická architektúra s átriovými oknami na ľavej strane sa nedá len tak pomýliť. Po príchode na miesto zisťujeme, že je tu celkom dosť ľudí. Pekné augustové počasie láka do prírody. Ak by ste sa rozhodli pre túru na Chatu Plesnivec, tak nie je náročná, pokojne ju zvládnete aj s deťmi.

„Podarilo sa nám chytiť si miesto rovno pred chatou. Dali sme si cesnačku, fazuľovú polievku, buchty na pare s kakaom dodali energiu. Mala som so sebou aj knihu o tatranských dolinách, určovali sme ktorá je ktorá, presne sme určili, kde sa nachádzame,“ opísala pobyt na chate s úsmevom Radka. Ako ideálne osvieženie nechýbal Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý bol stále príjemne chladený.

Chata plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Michaela Mišička

Z Chaty Plesnivec pokračuje niekoľko turistických chodníkov, napríklad okolo Veľkého Bieleho plesa na Kopské sedlo do Vysokých Tatier na Chatu pri Zelenom plese. V okolí sa nachádza Belianska jaskyňa, je to jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách, a patrí medzi najviac navštevované na Slovensku.

My však mierime späť do Kežmarských žľabov, kde sme našu túru začali. Ideme iným lesným chodníkom ako nahor, tu nie je toľko potokov s rôznymi prítokmi. Stretávame turistov, ktorí ešte len teraz, okolo 16.00 popoludní, mieria nahor na Chatu Plesnivec. Možno sa tam chystajú prenocovať a na druhý deň pokračovať niekam na túru. Neopýtali sme sa, len sme sa pozdravili ako správni návštevníci hôr.

Túra z Kežmarských žľabov na Chatu Plesnivec patrí medzi ľahšie, pokojne ju zvládnete aj s deťmi. Je to jediná prevádzkovaná vysokohorská chata v Belianskych Tatrách. Dlhšia turistická trasa sem vedie aj od Chaty pri Zelenom plese (2 hodiny), Tatranskej Javoriny (4 hodiny 45 minút) alebo zo Ždiaru (5 hodín).

Rainerova chata

Viete, ktorá chata je vo Vysokých Tatrách najstaršia? My sme sa tam s parťákmi vybrali!

Ilustračné foto: Rainerova útulňa, autor fotografie: Milan Vass

Po náročnom pracovnom týždni by to chcelo niečo jednoduchšie. V partii sme sa zhodli, že o Rainerovej útulni toho vieme veľa, ale nikto z nás na nej už dlhšie nebol. Cieľ je teda jasný – ideme na príjemnú túru, niektorí by ju označili skôr za prechádzku, na túto najstaršiu a zároveň najmenšiu chatu na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Už ráno panuje dobrá nálada, asi preto, že je pekné letné počasie a nečaká nás nič náročné. Vyrážame zo Starého Smokovca. „Na internete písali, že turistický chodník na Hrebienok je dosť frekventovaný. Mali pravdu, presvedčili sme sa o tom na vlastné oči,“ podelila sa o zážitok z cesty Gabika.

Z Hrebienka pokračujeme po červenej značke. Ani sme sa nenazdali, a sme na rázcestí nad Rainerovou útulňou. Je to skutočná križovatka turistických chodníkov, študujeme, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce. Na Skalnaté pleso sú to odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese by sme sa dostali za štyri a trištvrte hodiny, k Veľkému Bielemu plesu to trvá ešte o polhodinu viac.

Naším cieľom je však Rainerova chata, píšu, že by sme pri nej mali byť o 20 minút. Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si horský vzduch a osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý sa na túto príležitosť dokonale hodí.

Rainerova útulňa

Rainerova útulňa / autor fotografie: Dušan Švec

Pribudlo trochu viac oblakov a vieme, ako je to v Tatrách so zmenami počasia, ale zatiaľ je všetko v poriadku. Pokračujeme k Bilíkovej chate. Výhľady na okolitú krajinu sú neskutočné, vidíme poriadne ďaleko, až na Nízke Tatry. Pokračujeme po kamenistom chodníku, pohľad na divú horskú bystrinu, tak typickú pre vysokotatranskú prírodu, je ako balzam na dušu. Peggy chvíľu uvažovala, či nepôjde vyskúšať, aká je voda, ale radšej sme ju udržali pri sebe.

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani vodopády Studeného potoka. To, čo hovorila Gabika o frekventovanom chodníku na Hrebienok, platí aj tu. Možno ešte viac. Neuberá nám to však na zážitku, fotíme sa sólovo aj v skupinkách, točíme videá, a potom už máme len jeden cieľ – Rainerovu útulňu.

Ako vždy, sú tu turisti, niektorí sedia alebo stoja vonku, občerstvujú sa, iní obzerajú zaujímavosti v interiéri. My sme si tiež dali niečo malé na zjedenie a Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý v tom teple padol vhod. Drevená socha sediaceho horského nosiča, je nádherná, zaujme asi každého návštevníka a dokonale dotvára prostredie. Fotíme si ju a vychutnávame okolitú prírodnú scenériu.

Anastasia Kuzminová vo Vysokých Tatrách

Tatry s legendami – čo spája Kuzminovú, Fialkovú, Volka, Vargu, Žampovcov a Medlovú?

Foto: Martin Krystýnek.

Je to nielen láska k Tatrám, ale aj skromnosť, húževnatosť, pracovitosť či optimizmus. Málokedy sa podarí vidieť špičkových športovcov inde ako v televízii počas súťaží či rozhovorov. My sme mali možnosť stretnúť našich reprezentantov počas natáčania relácie Tatry s legendami a ukázalo sa, že v súkromnom živote sú to priateľskí a cieľavedomí ľudia.

Ak v priamych prenosoch pôsobia často prehnane sústredene, v objatí tatranských lesov a štítov sme mali možnosť zažiť ich uvoľnených, porozprávať sa o bežných veciach, aj o zaujímavostiach z tréningového a súťažného života. Asi najväčšou legendou z celej série príbehov bola naša viacnásobná olympijská víťazka Nasťa Kuzminová. Napriek veľkým prekážkam zotrvala pri svojom športe a roky napĺňala očakávania fanúšikov. „Víťazom je ten, kto sa nevzdáva. Držím palce všetkým, ktorí sa dajú na šport nielen s chuťou sa zabávať, ale myslia to vážne. Nech sa nikdy nevzdávajú, prekážky nech berú ako príležitosť naučiť sa nové veci a zdokonaľovať sa,“ odkázala všetkým športovcom Nasťa Kuzminová.

Anastasia Kuzminová. Foto: Martin Krystýnek.

Do biatlonovej špičky patrí aj ďalšia športovkyňa, ktorú sme spoznali pri natáčaní Tatier s legendami – Paulína Fialková. Pri vychádzke na Predné Solisko sme pochopili, že sa na nič nehrá. Za jej na prvý pohľad krehkým výzorom je oveľa viac – poctivá príprava, vzorná životospráva a tvrdý tréning. „Vytýčte si cieľ, vyslovte ho nahlas, choďte si za ním. Nenechajte sa odradiť prípadným neúspechom, lebo aj to je cesta možno k niečomu veľkému,“ Paulína doplnila, že veľa ľudí sa akoby hanbí za svoj cieľ a nevysloví ho nahlas. Aj ona vraj bola taká, ale podarilo sa jej tieto obavy prekonať.

Paulína Fialková. Foto: Marek Hajkovský.

Tvrdá príprava a vzorná životospráva patrí aj k najrýchlejšiemu Slovákovi Jánovi Volkovi. Každý jeho deň je naplánovaný doslova na minúty. Práve jeho disciplína a oddanosť tréningu mu pomohli dostať sa tam, kde je dnes. Svoje skúsenosti už odovzdáva aj mladým talentom. „Konkurencia je naozaj veľká. Ak si mladý človek nenastaví všetko okolo športu alebo toho, čo aktuálne robí, tak nemá šancu podať maximálne výkony a uspieť. Bez maximálneho možného úsilia to v dnešnej dobe nejde,“ vysvetlil halový majster Európy v šprinte na 60 metrov.

Ján Volko. Foto: Martin Krystýnek.

Pre triatlonistu Richarda Vargu neexistuje deň bez aktívneho pohybu. Potvrdil to aj počas pobytu s nami v Tatrách. Po celodennom natáčaní si vybehol na „vychádzkový“ skialp, aj keď počasie nebolo najpriaznivejšie. „V prvom rade treba začať, pustiť sa do niečoho. Potom nájsť si dobrých ľudí okolo seba, aby ste s toho mali dobrý pocit a užívali si šport,“ doplnil náš najznámejší triatlonista.

Richard Varga. Foto: Martin Krystýnek.

Bratia Žampovci pretekajú nielen v alpskom lyžovaní, ale, ako sme zistili, aj v súkromnom živote. Už cestou lesom sme pochopili, že ide o veselú partiu – vzájomné hecovanie, rôzne stávky, ale aj bratská pomoc sú jednou z hlavných častí ich úspechu. Podľa nich je lepšie, keď je človek v tíme, ako keď chodí na preteky len sám s trénerom a servismanom. „Na kopci ide každý sám za seba, ale mimo lyžiarskej trate fungujeme ako tím,“ vysvetlil najstarší z bratov Adam.

Andreas, Teo a Adam Žampovci. Foto: Martin Krystýnek.

Veľmi dobrou a pohodovou spoločníčkou pri natáčaní v Tatrách bola aj naša snowboardová reprezentantka Klaudia Medlová. Počas svojej kariéry veľakrát dokázala, že v živote neexistujú prekážky, len výzvy, ktoré môžeme prekonať s odhodlaním a radosťou. „Je jedno, na akej úrovni to robíte, dôležité je hýbať sa. Ja si bez športu neviem predstaviť svoj život, priniesol mi veľmi veľa,“ doplnila Klaudia Medlová.

Klaudia Medlová. Foto: Martin Krystýnek.

Vodopády Studeného potoka

Vodopády Studeného potoka – miesto, kde mágia visí vo vzduchu + SÚŤAŽ

FOTO: Katka Bartalová Kovařová

Na túre zo Starého Smokovca smerom na Rainerovu či Bilíkovu chatu si nenechajte ujsť pohľad na vodopády Studeného potoka. Je to jedna z najkrajších a celkom ľahko dostupných tatranských atraktivít. Zo Starého Smokovca sa sem dostanete za približne hodinu a pol, pokojne aj s menšími deťmi.

Vodopády sú najmohutnejšie na jar, keď sa topí sneh a poriadne ich zásobuje vodou, ale aj v teplom letnom období je pohľad na ne veľkým zážitkom. Nachádzajú sa v jednej z najkrajších dolín Vysokých Tatier – Veľkej Studenej doline. Silný zvuk padajúcej vody a oblaky jemnej vodnej hmly dodávajú miestu nádhernú, až tajomnú atmosféru.

Dostať sa sem je celkom jednoduché. Zo Starého Smokovca po turistickom chodníku údolím Veľkej Studenej doliny až na Hrebienok. Už tu si môžete vychutnať nádherné výhľady na okolité vrchy a lesy. Na Hrebienok sa dá vyviesť pozemnou lanovkou alebo ísť pešo. Ďalej ideme po zelenej značke k Bilíkovej chate kde pokračujeme ďalej. Na Rázcestí nad Dlhým vodopádom zídeme trochu nižšie, aby sme si mohli tento vodopád pozrieť.

Pokračujeme k pôsobivému Veľkému vodopádu, vysokému asi 20 metrov, potom okolo kaskád Studenovodského potoka k Rainerovej chate. Tá má niekoľko naj, je to najstaršia chata vo Vysokých Tatrách, a zároveň je najmenšou turistickou chatou na slovenskej strane Vysokých Tatier. Kúsok od nej je križovatka turistických chodníkov.

Od Rainerky je to asi polhodina k Zamkovského chate. Po ceste je odmenou pohľad na Obrovský vodopád. Potom sa buď vrátime naspäť na Hrebienok po červenej značke alebo môžeme pokračovať v túre na Téryho chatu alebo Skalnaté pleso. Ak sa rozhodnete vrátiť, zo Zamkovského chaty späť do Starého Smokovca okolo Rainerovej chaty cez Hrebienok by ste to mali zvládnuť aj s deťmi za necelé dve hodiny.

Po túre dobre padne oddych a zábava, napríklad vo vodnom svete. V AquaCity v Poprade môžete teraz v rámci vernostného systému MYAPLEND využiť zľavu 15 % na vstupné. Prázdniny sú pred nami a s nimi veľa možností vidieť a zažiť čo najviac. O našich veľhorách to platí dvojnásobne. S vernostným systémom MYAPLEND máte navyše výhody v podobe rôznych zliav a benefitov, ako napríklad uvítacie bonusy v ubytovacích zariadeniach a reštauráciách siete APLEND. Medzi obľúbené z nich patrí Vila Beatrice v Tatranskej Lomnici s moderným zariadením a nádhernými výhľadmi na okolité tatranské štíty, ktoré vás dostanú.

Registrácia do vernostného systému na myaplend.com vám zaberie asi minútu a môžete využívať širokú škálu benefitov. Nie je to len ubytovanie, ale aj ďalšie výhody, či ste prišli do Tatier len na jeden deň s deťmi alebo na dlhší pobyt vyčistiť si hlavu od každodenných starostí.

SÚŤAŽ: Ak sa zaregistrujete na webe www.myaplend.com do 30.6. ste v žrebovaní o trojdňovú dovolenku v Tatrách s wellness aj s vyzdvihnutím vyhliadkovým lietadlom a ďalšie zaujímavé ceny. Viac info nájdete na webe MYAPLEND.

 

Tánička, Vladko a Jaro v nahrávacom štúdiu

Podpor nás! Aj S BATOHOM CEZ HORY môže byť podcastom roka!

Hory sú našou srdcovkou, o tom niet pochýb. Dôkazom je aj podcast S batohom cez hory, ktorý učí láske k prírode nielen deti a má za sebou už 35 častí.

K turistovi a knihomoľovi Vladkovi sa pridala Tánička, ktorej záleží na tom, aby naše lesy a lúky zostali čisté aj pre nasledujúce generácie. Hlavným obsahom podcastu je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k horám, v našom prípade hovoríme o Tatrách, nielen Vysokých, ale aj Nízkych, Západných a Belianskych.

Robíme to preto, aby sme hovorili o prírode, aktívnom pohybe v nej a priblížili zaujímavé miesta i príbehy – obľúbené aj menej známe, ktoré stoja za to. Okrem toho je dnes viac ako dôležité nielen viesť diskusiu, ale aj konať v súvislosti s ochranou životného prostredia.

Počúvaš nás? Alebo je čas, aby si nás objavil, prípadne trochu podporil? Hoď nám svoj hlas v ankete Podcast roka 2023.

Ako na to?

Klikni na stránku https://podcastroka2023.sk/hlasovanie/

Stlač HLASOVAŤ

Do rámčeka v kategórii MILÁČIK Absolútny víťaz podcastu roka napíš S batohom cez hory.

Môžeš alebo nemusíš zahlasovať aj v ostatných kategóriách podcastov.

Nakoniec vyplň svoje meno, priezvisko, e-mail a okrem podpory našej práce hráš o atraktívne ceny.

ĎAKUJEME!

Jar na Chate pri Zelenom plese.

Je Zelené pleso skutočne zelené kvôli smaragdom?

FOTO: Petra Tichá

Je to jeden z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Meno vraj dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne, údajne sú to smaragdy, čo je ale isté, už na prvý pohľad si ho nemôžete pomýliť.

Atmosféra vo Vysokých Tatrách je každý deň iná, platí to aj pri tomto ľadovcovom jazere v najvýchodnejšej vysokotatranskej doline. Na jeho južnej strane vidieť Malý Kežmarský štít, na západnej sa vypína Jastrabia veža, neskutočné sú aj výhľady na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch. Ak fotografujete, budete mať nekonečné množstvo podnetov na dobré fotky.

Z autobusovej zastávky Biela voda sa dostanete k Zelenému plesu asi za štyri hodiny. Vyjsť sa dá aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice. Napriek trochu dlhšiemu času sa dá táto túra zaradiť medzi menej náročné. Začína sa miernym stúpaním, les sa asi po dvoch hodinách zmení na kosodrevinu, výhľady na Belianske Tatry či hladinu Zeleného plesa sú doslova balzamom na dušu.

Od Zeleného plesa sa dá ísť ďalej k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Naspäť potom po modrej značke späť na zastávku Biela voda alebo do Tatranskej Lomnice či Tatranských Matliarov. Čo sa týka jedla a ubytovania, vo všetkých APLEND zariadeniach v Tatranskej Lomnici, Starom a Novom Smokovci môžete využiť pri Letnom pobytovom balíku 25% zľavu na polpenziu. Zakúpiť si ho môžete do 11. júna, takže už naozaj niet na čo čakať.

Ak plánujete navštíviť Tatry ešte počas jari, skúste akciu 3+1 noc zadarmo, ktorá platí vo vybraných zariadeniach APLEND až do 15. júna. Zaregistrovať sa dá jednoducho na myaplend.com a vyberať z bohatého balíka výhod.

Registrácia na myaplend.com vám zaberie asi minútu a môžete využívať širokú škálu benefitov. Užite si Tatry počas celého roka a za každého počasia s výhodnými cenami na ubytovanie, zábavu, atrakcie či relax alebo chutnú tatranskú gastronómiu.

Martin Nikodým v Tatrách.

Martin Nikodým: Naše hory mám v srdci, možno aj v DNA

Titulná fotografia: Osobný archív Martin Nikodýma

Obľúbený moderátor, herec, cestovateľ i najznámejší slovenský včelár hovorí o svojom vzťahu k výletom za hranice všedných dní i k našim veľhorám. Po svete vraj cestuje preto, aby sa mohol porovnávať, ale nezabúda ani na Tatry, ktoré považuje za výnimočné. Okrem prípravy na túru netreba podľa neho zabúdať ani na kvalitný výstroj, aj táto skutočnosť môže výrazne ovplyvniť úspech nášho pobytu vo vysokohorskej prírode.

Martin Nikodým v prírode.

Spomínate si, kedy ste boli prvýkrát v Tatrách? Bolo to ešte v detstve?

Ja som síce rodený Bratislavčan, ale v Tatrách som prežil kus zimného detstva. Ako 5-ročný som si na Bielej púti obúval šnurovacie lyžiarky značky Chopok, na nohy dal drevené lyže s kandahárom a nechal sa vystreliť kotvou smerom nahor.

Martin Nikodým na lodi.

Máte čo-to precestované, aký je váš vzťah k našim veľhorám dnes?

Ja cestujem po celom svete, ale to najmä preto, aby som mohol porovnávať. Domáce hory mám v srdci, možno aj v DNA. Tatry sú výnimočné.

Martin Nikodým na horách.

Patríte k pravidelným návštevníkom hôr. Máte radšej so sebou veselú spoločnosť alebo ste radšej skôr v kruhu rodiny?

To sa dúfam nevylučuje  Ja sa najradšej nasmejem aj s členmi rodiny, ale je pravda, že za skitouringom chodím skôr s priateľmi.

Martin Nikodým na lyžovačke.

Zdolali ste už aj nejaké tatranské štíty. Stala sa vám niekedy situácia, keď ste sa museli v horách zachraňovať?

Áno, zopár tatranských štítov už na zozname mám. Hádam iba raz som sa pošmykol pri lezení a odvisol som na lane, ktoré už pevne zvieral horský vodca Jaro Michalko, ale inak sme našťastie cudziu pomoc nepotrebovali. Samozrejme, občas sa stane, najmä v zime, že tma príde skôr ako sme čakali, ale na tento účel už z batohu nikdy nevyberám čelovku.

Martin Nikodým na turistike.

Hovorí sa, že neexistuje zlé počasie, ale zle oblečený turista. Aká je tá vaša povinná výbava, bez čoho sa do hôr rozhodne nikdy nevyberiete?

Ak hovoríme o skialpe, tak určite nikam nejdem bez kompletnej lavínovej výbavy. Inak mám zväčša vo vaku veci aj do rezervy, tak aby som sa mohol v prípade potreby prezliecť do suchého, prípadne ak sa veľmi ochladí, aby ma to nezaskočilo. V tomto prípade je Karpos naozaj topka. Veci sú ľahučké a perfektne funkčné.

Martin Nikodým skialp.

Je nejaké miesto v Tatrách (Vysokých, Nízkych či Západných), na ktorom ste už boli viackrát a ešte sa tam plánujete vrátiť?

Mám rád túru do Kopského sedla. Býva tam pekná lyžovačka. Tam som bol už viackrát a ešte by som tam šiel. Aj Zlomisková dolina je krásna, až k Železnej bráne.

A naopak, je miesto v Tatrách, ktoré sa už dlho chystáte navštíviť, ale zatiaľ sa vám to nepodarilo?

Zatiaľ sme sa iba raz museli otočiť, v auguste tesne pod vrcholom Ľadového, lebo dokonale dostal svojho mena a my sme mali iba letnú výbavu, bolo to z našej strany rozumné rozhodnutie.

Spoznávajú vás ľudia v horách, chcú sa s vami fotiť? Ako na to reagujete?

Samozrejme, stáva sa to. Nemám s tým problém. Ak ma niekto osloví, zapózujem. Horšie by predsa bolo, keby sa už fotiť nechceli 

Ste asi najznámejší slovenský včelár, ako ste sa k tomu dostali? Od koho sa učíte?

Asi ako ku všetkému, náhodou, ale pritom na náhody neverím. Učíme a obohacujeme sa navzájom jeden od druhého. Včelári sa radi podelia o zaujímavú skúsenosť, ak vedia, že pomôže aj druhým včelárom.

Martin Nikodým na lodi.