Záchrana ľudí zasypaných lavínou má veľa otáznikov

Hrozia ďalšie pády lavín?

Jednoduchá odpoveď znie: Áno. Zložitejšie sa už upresňuje vysvetlenie – kedy, kde a v akej sile sa lavíny v našich horstvách zosunú. Každopádne platí, že s nimi pri športových aktivitách v našich najvyšších pohoriach treba ešte rátať.

Stredisko lavínovej prevencie HZS denne vydáva prognózu lavínovej situácie a stupeň výstrahy pred lavínami. Nájdete ich jednoducho navolením adresy: laviny.sk. Dnes napríklad platí druhý, mierny stupeň lavínového nebezpečenstva, no má tendenciu sa zvyšovať,  s čím by sme na niektorých miestach, najmä v horách nad 1500 metrov nadmorskej výšky, mali zajtra rátať.

Lavínoví špecialisti  upozorňujú, že vplyvom teplého počasia a slnečného žiarenia môžu na väčšine južne orientovaných strmých a veľmi strmých svahov vzniknúť mokré lavíny, splazy alebo základové lavíny. Nebezpečné sú aj malé splazy, lebo môžu padať cez skalné prahy a prekvapiť.

Mierne nočné ochladenie podľa ich vyjadrení snehovú prikrývku síce trochu spevňuje, ale v noci slabo stabilizuje, treba dať pozor na pošmyknutie a úraz na snehových filmových poliach. Podľa odborníkov hrozí riziko vzniku nových základových lavín tam, kde je snehový pokrývka premočená až na trávnatý podklad.

Jednoduchý záver týchto vysvetlení možno zhrnúť do vety: Čím viac sa bude otepľovať, tým väčšie riziko hrozí, vznikne viac nebezpečných miest  s možnosťou pádu stredne veľkých lavín. A hoci počasie je každý rok iné, istým mementom nebezpečenstva  jarných lavín môže byť udalosť spred roka. 17. apríla o pol druhej popoludní sa z masívu Príslopu na jeho východnom svahu odtrhla pomerne veľká lavína, padla do Žiarskej doliny a svojim dosahom zasiahla prístupovú cestu na Žiarsku chatu, čím ohrozila turistov v jednej z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: HZS

V poľských Vysokých Tatrách hovoria o halnom vetre s rešpektom

Záhada? Fenomén? Môže halný vietor ovplyvniť váš pobyt v Tatrách?

Smršť valcuje slovenské kiná. Nový film Petra Bebjaka na motívy bestsellera známeho spisovateľa z Liptova Jozefa Kariku má stále viac fanúšikov a rovnako toľko ľudí si kladie aj otázku: Môže mať halný vietor preháňajúci sa Tatrami naozaj taký deštruktívny vplyv na psychiku človeka?

Bebjakov film nie je prvý, ktorý na plátno priniesol tému halného vetra. Otvorila ju pred piatimi rokmi dokumentárna esej Vietor o sile vetra fönového typu, ktorý sa vyskytuje v regióne Podhalie v poľských Vysokých Tatrách. Dokument trvajúci 77 minút vznikol v spolupráci našich a poľských filmárov a do kín ho priniesla Asociácia slovenských filmových klubov.

Na rozdiel od aktuálnej Smršte, ktorá ale rozvíja iný príbeh ako jej knižná predloha, je dokument  jednoznačnejšou odpoveďou na záhadu halného vetra. Prichádza niekoľkokrát za rok, sprevádzajú ho veľké materiálne škody, padajú stromy, vznikajú polomy, z domov miznú strechy, zvieratá vydávajú vystrašené zvuky .

Mení aj človeka. Spôsobuje mu psychické problémy, navodzuje strach, nespavosť, bolesti hlavy, ľudia sú viac nervózni a agresívni, viac pijú a aj polícia má vtedy viac práce. Vplyv halného vetra tvorcovia filmu ukazujú cez portréty niekoľkých postáv, ktoré halný vietor ovplyvnil. 

Z filmu Vietor
Z filmu Vietor. Auor fotografie: ASFK

Halný vietor nie je žiadna prechádzka búrkou. Je to živel, ktorý sprevádzajú prevaľujúce sa a padajúce mračná, ktoré v jednej chvíli odkrývajú, v druhej zahaľujú končiare poľských Vysokých Tatier. Tam je najsilnejší. No vyskytuje sa nielen v Západných Karpatoch, ale aj v Sudetoch, ba aj v Krakove a mestách hornosliezskej aglomerácie, objaviť sa môže aj v údolí Liptova. Ako uvádza Wikipedia, je to teplý, suchý, nárazový vietor, ktorý vanie smerom do dolín a okrem škôd vplýva aj na človeka.

Portál Zaujímavé novinky halný vietor opisuje ako meteorologický jav, ktorý sa môže v spomenutých oblastiach pohybovať skoro na jar – vo februári a marci, alebo na jeseň, najčastejšie v októbri a novembri. Nezjaví sa iba tak. Musí byť splnených niekoľko podmienok. Patrí k nim nízky tlak na severnej  a vysoký tlak na južnej strane hôr, pomerne vysoká vlhkosť vzduchu a dostatočná výška hôr.

Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou
Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou. Autor fotografie: Pixabay

Odborníci opisujú, že keď je tlakový rozdiel medzi severnou a južnou stranou hôr veľký, vzduch z juhu začne stúpať nahor, tam sa rozširuje a ochladzuje, vzniká v ňom vodná para a následne sa vyskytnú zrážky. Vzduch vysušený zrážkami potom postupne klesá na severnú stranu, kompresia spôsobuje jeho ohrev, stáva sa teplejším a suchším.

Nejde pritom o žiadny vánok, ktorý vám pohladí vlasy. Halný vietor má rýchlosť zhruba 60 metrov za sekundu, namerané boli aj hodnoty takmer o polovicu vyššie. Fúka obyčajne niekoľko hodín, no stáva sa, že aj pár dní a jeho sila je zničujúca.

A prečo má vplyv na psychiku a správanie ľudí. Portál to vysvetľuje rýchlymi zmenami tlaku vzduchu. Doplatiť na to môžu hlavne ľudia s depresiou a srdcovo-cievnymi chorobami. Špekuluje sa tiež o zvýšenom počte samovrážd v čase pôsobenia halného vetra. Každopádne platí, že meteosenzitívni ľudia jeho vplyv pociťujú intenzívnejšie. A môžu aj na našej strane Tatier. Podľa Národného portálu zdravia meteosenzitivitou u nás trpí až 70 percent populácie.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Pixabay

Smerom na Popradské pleso

Nedeľná pohoda pri Popradskom plese

Dnešnú letnú nedeľu využilo množstvo návštevníkov Vysokých Tatier na posviatočné preskúšanie kondície s cieľom Popradské pleso. Vybrali sa k nemu pešky, na bicykli i kolobežkách. Urobili dobre.

Tatry sa dnes ukázali v celej kráse. Teplo, pohodička, kamaráti, rodina, rekreačný šport, krásna nedeľa. A pre niektorých možno turisticky premiérová tohto roku. Cieľ, ktorým bolo Popradské pleso, prilákal mnohých, aj sviatočných športovcov.

Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať
Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková
Možností na krásne zábery bolo dosť
Možností na krásne zábery bolo dosť. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Deti k nemu smerovali aj na kolobežkách i bicykloch, sprevádzali ich dospelí, míňali turistov, ktorí sa k tomuto známemu centru tatranskej turistiky vybrali peši, a spoločne sa tešili z nádherného dňa. Okolo poludnia bolo okolo plesa množstvo ľudí. A mohli tam vzniknúť aj nádherné fotografie.

Cieľ: Hotel Popradské pleso
Cieľ: Hotel Popradské pleso. Autor fotografie: Gabriela Kinčovová
Výhľady od plesa sú neopakovateľné
Výhľady od plesa sú neopakovateľné. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Mnohých ale prekvapilo, že parkovisko Popradské pleso zdraželo. Parkovné na deň už nestojí desať, ale pätnásť eur. Pamätajte na to pri najbližších plánoch návštevy tejto známej lokality.

Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí
Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

Do Tatier príde leto

V nedeľu príde do Tatier leto. Na teplomeroch môže byť až 19 stupňov Celzia

Ak sa predpovede meteorológov potvrdia, v nedeľu by malo prísť aj do Tatier leto. Teploty sa majú vyšplhať na úroveň 13 až 19 stupňov Celzia.

Dnes je v celej oblasti Tatier zamračené a bude aj v sobotu, ale v nedeľu sa má vyjasniť. Návštevníci veľhôr prežijú krásny slnečný deň. Dole v strediskách má byť 13 až 19 stupňov Celzia, v pásme nad 2 000 metrov nadmorskej výšky od 5 až do 8 stupňov Celzia.

Stredisko lavínovej prevencie vydalo výstrahu pred miernym lavínovým nebezpečenstvom a horskí záchranári napriek včasnému letnému dňu upozorňujú, že na turistiku je potrebná kompletná zimná výstroj.  Stále platí, že za Hrebienkom je strhnutá časť chodníka a hrozí tam ďalší zosuv, preto sa odporúča v smere na Rainerovu chatu využiť spodný chodník okolo Bilíkovej chaty.

Pre Západné Tatry platí, že povrch snehu je v najvyšších polohách tvrdý až zľadovatený, hrozia úrazy. Zelený turisticky značený chodník Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre množstvo popadaných stromov. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Obmedzenia budú mať turisti aj v Nízkych Tatrách. Pre množstvo popadaných stromov je ťažko priechodný červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Horskí záchranári tiež upozorňujú turistov, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Maroš Glevaňák

Ďalší útok medveďa. Tentoraz v Liptovskej Sielnici

Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove

Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.

Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi.  „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.

Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice. 

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Lavínoví špecialisti pri meraní profilu lavíny

Chcete vedieť, čo robia lavínoví špecialisti v lete?

Viete o tom, že pády lavín sa dajú predpovedať? A že aj na Slovensku máme stredisko lavínovej prevencie, ktoré denne vyhlasuje stupeň lavínového nebezpečenstva? Ak ideme do hôr, práve toto spravodajstvo  je kompasom, ktorý nás môže odkloniť od rizikových oblastí s možným pádom lavín.

Ak ste o ňom nepočuli a neviete ani, kde môžete informácie tohto druhu získať, máme pre vás radu. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa všetko, čo potrebujete o lavínach pred túrami do hôr vedieť. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní lavínového špecialistu a o tom, prečo ho na Slovensku máme a v čom môže byť užitočné pre každého návštevníka hôr.

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu riaditeľa Centra lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Filipa Kyzeka, ktorý v tejto práci našiel zmysel. Dozviete sa niečo o práci lavínových špecialistov, monitoringu či lavín, o tom, prečo  a kde najviac lavíny padajú a prečo je potrebné používať medzinárodne dohodnutý systém varovania pred lavínami a prečo lavínoví špecialisti nemajú voľno ani v lete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiattri dielov, podcast o lavínových špecialistoch je päťdesiaty štvrtý.

Autor titulnej fotografie: archív Filipa Kyzeka

Trochu Sahary nad Tatrami

Saharský piesok sa opäť môže vrátiť nad Tatry

Ako na hojdačke. Raz tričká, inokedy vetrovky. Počasie s nami rozohralo partiu o viacerých neznámych. Počas nadchádzajúceho víkendu má podľa predpovedí meteorológov prísť na Slovensku leto a pravdepodobne zažijeme aj druhú vlnu saharského piesku.

Pomaly si zvykáme, že počasie s nami hrá čudnú hru. Počas veľkonočných sviatkov sme mali aj novú tému na rozhovory. Saharský piesok. Jeho hrúbka a koncentrácia lámala rekordy a aj vďaka tomu sa Veľká noc zapíše do histórie meteorológie.

Saharské divadlo nad Tatrami
Saharské divadlo nad Tatrami. Autor fotografie: Jozef Foso Juriga

Podľa iMeteo.sk sa saharský piesok nad Slovenskom vznášal 29 dní, najintenzívnejšiu epizódu zohralo  posledných osem dní. Naše územie saharský piesok opustil vďaka studenému frontu, ktorý sa presunul v noci z 1. na 2. apríla. Rekordná nebola súvislá epizóda saharského piesku, ale jeho množstvo, ktoré sa nameralo v ovzduší a druhým rekordom bola celková objemová koncentrácia aerosólov. Portál ďalej uvádza, že saharský piesok prekonal na ceste k nám takmer 4 tisíc kilometrov a svoje stopy zanechal aj na štítoch Vysokých Tatier.

Už nadchádzajúci víkend sa k nám môže opäť vrátiť. No nie v takej koncentrácii. Začiatok tohto pracovného týždňa sprevádzali nielen sviatočné búrky, ale aj výdatný vietor a sneženie najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách a Orave doplnené  lavínovým nebezpečenstvom. No chlad ustupuje, víkend by mal byť doslova letný a aj na severe majú byť teploty okolo 20 stupňov Celzia.

K téme prachu zo Sahary sa pre tvnoviny.sk vyjadril meteorológ SHMÚ Peter Hrabčák. Zhodnotil, že prach počas Veľkej noci k nám intenzívne prenikal osem dní a veľká bola aj zberná oblasť Sahary a na Slovensku stlačil vrstvy prachu nízko k zemi. „To bola rarita,“ povedal. „Bola to výnimočná vlna, tá, ktorá nás pravdepodobne čaká, bude mať nižšie hodnoty.“

Obavy z masívneho ohrozenia dôchodcov, detí a najmä alergikov nie sú opodstatnené. Ako v RTVS informoval pneumológ Daniel Paulovič, malé množstvo saharského piesku neškodí. Podľa neho problém môže nastať, keď jeho hodnota presiahne 50 mikrogramov na kubický meter. Vtedy sa treba chrániť, ale odborník zdôrazňuje, že ľudia, ktorí dlhodobo trpia respiračnými problémami, vedia ako sa majú zachovať. Sú tu spreje, ktoré musia denne vdychovať a pri zlom počasí nemajú chodiť von.

Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite
Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite, Autor fotografie: Tomáš Greňa

No pravdou je aj to, že na niektorých miestach Slovenska bola cez Veľkú noc nameraná hodnota aj viac ako 200 mikrogramov a mohla dráždiť dýchacie cesty a citlivejší ľudia mohli pociťovať vo vyššej miere smäd. Pozor by si mali dávať pri druhej vlne najmä alergici, lebo v prachu by mohli byť látky, na ktoré sú alergickí. Ohrozenou skupinou by mohli byť seniori, ktorí majú pridružené ochorenia – srdce či vysoký tlak. No saharský prach by museli vdychovať mesiace, tvrdí lekár, aby sa im napríklad usadil v pľúcach. Krátkodobé vdychovanie nepoškodí, no zaťaží ich a prejaví sa nanajvýš kašľom.   

Autor titulnej fotografie: Jaro Marko

Kométa nad Lomnickým a Kežmarským štítom

Nebeské divadlo nad Lomničákom

Petr Horálek je astrofotografom, cestovateľom, propagátorom astronómie a milovníkom krás nočnej oblohy. V marci na Slovensku „lovil“ kométu 12P/Pons-Brooks, ktorá sa vracia k nám približne každých 70 rokov. Unikátne zábery sa mu podarili vo Vysokých Tatrách. Pozrite sa na toto nebeské divadlo.

Astrofotragraf sa o svoj úlovok podelil aj s návštevníkmi našej FB skupiny. Fotografie kométy pochádzajú z 19. marca a ich autor Petr Horálek má z nich nefalšovanú radosť. Tri marcové týždne putoval za zábermi kométy po celom Slovensku a hoci sa do jeho archívu dostali zábery na ňu aj z iných častí Slovenska, nádejal sa, že najlepší záber jej hlavy a majestátneho chvosta sa mu podarí zachytiť z uhla blízko Lomnického štítu.

Slávna kométa nad Tatrami
Slávna kométa nad Tatrami. Autor fotografie: Petr Horálek

Má pre neho slabosť. Na vrchole sa nachádza najvyššie observatórium na Slovensku (2 634 metrov nad morom) a jeho z najvyšších v strednej Európe. Hlavným dôvodom, ako uvádza Petr Horálek na Facebooku, bol symbolický „oslí most“ medzi kométou, ktorej posledný návrat sa uskutočnil  v roku 1954, a observatóriom. Tam v päťdesiatych rokoch minulého storočia už pracovali astronómovia, ktorým sa v tom čase podarilo objaviť niekoľko ďalších komét. Takže, symbolika.

No zaujímavostiam niet ešte koniec. Petr Horálek aj pri tejto príležitosti oceňuje hrdinstvo staviteľov  lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít, lebo bez nich by nebolo hvezdárne a ani objavov komét. Pôvodná lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít sa stavala v ťažkých štyridsiatych rokoch minulého storočia, a to aj napriek hrozbe vojny. Bol to svetový unikát a priniesol niekoľko rekordov.

„Prvé prípravné práce výstavby lanovky sa uskutočnil už v roku 1928 z iniciatívy Juraja Orságha, ktorý vďaka kontaktom s vtedajšími politickými lídrami presadil financovanie výstavby zo štátneho rozpočtu,“ uvádza P. Horálek. „Na výstavbe sa podieľali stavbári nielen zo Slovenska, ale aj z Hradca Králového, Chrudima či  Kolína. Prvý výkop základov budovy na Lomnickom štíte, kde sa dnes nachádza observatórium,  urobili v roku 1936.“

Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky
Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky. Autor fotografie: Repro IDnes

Robotníkov vraj volali Oceliari z Lomnického štítu. Mnoho materiálu vyniesli na chrbtoch, podali neskutočné fyzické výkony. Medzitým vznikla hvezdáreň aj na Skalnatom plese a pracovalo sa v nej aj počas druhej svetovej vojny. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Nemci domnievali, že na Skalnatom plese sa skrývajú partizáni a chceli zničiť lanovku i observatórium. No mali smolu. Pre zlé počasie lanovka nepremávala, zničili preto „iba“ spodnú stanicu lanovky. „Bola to určite dráma,“ uvádza P. Horálek, turisti, ktorí si tu robia selfíčka, ani netušia, za čo všetko majú byť vďační, keď sa pohodlne vezú hore.

Unikátne Horálekove fotky kométy 12P/Pons-Brooks vznikli v okolí Starej Lesnej a Tatranskej Lomnice. Podľa neho sa postarala o peknú „streľbu“, ktorá vo veľkom pripomína bohatú a dramatickú históriu československej astronómie vo Vysokých Tatrách. Nemali by sme na ňu zabúdať.   

Autor titulnej fotografie: Petr Horálek

Rysia matka s mláďaťom

Malý rys mu spadol na chrbát, plus VIDEO

Fotografovi Jozefovi Antolovi sa podaril životný úlovok – nafotil v Tatrách rysiu rodinku a nakrútil aj video. Bola to veľká náhoda. Ale, ako sa hovorí, náhoda i šťastie praje pripraveným. A on pripravený bol. Celé roky fotografuje zvieratá v ich prirodzenom prostredí a bez fotoaparátu v hore neurobí ani krok. 

Aj v ten deň ho mal. „Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. S kamarátmi sme sa vybrali k rieke Belá pozrieť medvede. Akosi ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť do jednej doliny na rúbaniská, či ich tam nenájdeme. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky,“ začína opisovať zážitok Jozef Antol.

Išiel to preskúmať a pri potoku zbadal rysie mláďa. „Tichučko som si sadol a nerušene obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Nepozorovane som sa za nimi chcel vydať, či niečo zaujímavé ešte neuvidím. Keď tu zrazu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu,“ opisuje fotograf.

Malé rysíča sa chcelo hrať
Malé rysíča sa chcelo hrať. Autor fotografie: Jozef Antol

Otočil sa nechcel veriť vlastným očiam. Maličké rysíčatko? „Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. Akoby sa chcelo pohrať. Nielen fotografie som urobil, ale stihol som aj videjko nakrútiť. Celé to pozorovanie trvalo takmer pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som ich upozorniť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj,“ uzavrel opis zážitku J. Antol.

Celý život fotografuje zvieratá. „Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje,“ opisuje svoj koníček.

A čo je podľa neho základom dobrej fotografie? „Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu, kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä, treba mať dobrý vietor, aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase,“ zdôrazňuje.

Pri stretnutí s rysou rodinkou také šťastie mal. A zrejme aj preto, lebo vie, ako sa má v prírode správať. No vedia to aj všetci návštevníci hôr?

„ Natrafiť na rysa, či jeho mláďa, je skutočne rarita. Skôr sa to nestane, ako stane,“ hovorí zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Ale keby predsa len, tak odporúčam opatrnosť,“ pokračuje. „Aj mláďa, hoci sa zdá, že sa chce hrať, má ostré pazúry a ľuďom by mohlo vážne ublížiť. Spravidla je blízko aj rysica, ktorá čaká na vhodnú príležitosť, aby svoje mláďa odpratala do bezpečia.“

Čo ak je na chodníku alebo v jeho blízkosti poranené alebo neprirodzene sa správajúce rysie mláďa? „Ani vtedy neodporúčam dotýkať sa ho,“ upozorňuje zoologička.

„Ak mu chceme pomôcť, najlepšie je zavolať na správu národného parku alebo chráneného územia podľa toho, kde sa nachádzame.  Mohlo sa stratiť, alebo sa o neho matka nevie postarať. Odborníci ho vedia odchytiť, rehabilitovať, vážnejšie prípady skončia v Záchrannej a rehabilitačnej stanici Zázrivá. Keď sa jeho liečba skončí, vrátia ho do voľnej prírody,“ uzatvára Erika Feriancová.  

Autor titulnej fotografie: Jozef Antol

Horskí záchranári nesviatkovali

Víchrica zabila päť ľudí, na poľskej strane Tatier smútia

Na poľskej strane Tatier si Veľkonočný pondelok zapíše história ako jeden z najtragickejších. Padajúce stromy spôsobili niekoľko tragédií. Mohol za to silný vietor, ktorý si aj na našej strane horstva vyžiadal viacero vážnych výstrah v súvislosti s lámajúcimi sa stromami.

Horské oblasti na severe Slovenska, vrátane Tatier a Oravy, bojovali počas Veľkonočného pondelka so silným vetrom, lámajúcimi sa stromami a obmedzeniami týkajúcimi sa prejazdu ciest. V južnom Poľsku malo vyčíňanie vetra aj fatálne následky. Ako uviedla TASR, na poľskej strane Tatier padajúce stromy spôsobili tragédie s piatimi obeťami a viacerými zraneniami ďalších ľudí.

V mestskej časti Stachonie v Zakopanom náhly poryv vetra zlomil strom, ten zasiahol auto na ceste. Zomrela v ňom šoférka, 23-ročná žena aj so svojím psom. Napriek úsiliu hasičov o resuscitáciu, žena zraneniam podľahla.  Neskôr došlo k pádu ďalšieho stromu na prechádzajúce auto, nešťastie neprežilo 9-ročné dieťa, ani po prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo oživiť.  V Zakopanom ratovali aj dvojročného chlapca, resuscitovali ho a previezli do nemocnice.

Ako uvádza TASR, ktorá sa opiera aj o zdroje z poľskej PAP, v meste Rabka-Zdroj zomreli ďalší traja ľudia, vrátane šesťročného dieťaťa. Privalil ich strom v kúpeľnom parku. Miestne úrady uzavreli vysokohorské chodníky v poľskom Tatranskom národnom parku a ľuďom odporúčali, aby nevychádzali z domov.

U nás sa horskí záchranári sústreďovali, našťastie, iba na „bežné“ zranenia športovcov. V piatok potrebovali pomoc české horolezkyne v Mlynickej doline a slovenská skialpinistka v Mengusovskej doline. Češky zostupovali žľabom spod Satana a uviazli v jeho spodnej časti nad skalným prahom. Letela k nim posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu a horskí záchranári.  Medzitým jedna z horolezkýň padla pod stenu, no hoci bola otrasená, nič vážne sa jej nestalo. Záchranári sa k nim dostali pomocou palubného žeriavu a evakuovali ich do Starého Smokovca.

Medzitým horských záchranárov poslali k skialpinistke, ktorá si počas lyžovania Širokého žľabu do Mengusovskej doliny spôsobila úraz kolena. Zhoršujúce sa počasie vrátilo vrtuľník na základňu, záchranári pomocou lanovej techniky dostali uviaznutú lyžiarku pod stenu a následne s ňou zostúpili na Štrbské Pleso.

V nedeľu horskí záchranári riešili nevoľnosť  sedemdesiatročného turistu v Horskom hoteli Popradské pleso, ktorý po túre cítil slabosť. K pacientovi vyštartovali zo Starého Smokovca a po vyšetrení ho transportovali na parkovisko Popradské Pleso.

„V podvečerných hodinách v nedeľu 31. marca prijalo Operačné stredisko tiesňového volania Horskej záchrannej služby žiadosť o pomoc pre štyridsaťročného poľského skalolezca, ktorý si pádom v oblasti starého kameňolomu v Tatranskej Kotline spôsobil poranenie hlavy,“ uvádza portál horských záchranárov. Vydali sa k nemu pozemne a po ošetrení si ho vzala do starostlivosti posádka Rýchlej zdravotnej služby a transportovala ho do nemocnice.

Autor titulnej fotografie: HZS