Cart is empty 
Na chodníkoch sme neboli sami, na niektorých miestach sa počas výstupu tvorili doslova „zápchy“.
Určite už viete, že cieľom našej túry bola legendárna Chata pod Rysmi. Bol štvrtok, ale keďže sú prázdniny a dovolenky, spolu s nami sa na Rysy vybralo množstvo ľudí, mnohí boli zo zahraničia.
Vyrazili sme z Popradského plesa, bolo krásne letné počasie, ale ešte nie tropické teploty. Prešli sme na lesný chodník smerom k Rázcestiu nad Žabím potokom, odtiaľ je to už po kameňoch. Užili sme si stúpanie, ale aj pohľady na kamzíky, čo je vždy veľký zážitok. Samozrejme, nechýbalo fotografovanie a natáčanie týchto nádherných zvierat.
Nevyhnutné doplnenie energie
Cesta je dlhá, má takmer 10 kilometrov, ale určite nie je jednotvárna. Tatranská príroda ponúka svoje krásy, a výhľady do okolia nebudeme ďalej rozoberať. Stúpali sme po serpentínach na kamennom chodníku. Samozrejme, mali sme so sebou aj niečo na doplnenie energie, chlebíčky od mamy, to je klasika. Dobre padol aj Zlatý Bažant Mini Radler s príchuťami Citrón a Citrón Baza Mäta. Čakať na občerstvenie až hore na chatu nie je vždy dobrý nápad.
Po Žabích plesách nasleduje strmý terén istený reťazami. Tu dochádzalo k „zápcham“ spomínaným v úvode článku. Bolo treba čakať, čo nie všetci rešpektovali. Viacerí sa predbiehali, prípadne liezli veľmi neohľaduplne k ostatným turistom. Asi sa už ponáhľame aj na miestach, kde to nie je potrebné. Nemohlo nás to rozladiť, pretože po ďalšej ceste nahor sme sa dostali k najvyššie položenej chate našich veľhôr.
Rady tak na pol hodinu
Radosť asi vždy urobí autobusová zastávka na znamenie. Nové toalety, ktoré nahradili latríny zmietnuté víchricou, sme nevyskúšali, pretože boli pred nimi dlhánske rady. Viacerí turisti odhadovali čakanie až na polhodinu – ďalšia skúška trpezlivosti a odolnosti. Oproti letnému počasiu v podhorí bolo hore na Chate oveľa chladnejšie, fúkal silný studený vietor. Treba s tým počítať, aj keď sa dole zdá, že bude stačiť ľahšia mikina.
Na vrchol Rysov sme tentoraz nešli, po necelej hodinke na Chate sme sa vybrali späť k Popradskému plesu tou istou cestou. Časť s reťazami opäť preverila našu pevnú vôľu, ale predsa si nenecháme pokaziť zážitok z nádhernej túry. Rysy a Chata pod nimi sú a zostávajú turistickou legendou, na tom sa nič nemení.
Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
