Cart is empty 
Po úspešnom komunitnom výstupe na Kriváň sme pokračovali na ďalší deň menej náročnou túrou – Kôprovou dolinou ku Kmeťovmu vodopádu. Aj ten organizovala partia ľudí zo stránky cezhory.sk.
Zraz bol na parkovisku v Podbanskom. Kmeťov vodopád sme si chceli vychutnať čo najskôr, a tak sme vyrazili bez dlhých rečí. Šliapali sme po asfaltovej ceste, ktorá vedie až takmer k vodopádu.
Je zároveň aj cyklotrasou, preto sme si už po prvých krokoch na tomto komunitnom výstupe museli zvyknúť, že sa treba vyhýbať aj cyklistom. Túra má dĺžku približne 8 kilometrov, času na vzájomné spoznávanie partie bolo teda dosť.
Po trase je viacero miest, ktoré doslova lákajú, aby si človek oddýchol. Občas sme ani my neodolali a oddýchli sme si na typických drevených lavičkách, ktoré na viacerých miestach dopĺňajú altánky s príjemným posedením v tieni. Na Rázcestí pod Grúnikom sme si dali malú desiatu a doplnili sme ju tentoraz jahodovým radlerom Zlatý Bažant.
Kôprová dolina je nádherná asi počas všetkých ročných období. Samozrejme, platí to aj o lete. Dokonale sme videli okolité tatranské štíty a pred sebou sme mali aj majestátny Kriváň. Ani sa nám veriť nechcelo, že ešte nedávno sme vystúpili na jeho vrchol. No boli sme na ceste k ďalšiemu unikátu, najvyššiemu vodopádu na Slovensku.
Pod Kmeťovým vodopádom končí asfaltka, takže sme nastúpili na asi 300 metrov dlhý, úzky lesný chodník. Rázcestník nám síce ukazoval, že nás čakajú tri minúty chôdze, ale bolo to rozhodne menej. No viac sme museli pozerať pod nohy.
Chodník tvoria nepravidelné kamene, ideálne miesto aj pre hady, ktoré sa radi vyhrievajú na skalách. Isteže, turistov nechceme strašiť, veď aj plazy patria k Tatrám, ale my sme videli vretenicu a slepúcha práve na tomto krátkom úseku.
Na trase sme sa míňali aj s ďalšími turistami. Nielen ich, aj nás príjemne osviežil lesný chládok, a to sme ešte neboli pri vode. Vodopád je nádherný, trochu sme pri ňom pobudli a pridali sa k nám aj ďalší turisti. A keďže sme dobrá partia, podelili sme sa s nimi o radler Zlatý Bažant, ktorý nám v batohoch zostal.
Osvieženie im padlo vhod, čakala ich ešte dlhá cesta. Nevracali sa totiž späť na Podbanské, ale pokračovali na Vyšné Kôprovské sedlo.
My sme sa po troche oddychu vybrali na cestu nadol. Ubiehala príjemne, držali sme sa pohromade a porozprávali sme si zážitky z túr v Tatrách. Hovorili sme o tatranských nosičoch, o ich práci, ale aj o miestach, ktoré máme v našich veľhorách najradšej. Kôprová a Tichá dolina k nim patria tiež.
Na Rázcestí pod Grúnikom sa niektorí členovia našej skupiny oddelili a vybrali sa smerom na Tri studničky. Zvyšok partie sa šťastlivo vrátil domov. A keď sa stretneme, zvykneme si povedať, že víkend sa nám vydaril. Zážitkov máme dosť.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
