Cart is empty 
Po výstupe na Predné Solisko sme si užili nádherné výhľady na Furkotskú a Mlynickú dolinu. Už predtým sme boli rozhodnutí, že cestou späť na Štrbské pleso nepôjdeme tou istou trasou popri sedačkovej lanovke, ale práve Furkotskou dolinou.
Zišli sme späť k Chate pod Soliskom, dali si halušky a šúľance, po nich sme ešte doplnili energiu radlerom Zlatý Bažant 0,0% s príchuťou JAHODA a REBARBORA a vyrazili na cestu späť. Na rázcestí sme odbočili na chodník vedúci do Furkotskej doliny. Aj keď obloha bola trochu zamračená, z typického tatranského kamenistého chodníka sme mali v pásme kosodreviny nádherné výhľady do širokého okolia.
Tak to bolo skoro počas celej cesty touto dolinou. Ponúka nádhernú prírodu a scenérie, aké sa dajú vidieť len vo Vysokých Tatrách. Z jednej strany Kriváň, z druhej Predné Solisko, ale sú tu aj pôsobivé pohľady do hĺbky. Všetky tieto zážitky a vnemy dopĺňal zurčiaci Furkotský potok, popri ktorom sme istú dobu išli. Práve on dal vraj meno tejto doline, pravdepodobne goralskí pastieri ju kedysi pomenovali podľa frkotu vody v potoku.
V rôznych materiáloch sa dočítate aj to, že Furkotská dolina je veľmi fotogenická, ale nie je až takým častým cieľom turistov. My sme však stretli veľa ľudí rôzneho veku, bolo to v týždni, v júli, počas letných prázdnin. Títo turisti, tak ako my, išli väčšinou smerom nadol. Pásmo kosodreviny a kamenné schody sa postupne zmenili na pekný tienistý les, ktorý dobre chladil. Napojili sme sa na Tatranskú magistrálu po červenej značke, ktorá nás doviedla do cieľa cesty.
Cesta z Chaty pod Soliskom nám trvala asi dve hodiny. Odmenou bol pohľad na hladinu Štrbského plesa, na ktorej sa odrážali okolité štíty, i chutný radler Zlatý Bažant 0,0% s príchuťou CITRÓN BAZA & MÄTA. Po takejto turistike padol naozaj vhod.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
