Vypočuť článok
Vieš, ako môžeš počas jedného dňa navštíviť dve horské chaty? Napríklad na hrebeňovej túre v Nízkych Tatrách.
Konkrétne od Kamennej chaty k legendárnej Štefáničke. Stretli sme sa v Jasnej pri lanovke, vyviezli sa na Chopok a na chvíľu zastavili na Kamennej chate. Odtiaľ sme sa vydali po hrebeni peknou cestou smerom k Chate M. R. Štefánika. Trvalo nám to asi dve a pol hodiny. Kráčajúc po kamennom chodníku sa nám otvárali prekrásne scenérie a výhľady na vrchy Nízkych Tatier. Zrána bolo zamračené, ale postupne sa vyjasňovalo. Fúkal však občas nepríjemný vietor.
Na trase bolo veľa turistov, niektorí išli na Ďumbier, my sme tento najvyšší vrch Nízkych Tatier tentoraz nenavštívili. Tu môžeme spomenúť obchádzku medzi Chatou M. R. Štefánika a Ďumbierom kvôli uzávere chodníka. Nie je to žiadna novinka, platí už od roku 1993, dôvodom je erózia pôdy v tomto úseku.

V zime, keď je súvislá snehová pokrývka, je možné tadeto chodiť popri tyčovom značení. Keď sme išli my, tak už sneh nebol, preto platila uzávera. Po príchode na Štefáničku sme zistili, že aj tu je veľa turistov, dokonca celé komunity. Dali sme si polievku, buchty, horský čaj. Bolo už pekné počasie, preto všetci sedeli vonku pred chatou. Občerstvili sme sa novinkou Zlatý Bažant 0,0% Mini Radler a vyrazili späť.
Po ceste sme mali šťastie, videli sme svište aj kamzíky – to je vždy výnimočný zážitok. Potom sme skoro nestihli poslednú lanovku späť do Jasnej. Odchádza o 15.00, presne vtedy sme k nej aj dorazili, a to sme museli bežať. Najprv to vyzeralo, že nás už nevezmú, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Táto hrebeňovka nie je celodenná túra, tak pol dňa. Na prvý pohľad sa zdá ako „pohodovka“, ale boli sme už celkom unavení, preto sme privítali, že nás do cieľa cesty doviezla lanovka.
Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas