Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Slavkovský štít

V Tatrách bude všetko – slnko, sneh i dážď, platí aj výstraha pred lavínami

V Nízkych Tatrách zažijú návštevníci celú škálu počasia – dnes je tam polooblačno, zajtra nasneží a v nedeľu bude pršať. V celej oblasti Tatier platí mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári varujú vo vyšších polohách pred nebezpečenstvom úrazu – snehová prikrývka je tam tvrdá a zľadovatená.

 Víkendoví návštevníci Tatier, najmä tí, ktorí zamieria do vyšších polôh pohoria, musia byť opatrní. Hrozí tam nebezpečenstvo úrazu, povrch snehu na chodníkoch je tvrdý až zľadovatený. Horskí záchranári varujú pred úrazmi a aj preto odporúčajú kompletnú zimnú výstroj.

Vo Vysokých Tatrách stále platí zákaz vstupu na chodník z Hrebienka na Rainerovu chatu, keďže je tam strhnutá časť chodníka a hrozí ďalší zosuv. Obísť sa to dá spodným chodníkom okolo Bilíkovej chaty. Ťažko priechodný je aj Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora. V sobotu ale presvieti končiare slniečko.

Podobne tomu bude aj v Západných Tatrách, no HZS okrem upozornenia na ľad na chodníkoch zdôrazňuje, že obmedzenú priechodnosť má zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Nízke Tatry v sobotu popráši sneh, no na nedeľu meteorológovia predpovedajú dážď, čo ovplyvní všetky športové aktivity v strediskách a na hrebeňoch. Horskí záchranári zdôrazňujú nevyhnutnosť zimnej výbavy a upozorňujú, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Lavínoví špecialisti upozorňujú, že hlavným lavínovým problém je vetrom previaty sneh a obzvlášť nebezpečné sú západné orientácie, úzke žľaby a miesta pod skalnými stenami. V sobotu má lavínové nebezpečenstvo tendenciu znižovať sa.

Autor titulnej fotografie: Peter Chalupka

kvíz tatry

Otestujte sa, aký dobrý turista ste!

Kto vyrába turistické značky a kto povie, že nejaký chodník bude odteraz značkovaný? Sú značkári výnimoční ľudia a kto sa značkárom môže stať? A ak sa ním stane, čo je najdôležitejšie v jeho práci? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory odpovie na tieto, ale aj iné otázky, ktoré s vyznačovaním turistických trás súvisia. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval značkár a zároveň predseda Klubu slovenských turistov František Šiller.

Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu S batohom cez hory so značkárom Františkom Šillerom.

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako dobre poznáte turistické značky

Trúfnete si ?

1. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

2. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

3. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

4. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

5. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

6. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 74%

Koniec

Kliešte sa sťahujú na sever

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

Príroda zošalela. To, čo sme zažili v lete, môžeme aj na jar. Napríklad kliešte, ktoré si donesieme ako neželaný suvenír z horskej túry. Hranica bežného výskytu tohto parazita sa posúva stále viac na sever a infikovať sa ním môžeme už aj teraz.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry
Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry. Autor fotografie: Mária Apfelová

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Treba mať na pamäti aj to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve. 

Preto je dôležité už teraz dbať o poriadnu kontrolu oblečenia a aj svojho tela, keď sa vrátime z túry. A myslieť na prevenciu už, keď sa chystáme do prírody, lebo mierna zima kliešťom priala. Najradšej sa ukrývajú v lesnatých a tienistých oblastiach, podmienkou je vlhkosť. Ale aj mestské parky či lesoparky sú miestom, kde sa kliešťom darí. „Chytiť“ ich môžeme na prechádzke, turistike či trekingu..

Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie
Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie. Autor fotografie: Pixabay

Čo robiť, aby sme sa kliešťom nezapáčili?

  1. Zobrať si oblečenie, ktoré nás zakryje.
  2. Použiť sprej proti kliešťom.
  3. Zostať na cestách, chodníkoch, ak je to možné, vyhnúť sa vysokej tráve a kroviu.
  4. Vyhnúť sa cestám, ktoré vyšliapali zvieratá.
  5. Dôkladná kontrola tela a oblečenia po návrate domov. Ak bol s vami pes, alebo iné domáce zviera, kontrola platí aj pre neho.
  6. Ak nájdete kliešťa, odporúčame vytiahnuť ho pinzetou na hlavičku kliešťa, a to bez stláčania jeho tela. Stačí jeden pevný pohyb. Mieste uhryznutia si vydenfikujte.
  7. Pri podozrení na infekciu, vyhľadajte lekára.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri

Mastná pokuta za poniklec

Už teraz je jasné, že tohtoročná zima u nás bude pravdepodobne najteplejšia v celej histórii merania. Prejavuje sa to aj na území Tatier, pri Svite už koncom februára spozorovali niekoľko poniklecov slovenských.

Vo vysokohorskom prostredí sa síce ešte nachádza sneh a pôda je premrznutá, no v podhorí sa už objavili prvé kvietky, ktoré pod vplyvom teplého februárového počasia vykvitli o niekoľko mesiacov skôr, ako je to bežné.

„Nájsť kvet ponikleca, ktorý pod Tatrami zvestuje príchod jari, sa nám vo februári doposiaľ nepodarilo,“ konštatovala botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová. Tieto rastlinky pokrývajú husté chĺpky, ktoré ich trocha chránia pred mrazmi. Kvietky sa otvárajú iba počas dňa, aj to len v čase, keď je vonku teplejšie slnečné počasie, na noc sa zatvárajú.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

Podľa informácií Správy TANAP-u momentálny počet jedincov ani zďaleka nedosahuje stav, aký poznajú odborníci v bežnom termíne ich kvitnutia v tejto lokalite, teda koncom marca až začiatkom apríla, no pohľad na ne istotne poteší nielen oko botanika.

Poniklec slovenský je zákonom chránený, rastie hlavne na teplých trávnatých a krovinatých skalnatých stráňach. Je obľúbenou skalničkou aj v domácich záhradách. V prírode však pozor, pokuta v národných parkoch, prírodných rezerváciách, všade, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, sa v prípade jeho zberu či poškodenia môže vyšplhať až do výšky takmer 10-tisíc eur.

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

V týchto územiach je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny. Poniklec slovenský je zaradený na zoznam ohrozených druhov rastlín, preto by mastná pokuta nemala byť jediným dôvodom, prečo nezbierať túto vzácnu rastlinu.

Poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý a poniklec prostredný sú druhy európskeho významu a sú zahrnuté do smernice o biotopoch. To znamená, že na ochranu týchto druhov musia byť vyhlásené osobitné územia ochrany.

Autor titulnej fotografie: Peter Vravník.

Prehrešky voči ochrane prírody nahlasujeme na nové telefónne čísla

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

Postupujúca jar odkryje mnohé z toho, čo pred našimi očami ukrývala snehová perina. Kam smerovať sťažnosti či podnety týkajúce sa poškodzovania prírody? Zelená linka skončila, vyťukávať musíme už iné čísla.

Od tohtoročného januára môžeme podnety súvisiace s poškodzovaním prírody ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pokyny, ako to urobiť, sú na jej webovej stránke v sekcii: sťažnosti, podnety, podanie oznámenia v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. V každej z nich sú podrobné pokyny týkajúce sa obsahu podaní a povinností, ktoré oznamovateľ musí splniť.

Druhou možnosťou je novozriadená linka pre verejnosť na Ministerstve životného prostredia SR. Ak máte informácie, ktoré súvisia s poškodzovaním prírody, treba vyťukať tel.: +421 2/5956 2222, alebo sa s ministerstvom skontaktovať prostredníctvom e-mailu: info@enviro.gov.sk. Trestnoprávne záležitosti budú naďalej v réžii enviropolície.

Od januára tohto roku sa už nedovoláte na Zelenú linku. Envirorezort ju zrušil, odôvodnil to potrebou zefektívniť hospodárenie s verejnými financiami. Zelená linka vznikla v roku 2020, od ľudí evidovala viac ako 7 tisíc podaní a z celkového počtu 3 480 podnetov vyplývajúcich z ohrozenia alebo poškodzovania životného prostredia sa jej, ako informovala TASR, podarilo vyriešiť vyše dvetisíc. Okrem toho občanom od založenia linky environmentalisti poskytli viac ako 18 tisíc informácií.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Česká turistka prežila 80 metrov dlhý pád zo skalného prahu

Českú turistku zachránili po osemdesiat metrov dlhom páde zo steny

Dnes predpoludním spadla česká turistka cez skalný prah v oblasti Jazernej steny. S podozrením na úraz chrbtice ju previezli do nemocnice v Poprade.

Pád turistky nahlásili náhodní svedkovia z Veľkého hangu v Malej Studenej doline. Zaregistrovali pád človeka cez skalný prah v oblasti Jazernej doliny. Horskí záchranári okamžite o súčinnosť požiadali  Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popradu.

„Na mieste bola vysadená lekárka vrtuľníkovej služby a následne sa posádka vrtuľníka vrátila po dvoch záchranárov na heliport v Starom Smokovci,“ uvádza webový portál Horskej záchrannej služby.

Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia
Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia. Autor fotografie: HZS

Ako správa pokračuje  ďalej, po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti 47-ročnú českú turistku, ktorá prežila 80 metrov dlhý pád zo skalnej steny, s podozrením na úraz chrbtice a ďalšie zranenia transportovali na miesto, kde bolo možné vyzdvihnutie leteckou technikou. Turistku pomocou palubného žeriava spolu s lekárkou evakuovali z doliny a po medzipristátí v Starom Smokovci bola letecky transportovaná do nemocnice v Poprade.

Na mieste záchrannej akcie
Na mieste záchrannej akcie. Autor fotografie: HZS

Na svojom webovom portáli Horská záchranná služba aj na tento víkend vydala výstrahu pred zľadovatenými chodníkmi vo vyšších polohách hôr. Pohyb na nich si vyžaduje skúsenosti a nevyhnutná je aj zimná výstroj, vrátane mačiek a čakana.

Autor titulnej fotografie: HZS

kniha cez hory

Spoločne ukážme krásy Tatier v zahraničí!

Prečo sa nepochváliť niečím, čo je nám vzácne?Tatry sú našou veľkou pýchou, takou, ktorú v každej krajine rozhodne nenájdete. Množstvo turistov z iných krajín navštevuje Tatry práve vďaka nádhernej nedotknutej prírode a mnohým unikátom, ktoré sa tu nachádzajú. Aj preto vznikla kniha Cez Hory, aby ukázala, na čo môžeme a musíme byť hrdí.

Pri tvorbe knihy Cez Hory nás inšpirovala najmä naša láska k Tatrám. „Uvedomili sme si pritom, že nikdy nie je dosť času a ani námahy, aby sme otváraním ďalších, mnohokrát nepoznaných, kapitol o prírodných zaujímavostiach veľhôr a ľuďoch, ktorí ich chránia a ukazujú iným s úctou a pokorou, sprístupnili poznanie o danostiach tohto krásneho územia Slovenska čo najširšiemu publiku,“ povedala za tím tvorcov knihy Viera Legerská.

Ukázalo sa, že rovnakú lásku ako my, zdieľa množstvo ľudí po celom Slovensku, ale i v susedných krajinách. Dokonca, mnohí z vás mali záujem o knihu v anglickom jazyku, aby ju mohli darovať a ukázať tak krásu našich Tatier v celom svete. Preto sme sa rozhodli, že podporíme túto myšlienku a založíme zbierku na dotlač knihy Cez Hory v anglickom jazyku.

Peniaze použijeme výlučne na anglický preklad a tlač knihy, ktorá bude vytlačená na recyklovanom papieri s ekologickými farbami, tak ako to bolo pri slovenskej verzii knihy. Preklad zabezpečí Peter Murphy, anglický novinár, ktorý žije na Slovensku. „Slovenská verzia knihy sa mi veľmi páčila, a tak som sa rozhodol pomôcť s jej prekladom. Tatry som navštívil viackrát. Páčili sa mi a viem, že pre mnohých Slovákov sú dôležité a vzácne,“ dodal novinár Peter Murphy.

Podporiť náš môžete tu: https://www.donio.sk/preklad-cezhory

kniha cez hory

Autor titulnej fotografie: M KREO, s.r.o.

Horskí záchranári v akcii.

Veľmi chceli pomôcť, no mladý snowboardista neprežil

Horských záchranárov včera požiadali o pomoc pre 34-ročného poľského snowboardistu, ktorý počas oddychu na Priehybe náhle stratil vedomie. Napriek rýchlej pomoci sa ho ale zachrániť nepodarilo.

Poľský snowboardista stratil vedomie počas oddychu na Priehybe. Ľudia okolo neho ihneď kontaktovali Horskú záchrannú službu, lebo sa nepreberal a nemal prítomné základné životné funkcie. „Oznamovatelia okamžite začali s laickou kardiopulmonálnou resuscitáciou za pomoci AED defibrilátora, ktorý je umiestnený v údolnej stanici kabínkovej lanovky Funite,“ uvádzajú na svojom webovom portáli horskí záchranári.

Po príchode záchranári z HZS Nízke Tatry pokračovali v rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácii, a zároveň bola o súčinnosť požiadaná aj posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Banskej Bystrice. Tá pacienta prevzala do svojej starostlivosti. No aj napriek maximálnemu úsiliu sa mladého muža nepodarilo zachrániť. Jeho telo odovzdali príslušníkom PZ SR.

V ten istý deň zasahovali záchranári aj na južnej strane Chopka. Kontaktovala ich trojica Japoncov – dvaja snowboardisti a jeden lyžiar, ktorí sa ocitli mimo upravenej zjazdovej trate. Ako uvádza zdroj HZS, zostupovali stále nižšie až uviazli v žľabe padajúcom do Vajskovskej doliny. Muži vo veku od 29 do 43 rokov neboli zranení a horským záchranárom sa podarilo získať ich presnú polohu a napriek tme ich našli a odprevadili pod Pálenicu, odkiaľ ich štvorkolkou a terénnym vozidlom previezli na Bystrú.  

Autor titulnej fotografie: HZS

Víkend v Tatrách

Opatrnosti nikdy nie je dosť, záchranári varujú pred lavínami

Pred týždňom v sobotu padla v lokalite pod Fľaškou v Doline Zeleného plesa lavína. Strhla skupinu piatich poľských skialpinistov a čiastočne ich zasypala. V ten deň bolo vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo. Ten istý stupeň je vyhlásený aj na nadchádzajúci víkend.

Varovania pred lavínami netreba podceňovať. Aktivita nahromadeného i naviateho snehu v kombinácii s teplom a miestami aj dažďom vytvára vhodný mix podmienok pre pád lavín, ktoré majú práve teraz sezónu. Stredisko lavínovej prevencie HZS vyhlásilo aj na tento víkend druhý, teda mierny, stupeň lavínového nebezpečenstva.

Horskí záchranári upozorňujú aj na nebezpečenstvo úrazu na turistických chodníkoch. Povrch snehu je vo vyšších polohách na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, preto je na turistiku potrebná kompletná zimná výstroj. Platí to pre celú oblasť Tatier. Vo Vysokých Tatrách meteorológovia predpovedajú na sobotu sneženie, v Nízkych Tatrách môže aj zapršať. Všetky aktivity v horách treba podriadiť počasiu a výstrahám Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: Ada Balúchová