Malý Kežmarský štít má na severnej strane 900-metrovú stenu, ktorá je pre horolezcov pojmom. Štít je pomerne ľahko dostupný z juhovýchodu, zato od severu vedie už viac ako sto prvovýstupov, viaceré z nich mali v tatranskom horolezectve veľký význam. Zimné výstupy sú pritom dobrou prípravou na veľké steny vo svete. Popularitu tejto steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese.
Autor titulnej fotografie: Ľubomír Posluch
Tretím najvyšším vrchom Západných Tatier je Baranec. Nazývajú ho aj Štít Liptova pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou. Na jeho vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca padá rôznymi smermi viacero žľabov. Najväčší z nich je južný žľab do Trnovskej doliny v oblasti Studničky. Vedeli ste, že tento kopec je považovaný za jedno z najlepších miest poskytujúcich rozhľady do okolia? Nielen v Západných Tatrách, ale v rámci celého Slovenska.
Autor titulnej fotografie: Tatiana Dolinská
V zime sa na Jahňací štít nedostanete. Vedeli ste však, že názov tohto vrchu je taký istý už takmer 150 rokov? V minulosti sa názvy viacerých tatranských vrcholov často menili, ale Jahňací štít takto volali už členovia Uhorského karpatského spolku v druhej polovici 19. storočia. Názov pravdepodobne nepochádza od mladých oviec, ale mláďat kamzíkov, ktoré pytliaci tiež nazývali jahňatami. Nemecký i maďarský názov tohto kopca sa dá tiež preložiť ako Kamzičí štít.
Autor titulnej fotografie: Michal Flamík
Vedeli ste, že prvou tatranskou osadou bol Starý Smokovec? O jeho sprístupnenie pre verejnosť sa medzi prvými zaslúžil v 19. storočí hostinský zo Spišskej Soboty Ján Juraj Rainer, ktorý tu s manželkou postavil prvý hostinec a turistické ubytovne. Aj dnes patrí Starý Smokovec medzi najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu v Tatrách. Je tu viacero hotelov, tatranské vily, obchody, požičovne. Je aj križovatkou Cesty slobody.
Autor titulnej fotografie: Viktor Juriga
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako vznikol názov pohoria Tatry? Možno vám napadne známy vtip, ako východniar počíta kopce: Ta jeden, ta dva, ta tri, ale skutočnosť je trochu iná. Prvý písomný tvar Tatri je doložený v prvej polovici 12. storočia v Chronica Boerurum. Neskôr sa názov menil na Tritri, Triti, Tryti. Súčasnú podobu Tatry máme prvýkrát písomne doloženú v roku 1639. Ľudia žijúci pod pod týmto pohorím ho volali aj Snežné hory. Prívlastok Vysoké sa začal používať až v druhej polovici 19. storočia.
Autor titulnej fotografie: Vicktor Belicak
Medzi najnavštevovanejšie miesta Nízkych Tatier patrí vrch Chopok. Je to asi tým, že sa naň dá dostať lanovkou, buď z Jasnej alebo zo Srdiečka. Ani turisti však nevyjdú naprázdno. Vrchol Chopku je východiskovým bodom túr na Ďumbier, ku Štefánikovej chate a potom ďalej do sedla Čertovica. Z vrcholu sú neopakovateľné výhľady na pohoria stredného a severného Slovenska i Vysoké Tatry.
Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková
Predné Solisko je jedným z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách, pritom však poskytuje pekné výhľady a lyžiarske terény. Vedeli ste však, že prvý lyžiarsky skokanský mostík tu postavil pražský architekt Karel Jarolímek už v roku 1927? O rok neskôr sa tu konali medzinárodné lyžiarske preteky. Po dobrých skúsenostiach sa tu konali v roku 1935 prvé preteky FIS – majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Moderné mostíky a komplex lyžiarskych zariadení pribudli, keď sa v roku 1970 konali na Štrbskom plese majstrovská sveta v severskom lyžovaní.
Autor titulnej fotografie: Lucia Krakovska
Popradské pleso v Mengusovskej doline má meno podľa mesta, ktoré je od neho dosť vzdialené. Je to možno preto, že tadeto preteká rieka Poprad. Kedysi ho volali aj Rybie pleso, pretože v ňom ako v jedinom na južnej strane Tatier žili ryby. Písal o tom už Matej Bel v 18. storočí. V zime je hladina plesa väčšinou zamrznutá. Dostanete sa sem počas celého roka, k chate pri Popradskom plese vedie asfaltová cesta.
Autor titulnej fotografie: Luboš Olevič
Najdlhším súvislým turistickým chodníkom vo Vysokých a Západných Tatrách je červeno značená Tatranská magistrála. Vedeli ste, že pôvodná myšlienka vybudovať takýto chodník už má viac ako 120 rokov? V ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1903 o tom nájdete aj písomný dôkaz. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, ale neboli prepojené do jedného celku. Dnes je Tatranská magistrála dlhá 72 kilometrov a dá sa prejsť za približne 20 hodín.
Autor titulnej fotografie: Marián Birka
Vedeli ste, že v Javorovej doline v severnej časti Vysokých Tatier dnes skoro žiadne javory nenájdete? Môže za to pravdepodobne ťažba dreva v tejto oblasti v minulosti, kedy sa drevo ťažilo pre potreby neďalekých lepenkární, pálilo sa tu drevené uhlie, ale rúbalo sa aj kvôli poľnohospodárskej pôde a pasienkom. Dnes je v asi 10 kilometrov dlhej Javorovej doline typická tatranská vegetácia, vo vyšších polohách s borovicou a kosodrevinou.
Autor titulnej fotografie: Dominik Pilát
Cart is empty