koliba kamzik

Tipy na reštaurácie pod Tatrami

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Foto: Marián Béreš Photography

Aké jedlo vám napadne, keď si spomeniete na naše veľhory? Možno halušky alebo pirohy, prípadne steaky či domáce parené buchty?

Či idete do Tatier na turistiku, lyžovať alebo vychutnať si relaxačný pobyt, vždy bude treba myslieť aj na to, ako a kde sa najesť. O tom, čo je to dobré jedlo má každý z nás asi inú predstavu, ponuka tatranských hotelov, reštaurácií, bistier či stánkov je však dnes už naozaj pestrá. Je to spojenie tradičných slovenských jedál s modernými kuchárskymi trendmi a vplyvmi. Ak teda očakávate, že si dáte bryndzové halušky alebo napríklad niečo zo stredomorskej či thajskej kuchyne, mali by ste si nájsť to svoje.

Mesiac október sa spája s tradičnými kačacími a husacími hodmi, ktoré neobchádzajú ani naše veľhory. Ani tento rok tomu nie je inak, podniky ponúkajú tieto mäsové pochúťky a prílohy k nim na rôzne spôsoby. Zážitok spojený s nádherným horským prostredím a výhľadmi na okolitú scenériu štítov či hôr môže byť znásobený špecialitami typickými práve pre jesenné obdobie, na ktoré sa mnohí tešia po celý rok.

Dobrým tipom je Olívia Restaurant v Tatranskej Lomnici. Je to moderná reštaurácia horského typu nachádzajúca sa na prízemí hotela Kukučka. Jej interiér pripomína horskú chatu, posedenie je však komfortné. Na jedálnom lístku nechýba medzi predjedlami jemná kačacia paštéta s domácim čučoriedkovým džemom a ciabattou, medzi hlavnými jedlami zas konfitované kačacie stehno na kapustovom pyré s domácou karlovarskou knedľou.

Ak máte predsa len chuť na klasiku, objednajte si v tejto reštaurácii tradičné bryndzové halušky s domácou slaninkou a pažítkou, prípadne domáce zemiakové taštičky s kačacím mäsom podávané na kapustovom pyré s chrumkavou cibuľou. Ako dezert sa výborne hodia slivkovo-makové pirôžky s ovocným jogurtom. Na zahriatie majú v zimnej ponuke nápojov napríklad horúce tatranské Mojito. Mladší hostia si môžu dať rakytníkovú horúcu limonádu s pomarančom a zázvorom.

Reštaurácia Olívia v Tatranskej Lomnici patrí do portfólia spoločnosti APLEND, preto tu môžu členovia vernostného programu MYAPLEND využiť zvýhodnené ceny, ktoré platia aj v ďalších reštauráciách siete APLEND – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, na Salaši Veľký Slavkov. Ak ste v Tatrách ubytovaní, MYAPLEND sa postará o program počas celého vášho pobytu.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a môžete využívať bohatý balík benefitov v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Cestička v Kôprovej doline.

Tip na túru na jesenné prázdniny – čo tak Kôprová dolina?

by Články

Foto: Peter Januch.

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý oddeľuje skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový.

Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m) a Temnosmrečianskemu plesu, to je tretie najväčšie na slovenskej strane Vysokých Tatier. Plies je ale vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky. Ku Kmeťovmu vodopádu je to ale už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. No štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená značka).
Pokračujte cez Nad bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmerčianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m, výstup môže trvať tri a pol hodiny. Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom.

Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Je to zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Roman Šimko

Cyklopromenáda tatranskými osadami

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Ilustračné foto:  Roman Šimko

Ktovie, možno nastávajúci víkend bude jedným z posledných, počas ktorých sa bežný cyklista ešte odváži na tatranské cyklotrasy. Pozývame vás zo sedla bicykla na prehliadku viacerých tatranských osád.

Začíname v centre Vysokých Tatier – na Štrbskom Plese. Tam vysadneme na bicykel s odhodlaním poraziť sami seba a možno aj nepredvídateľné tatranské počasie. Naším cieľom je Hrebienok a cestou nás čakajú Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový a Starý Smokovec, a potom je už iba kúsok doľava  – 2,4 kilometra a prevýšenie 275 metrov – na Hrebienok. V pedáloch budeme mať zhruba 28 kilometrov.

Výhľady na Tatry sú z každej strany fascinujúce.  Ilustračné foto: Peťo F. Čimbora

  • Na jeden deň dosť, a hoci šliapeme po magistrále, bude to zaberák, najmä od Starého Smokovca nahor. Vcelku ide o kopcovitú a náročnú trasu, ale s asfaltovým povrchom, vhodnú pre rôzne typy bicyklov. Ale, cestou môžete spoznať dôležitú časť tatranskej kúpeľnej histórie.

    Osady so známymi kúpeľmi budete mať ako na dlani. Vyšné Hágy sú známe liečbou tuberkulózy, zrekonštruovaný bývalý vojenský ústav v Novej Polianke sa dnes sústreďuje na liečbu horných dýchacích ciest, Tatranská Polianka sa v Sanatóriu dr. Guhra venuje ľuďom s astmou a rôznymi alergiami, Tatranské Zruby sú známe liečbou netuberkulóznych ochorení dýchacích ciest a v Novom Smokovci si k tomu pridali aj liečbu porúch látkovej výmeny, duševné choroby a choroby z povolania.

Vo Vyšných Hágoch môžete vstúpiť do tunela, ktorým kedysi zásobovali  liečebný dom. Foto:  Ján Sekely

O všetkých týchto osadách je známe, že majú nádherný intravilán plný možností na nenáročné športovanie, veľa ubytovacích kapacít, ktoré sú spojené aj s možnosťou ambulantnej liečby a do viacerých kúpeľných domov môžete prísť ako samoplatca, hoci, ak máte kondičku a na bicykli si ju neustále zvyšujete, je málo pravdepodobne, že to budete potrebovať. Lenže, prevencia je prevencia… Keď ste už tam, môžete sa poinformovať.

Dôležitým momentom tejto cyklotrasy je možnosť kedykoľvek ju prerušiť a využiť výborné dopravné prepojenie osád i vašu východiskovú či cieľovú stanicu a povoziť sa Tatrami s očami upretými na krásnu okolitú prírodu.  Alebo sa zastavíte na niektorú špecialitu a svoj cyklovýlet osviežite gurmánskym tatranským zážitkom.

Ilustračné foto: Nikolka Fosnarová

Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

by ČlánkySliezsky dom

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.

Legendárna kadibúdka na Rysoch neodolala víchrici

Legendárna kadibúdka na Rysoch neodolala víchrici

by Články

Jednoznačne najvyššie položenú latrínu na Slovensku zničil v nedeľu v noci vietor, ktorý miestami naberal rýchlosť viac ako 170 kilometrov za hodinu.

Kadibúdka nachádzajúca sa kúsok od Chaty pod Rysmi, pomaľovaná motívmi tatranskej prírody s typickými rastlinami, zvieratami, štítmi, slnkom a modrou oblohou, už je len spomienkou na fotografiách. Po veternej smršti zostali na mieste rozhádzané a polámané dosky, niektoré odnieslo aj stovky metrov od chaty. Našťastie sa to stalo v noci a v záchode nikto nebol.

Už pár hodín po udalosti sa objavovali na sociálnych sieťach návrhy na jej znovuobnovenie. Vzhľadom na to, že o niekoľko dní začne platiť uzávera vysokohorských turistických chodníkov v Tatrách, do ktorej patrí aj Chata pod Rysmi, bude dosť času na naplánovanie a výstavbu novej.

Mnohí turisti majú na tento asi najznámejší záchod na Slovensku svoje spomienky. Výhľad cez typické vyrezané srdiečko vo dverách na okolitú scenériu štítov patril medzi nezabudnuteľné. Medzi silné zážitky môžeme zaradiť aj čakanie v rade pred touto kadibúdkou, keďže výstup na Rysy patrí medzi najpopulárnejšie tatranské túry.

Symbolický cintorín pri Popradskom plese

Pod Ostrvou bude v sobotu opäť zvoniť zvon

by Články

Ilustračné foto:  Eva Benková

Na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou sa v sobotu (21. 10.) zídu príbuzní, priatelia i známi obetí horských nešťastí, aby si spolu s ostatnými návštevníkmi hôr pripomenuli pamiatku ľudí, ktorých život i prácu spojila láska k Tatrám.

Spomienkový program sa roky nemení. Zvon v kaplnke sa rozozvučí o 11. h a následne prečítaním mien obetí, ktoré pribudli v štatistikách horských záchranárov na našej i poľskej strane Tatier od ostatnej spomienky, vzdajú účastníci hold ich pamiatke.

Pietny akt uzavrie svätá omša za všetkých zosnulých v horách. Sobotné podujatia je jednou z posledných možností ako navštíviť Symbolický cintorín. Lokalita nie je prístupná celoročne, od prvého novembra sa na ňu vzťahuje sezónna uzávera

Každý ich fotografuje. Povestné detvianske drevené kríže sú symbolom Symbolického cintorína.  Ilustračné foto: Lucie Přecechtělová

  • Ako informoval TANAP, od minulej jesene na Symbolickom cintoríne pribudli štyri nové mená. Jedno z nich patrí poľskému horolezcovi a inštruktorovi Kacperovi Tekielimu, v máji ho strhla vo švajčiarskych Alpách lavína, bol účastníkom viacerých himalájskych expedícií a svoju kariéru začal práve v Tatrách. Spolu s ním má tabuľku pod Ostrvou aj horolezec Matúš Brezovský, ktorý zahynul pod Mont Blancom ešte v roku 2019.

    Ďalšia z nových tabuliek patrí inštruktorovi vysokohorskej turistiky Jánovi Jamborekovi, jeho pri schádzaní zo Zlobivej zasiahla v auguste 2021 padajúca skala. Na štvrtej je meno Renáty Uhlárovej, dlhoročnej členky Klubu slovenských turistov, ktorej v roku 2021 zlyhalo srdce pri zostupe z Kriváňa. V najbližších dňoch by mali na Symbolickom cintoríne osadiť pamätnú tabuľku Dawidovi Urbańczykovi, ktorý v júni tohto roku zahynul po páde z Batizovského štítu.

Interiér kaplnky Symbolického cintorína.  Foto:  Eva Beková

Symbolický cintorín otvorili v auguste 1940, je najstarším venovaným obetiam hôr u nás. Myšlienka zriadiť ho má ale starší dátum – prišiel s ním v dvadsiatych rokoch minulého storočia český maliar Otaka Štáfl. Projekt kaplnky vypracoval Róbert Vosyka z Popradu, drevorezbu v jej interiéri vytvoril Ladislav Tfist. Od roku 1963 je Symbolický cintorín zapísaný do Ústredného pamiatkového fondu SR. Nikto tam nie je pochovaný, umiestňujú sa tam iba pamätné tabule s menami obetí ľudí spojených s Tatrami. Prvé symbolické, ručne vyrezávané, kríže v priestore cintorína pochádzajú od rezbára Jozefa Fekiača – Šumného z Detvy. 

„Momentálne je v limbovom háji pod Ostrvou 404 tabuliek s 554 menami obetí hôr. Ak bude priať počasie, tak do soboty by k nim mala pribudnúť aj pamätná tabuľa venovaná murárskemu majstrovi Michalovi Orolinovi, jeho pomocníkom Jánovi Orolinovi a Jánovi Svitaňovi, ktorí spolu s tesárom Jozefom Keďuchom v roku 1936 kaplnku v areáli postavili,“ informuje TANAP. Ilustračné foto: GAbriela Škurlová

Správa národného parku dodáva, že schvaľovanie nových tabuliek podlieha kompetencii Kuratória Symbolického cintorína, ich inštalovanie má na starosti Stredisko starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici. Tá sa stará o údržbu areálu, vrátane povestných detvianskych krížov a kaplnky. V nej sa nachádza zvon s mottom: Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu! Tento rok ľudia z TANAP-u zreparovali štyri z vyše sedemdesiatich drevených krížov a ešte pred sezónou opravili dva mostíky v areáli cintorína.

Pietne spomienky venované obetiam hôr z radov horských záchranárov organizuje od polovice októbra na pietnych miestach vo svojich oblastných strediskách na celom Slovensku aj Horská záchranná služba. Na Kláštorisku sa uskutoční 22. 10. (11. h), vo Vrátnej 22. 10. (13. h) a na Ostredku-Stodôlky 4.11 (11. h).

Cyklovýlet do Tichej doliny

Tichou dolinou

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Ilustračné foto:  Katarína Švehlová

Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier a je tichá. Tento prívlastok sa v jej prípade najviac spája s kalamitou v roku 2004. Vtedy naozaj stíchla, no tamojšie lesy nezničila iba víchrica, ale aj lavíny, kôrovce, dokonca i oheň. Ani dnes Tichá dolina nepatrí k najnavštevovanejším, hoci prejsť ju môžete peši, na bicykli, ale aj tlačiac detský kočiarik.

Tichú dolinu nájdete v Západných Tatrách, je dlhá 17 km a vedie popri Tichom potoku,  pravdepodobne jej dal meno, z veľkej časti  po asfaltke, ktorú lemujú lesy.  Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom.

Tichý potok. Jeho zurkot vás sprevádza celou cestou. Zrejme dal meno aj doline. Ilustračné foto: Ján Prexta

  • Ak očakávate, že v nej nájdete skalné prahy, alebo plesá ako v iných tatranských dolinách, nesplní sa vám to. Tie sú v jej bočných dolinách. Je národnou prírodnou rezerváciou a napriek tomu, že je veľmi dobre značená, nepatrí k najnavštevovanejším.

  • Možno aj preto sa tu darí vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň, či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

    Na jej prechod preto potrebujete možno aj trochu viac odvahy. No odmenou vám môže byť relax sprevádzaný šumením lesa, žblnkotom potoka a zvukmi čistej prírody, ktoré inde tak ľahko nenájdete. Turistické príručky o Tichej doline uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli.

  • Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo cez 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

    Najlepším východiskom aj pre cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená, nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť.  

Jedna z dominánt doliny  v jej závere – Liptovský Košiar. Foto:  Jana Melišková

No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť, schovať bicykle do kosodreviny a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. Alebo v závere Tichej doliny budete chodníkom (žltá značka) pokračovať do Suchého sedla až pod vrchol Kasprovho vrchu k štátnej hranici s Poľskom.  

Môžete sa rozhodnúť aj inak. Na konci asfaltovej cesty ísť ďalej do Zadnej Tichej doliny. Chodník (červená značka) tam stúpa do sedla Závory a neskôr do Hladkého sedla. Neďaleko je aj Ľaliové sedlo tvoriace západnú hranicu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Zo sedla Závory zostupuje chodník po zelenej značke do Kôprovej doliny s jej Kmeťovými vodopádmi.  

No ani tu nie je možnostiam koniec. Tichá dolina vysiela do svojich strán až 24 bočných dolín a žľabov. Okrem Tomanovej doliny je tu napríklad Kôprovnica, Grapy, Krížna dolina, Temná Tichá dolina, Malé, Veľké i Zadné Licierovo, Magurský žľab a ďalšie. Viaceré aj s pohľadnými plieskami. Každá stojí za preskúmanie.

No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Mimochodom, už v minulosti predstavovala spojnicu medzi Liptovom a poľským Podhalím. Počas druhej svetovej vojny tu v okolí Tomanovho štítu havarovalo nemecké lietadlo Juncker 52, ktorého trosky sú tam dodnes.

No väčšou atrakciou Tichej doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185 tisíc stromov. Prírodný les i prales v oboch dolinách pod tlakom lykožrútov vysychá, mení sa. Ak ste v Tichej doline boli raz, po ďalší raz nájdete vždy inú krajinu. 

Ilustračné foto: Ivana Pavellová

Porápači vychádzajúci zo Štrbského plesa

Na dne tatranských plies opäť našli aj stavebný odpad

by Články

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Akcia Čisté vody napísala svoj tridsiaty ročník. Štrbské, Nové Štrbské, Popradské a Velické pleso sa podarilo v piatok 13. októbra odbremeniť od 104 kilogramov odpadu. Potápači nachádzajú aj po dekádach ich každoročného čistenia stavebný odpad i drobné smeti po turistoch.

Do vôd štyroch plies sa dnes zanorilo a bezpečne sa z nich aj vynorilo 56 dobrovoľníkov z radov potápačov, ktorí sa rozhodli pomôcť tatranským plesám a pokúsiť sa z nich dostať čo najviac odpadu. Ráno sa skupina rozdelila na štyri tímy a poobede, po bezpečných ponoroch, mohli organizátori bilancovať.

V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramov. Najúspešnejší bol tandem zo Žiliny, dvojica na breh priniesla 4,7 kíl odpadkov, medzi ktorými sa našli použité plienky i dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody nepatričností s váhou 5,2 kilogramu, najúspešnejšia dvojica vyniesla jeden a pol kilogramu vrátane dlhej drevenej laty.

Štrnásti potápači odbremenili Popradské pleso od sedemdesiatich kíl odpadu, z toho jednému z nich sa podarilo prispieť až 23 kilogramami. Hmotnosťou prevažoval stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla a z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou. Oproti minulému roku mala táto lokalita silný záťah, keďže vlani trinásti dobrovoľníci vylovili 16 kíl neporiadku.

Velické pleso dnes ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad. Ako najúspešnejšiu tu zapísali dámu freediverku, ktorej sa podarilo nájsť jedenásť kilogramov smetí.

Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu. Zároveň potápači vylovili už tradične aj drobné smeti ako kelímky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška.

Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ konštatuje Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je organizátorom akcie.

Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá.

Akcia Čisté vody je súčasťou 38. Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Na Štrbskom Plese porota rozhodne aj o Grand Prix, ktorú si vyslúži najlepší film spod vodnej hladiny, diváci spoznajú aj meno TOP fotografa. Zajtrajšok v rámci festivalu prinesie i vyhodnotenie najúspešnejších účastníkov akcie Čisté vody 2023.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Rainerova utulna

Trasa, ktorú zvládne každý: Ikonické výhľady a výhodný wellness

by ČlánkyRainerova chata

Foto: Marián Béreš Photography

Jeseň prináša do Vysokých Tatier osobitnú atmosféru. Príroda sa prefarbuje do červených a zlatých tónov, vzduch je plný vôní. Prechádzka po lesnom chodníku je celkom iná ako počas ostatných ročných období, akoby sme boli v galérii plnej pastelových farieb.

Dobrým tipom na príjemnú túru v tomto období je výstup na Rainerovu chatu z Tatranskej Lomnice. Mali by ho zvládnuť aj menej skúsení turisti i menšie deti. Začíname po modrej turistickej značke popod dráhu kabínkovej lanovky. Asi po jeden a pol kilometri sa od lanovky odpojíme a odbočíme doľava smerom k Vodopádom studeného potoka. 

Pri dobrej viditeľnosti máme pred sebou neskutočné výhľady na Lomnický štít a ďalšie tatranské vrchy. Po ceste lesom s občasnými čistinkami sa dostaneme na most cez Studený potok, a to už sme v kontakte s vodopádmi. Pre mnohých sú jedným zo symbolov Vysokých Tatier spolu s ikonickými štítmi či kamzíkmi. Na Rainerovu chatu je to odtiaľto menej ako pol kilometra.

Pobyt na najstaršej funkčnej chate v Tatrách je vždy zážitkom. Zvlášť vnútorné priestory s malou výstavou výstroja, turistického vybavenia a lyží z uplynulých desaťročí. Atmosféru dodávajú aj dobové fotografie na stenách. Známy je aj snehový betlehem, ale na ten si musíme ešte pár mesiacov počkať.

Späť sa vraciame po tej istej trase. Do Tatranskej Lomnice je to skoro 7 kilometrov, ale cesta nám pri debate zbehne rýchlo. Ubytovaní sme v hoteli Kukučka, ktorého drevená a kamenná architektúra dokonale zapadá do tatranskej prírody, pritom je vzdialený len 500 metrov od železničnej a autobusovej stanice.

Po zostupe sme už poriadne hladní, preto sme si dali parádnu večeru v reštaurácii Olívia priamo v hoteli. Využili sme aj možnosť pre hostí ubytovaných v hoteli Kukučka a dve hodiny si oddýchli vo wellnesse. Fínska sauna naozaj padla vhod. 

A ak by ste chceli vstup do AquaCity Poprad len za 10 €, stačí, ak sa zadarmo zaregistrujete do vernostného systému MYAPLEND a viete si takéto výhodné lístky kúpiť k vášmu pobytu vo vybraných hoteloch. Akcia na jesenný vstup do AquaCity len za 10 € platí až do 20. decembra.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a máte nárok na uvítací bonus v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Potápači pri čistení tatranského plesa

Čisté vody štartujú už svoj tridsiaty ročník

by Články

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V rámci jubilejných Čistých vôd sa potápači ponorili v piatok 13. októbra do štyroch plies Tatier i do kameňolomu v popradskej Kvetnici. Odpadkov na ich dne nachádzajú čoraz menej, aj po troch dekádach je však čo vyťahovať.

Desiatky dobrovoľníkov v neoprénoch a suchých oblekoch sa hneď zrána rozišli smerom na Popradské, Velické, Štrbské, Nové Štrbské pleso i do popradskej mestskej časti Kvetnica. Týchto mužov i ženy spája spoločná vášeň – potápanie – a najmä chuť priložiť ruku k čistejšej tatranskej prírode. Za ostatné tri desaťročia oni a ich predchodcovia vďaka akcii Čisté vody zbavili svet pod hladinou 7 203 kilogramov odpadkov. Potrebovali na to presne 1 945 ponorov.

„Nás teší v prvom rade to, že smetí v plesách z roka na rok ubúda. Vo Velickom plese nachádzame v poslednom období minimum odpadu. Veríme, že tento pozitívny trend budeme môcť potvrdiť aj po piatkovej akcii,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Práve Správa TANAP-u zastrešuje Čisté vody, ktoré sú mladšou sestrou Čistých hôr, tieto dve podujatia spolu tvoria tandem prospešných a osvetových akcií s dlhoročnou tradíciou.

Počin Správy TANAP-u si všimli aj tvorcovia programu Voda spieva, ten počas štyroch septembrových nedieľ plnil hlavný vysielací čas v slovenskej verejnoprávnej televízii. Projekt vzdával hold ľuďom, samosprávam a organizáciám, ktoré chránia vzácne bohatstvo našej krajiny – vodu.
Už tradične sú Čisté vody súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, jeho 38. ročník odštartoval súbežne s Čistými vodami na Štrbskom Plese. Do soboty večera ponúkol festival fotografie a filmy spod vodnej hladiny, spomedzi súťažných snímok porota vyberie filmársky počin, ktorý získa Grand Prix, ako i TOP fotografa.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku