Furkotská dolina

Túra do Furkotskej doliny

Dĺžka trasy:

11 km

Trvanie:

5:15 h

Prevýšenie:

↑↓ 738 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

turistický chodník

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Túra do Furkotskej doliny

Je obľúbeným cieľom fotografov a kameramanov, turisti ňou zvyknú iba prejsť vracajúc sa na Štrbské pleso z Mlynickej doliny cez Bystrú lávku.

Túra do Furkotskej doliny

Do Furkotskej doliny ľudia zo Štrby a Važca kedysi vyháňali statok. A treba povedať aj pravdu, poľovali tu na kamzíky a svište. Dostávali sa do nej cez Bystré sedlo a Mlynickú dolinu a cez Furkotské sedlo. Ich chodníky začali používať aj turisti, kým na konci 19. storočia priekopnícky nedošlo k prvému priechodu cez dnešné Bystré sedlo.

No až po výstavbe Tatranskej magistrály tento chodník vylepšili a upravili a dnes je presmerovaný cez Bystrú lávku. Furkotská dolina je dlhá 5,5 kilometra a nad jej uzáverom sa vypína Furkotský štít. Je veľmi fotogenická, no nie je častým cieľom turistov. Väčšinou ňou prejdú vracajúc sa na Štrbské pleso z Mlynickej doliny cez Bystrú lávku. No tvrdí sa, že ide o jeden z najkrajších sedlových priechodov vo Vysokých Tatrách.

Najvýhodnejším východiskom túr do doliny je Štrbské pleso po červeno alebo žlto značenom chodníku. Ale dá sa do nej prejsť aj chodníkom s miernym klesaním od Chaty pod Soliskom (po modrej). Ak máte so sebou malé deti, zľahčite im cestu sedačkovou lanovkou. No pribaľte si jedlo. V doline kedysi stála Chata kpt. Rašlu, no po požiari pred takmer sedemdesiatimi rokmi už z popola nevstala. Opornými bodmi tejto trasy sú: Štrbské pleso – Chata pod Soliskom – Predné Solisko – Furkotská doline – Štrbské pleso.

Dolinu tvorí päť terás, ktoré spolu s piatimi plesami vytvorili ľadovce. V jednom z nich žije vzácna žiabronôžka severská. Vodu z doliny odvádza Furkotský potok, vraj jeho „frkot“ jej dal aj meno. Tamojšie Wahlenbergove plesá zase nesú pomenovanie po švédskom lekárovi a botanikovi, ktorý u nás začiatkom 19. storočia skúmal tatranské rastlinstvo. Vyšné z plies je priemerne 300 dní v roku pokryté ľadom a je druhým najvyššie položeným vo Vysokých Tatrách. 

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Dolinu tvorí päť terás, ktoré spolu s piatimi plesami vytvorili ľadovce. V jednom z nich žije vzácna žiabronôžka severská. Vyšné z Wahlenbergovych plies je priemerne 300 dní v roku pokryté ľadom a je druhým najvyššie položeným vo Vysokých Tatrách. 

Doprava:

Auto:

platené parkovisko Štrbské pleso

Vlak:

Autori fotografií:

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Velické pleso

Túra do Velickej doliny

Dĺžka trasy:

14 km

Trvanie:

4 h

Prevýšenie:

↑↓ 1 122 m

Bicykle/ kočíky:

časť áno/časť áno

Terén:

asfalt/turistický chodník

(Prešovský kraj, lokalita Vysoké Tatry, okres Poprad)

Túra do Velickej doliny

Velickej doline hrozila devastácia, dnes púta krásou. Pre turistov je najatraktívnejšia stredná časť doliny, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom.

Túra do Velickej doliny

Velickou dolinou kedysi prechádzala chotárna hranica medzi Gerlachovom a Veľkým Slavkovom a takmer ju zdevastovalo pasenie dobytka. Mierou vrchovatou mal k tomu prispieť aj plán tamojších urbárnikov postaviť  v jej teritóriu továrničku na destiláciu kosodrevinových olejov.

Našťastie, ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo v roku 1909 všetky kosodrevinové porasty v Tatrách, bez ohľadu na vlastníctvo, za ochranné lesy. Našťastie. Ktovie, ako by dnes dolina vyzerala. Už v tom čase ju navštevovali stovky turistov a spolky tu stavali kilometre turistických chodníkov. Po ich stopách, obrazne povedané, kráčame aj dnes.

Velická dolina je 6 km dlhá terasovitá dolina, nachádza sa pod východnými svahmi Gerlachovského štítu, od Velického štítu po Cestu slobody. Má tri časti, pre turistov je najatraktívnejšia stredná, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom. Dolinou preteká potok s rovnakým názvom, ktorý s vodopádom, taktiež rovnakého mena, ústi do Velického plesa.

Do doliny sa dá dostať z Tatranskej Polianky (zelená), Tatranských Zrubov (modrá), Vyšných Hágov (žltá, červená) a zo Starého Smokovca (žltá). Spodnou časťou doliny vedie Tatranská magistrála (červená) z Hrebienka alebo od Popradského plesa. Vybrali sme pre vás trasu z Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu, Sliezsky dom, Dlhé pleso a späť.  Ak by ste chceli pokračovať od Velického plesa cez sedlo Poľský hrebeň a potom na vrchol Východná Vysoká – tak túto náročnú túru si nechajte na letnú sezónu. Platí tam zimná uzávera.

Trasa je vhodná aj pre deti a už cieľ – Velické jazero, ktoré je korunou doliny,  môže byť pre ne odmenou. A Sliezsky dom, ktorý stojí na brehu jazera, dôvodom na občerstvenie a oddych i možnosťou na odpich pre náročnejších turistov na náročnejšie trasy. K Sliezskemu domu vedie aj prevádzková asfaltka, ktorú využívajú cyklisti. No je to poriadny zaberák.

Začiatok:

Tatranská Polianka

Koniec:

Tatranská Polianka

Zaujímavosti:

Hlavnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnické pliesko a Dlhé pleso.

Doprava:

Auto:

platené parkovisko Tatranská Polianka

Vlak:

Autori fotografií:

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.

Bicyklom na Sliezsky dom

Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom

Ilustračné foto: Peter Cigáň

Hneď na začiatku treba povedať, že výšľap pod najvyšší vrch Vysokých Tatier je iba pre zdatných cyklistov, s dobrou kondíciou i cyklovýbavou. Cyklista na nej prekonáva prevýšenie zhruba 700 m a dostáva sa do nadmorskej výšky 1 670 m.

Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom je legendárna. Tí, ktorí ju absolvovali, hovoria o výzve, sebavedomí a prekonávaní samých seba. Nie je dlhá – meria 7 a vedie po asfaltke, ale priemerné 10-percentné stúpanie dá zabrať aj kondične veľmi vyspelému cykloturistovi a na cestných bicykloch to utiahnu iba dobre trénovaní cyklisti.

Sliezsky dom a Velické pleso. Ilustračné foto: Janko Michlík

  • Tretia s najťažším stúpaním u nás

    Preto si trasa vyslúžila hodnotenie – po Smrekovici a Kráľovej holi tretia s najťažším stúpaním u nás. Tí, ktorí ju už absolvovali, radia menej skúseným, a predsa odhodlaným dosiahnuť Sliezsky dom, aby si zobrali bicykel s trojprevodníkom.

    Orientácia na trase je jednoduchá – od Tatranskej Polianky mierite stále bližšie k Tatrám – až ku Sliezskemu domu. Tam si možno uvedomíte, že ste absolvovali trasu k cieľu, ktorý je druhým najvyšším na Slovensku, ku ktorému sa dá dostať na bicykli. Vyššie je už iba Kráľova hoľa. Dá sa absolvovať za jeden deň až z Bratislavy, ak použijete kombináciu cestovania do Tatier vlakom či autom.

Gerlachovský štít cestou na Sliezsky dom. Ilustračné foto: Miroslav Mika. 

Odmenou je výhľad na kráľa Vysokých Tatier

Odmenou na trase vám budú krásne výhľady a hore pri Sliezskom dome vás uchváti pohľad na Velické pleso a panorámu Tatier s jeho kráľom Gerlachovským štítom. Sliezsky dom je nástupným bodom  pre výstup na neho. Spoločnosť vám oproti bude robiť aj Kráľova hoľa.  Dôležité je upozorniť, že na cyklovýstup sa treba vydať skoro ráno, je tam pokojnejšie, neskôr sa skomplikuje množstvom turistov, ktorí tiež mieria k Sliezskemu domu.

Prvá chatka tu stála už v roku 1871

Sliezsky dom je zvláštna stavba. Hotel praví Tatranci nemajú radi, lebo im nepasuje jeho moderná architektúra a mnohí ju nepovažujú za vhodnú do tohto prostredia. Ale, čo už…. Zvykli sme si. Stojí priamo na brehu Velického plese a má viacerých predchodcov. Prvá kamenná chatka, tzv. Blásyho chata, na tomto mieste stála už v roku 1871, no o pár rokov neskôr ju zmietla lavína. Nosiči a horskí vodcovia ale už v tom čase potrebovali nocľaháreň, preto na juhovýchod od plesa postavili drevenú útulňu. Pre príbeh Sliezskeho domu je dôležitý rok 1895, keď tu Uhorský karpatský spolok postavil prvý dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu postupne rozširovali a modernizovali, čo bolo pre turistický ruch v Tatrách dobre, no v roku 1962 celkom vyhorela. Nahradil ju v roku 1968 dnešný moderný horský hotel.

Ak si aj vášnivý turista, môžeš plánovať

Ak ste už na Sliezskom dome, môžete si naplánovať budúcu turistiku. Napríklad s deťmi na trase cez Hrebienok popod Slavkovský štít až na Velické plese a cez Velickú poľanu do Tatranskej Polianky alebo Smokovcov. Alebo si do kalendára zapíšete okruh Veľkou alebo Malou Studenou dolinou. Cez Hrebienok, popod Slavkovský štítu prídete na Velické pleso a odtiaľ pokračujete na Poľský hrebeň, kde sa cez sedlo pod Divou vežou cez Veľkú Studenú dolinu môžete spustiť na Reinerovu chatu a späť na Hrebienok.

Lucia Komínková

Najvyššie položený horský hotel v Tatrách

Na Sliezsky dom sa môžete vybrať aj v zimnom období a pokojne si tento trochu náročnejší výlet zaradiť medzi najkrajšie túry v Tatrách. Samozrejme, je to vec názoru a prežitých chvíľ, ale výhľady na okolité tatranské štíty sú aj v tomto prípade dychberúce. Zo Starého Smokovca vyrazíte po žltej značke, cez rázcestie nad Zrubmi sa dostanete na Velickú Poľanu. Odtiaľ pokračujete po zelenej značke k Sliezskemu domu a do Tatranskej Polianky. Celá trasa je dlhá približne 11 kilometrov a mali by ste ju absolvovať asi za 4 hodiny. V letnom období, keď nie sú uzatvorené vysokohorské chodníky, je Sliezsky dom výborným východiskovým bodom pre výstupy na Gerlachovských štít. Hneď v jeho blízkosti sa nachádza Velické pleso, okolo ktorého vedie okružný chodník. Vedeli ste, že tu oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995? V rámci svojho pobytu vysvätil drevený kríž, ktorý je dodnes osadený nad Sliezskym domom.

Autor titulnej fotografie: Lucia Komínková

Luboš Olevič

Zimná túra v Tatrách

Napriek tomu, že v zimnom období (od 1. novembra do 14. júna) sú tatranské vysokohorské chodníky uzavreté, môžete v našich veľhorách stráviť dovolenku či víkend a vybrať sa na túru. Každú zimu býva aj vo vysokohorskom prostredí k dispozícii okolo 20 kilometrov značkovaných turistických chodníkov. Obľúbené sú hlavne cesty k chatám – Téryho chata, „Zbojníčka“, Plesnivec, Skalnatá chata a viaceré ďalšie. Ich zoznam nájdete veľmi ľahko na internete. V tomto období by ste nemali zabúdať na odlišnosti medzi zimnou a letnou turistikou. V prvom rade treba mať výstroj na zimu podľa aktuálnej situácie a vedieť ho aj v teréne použiť. Nemenej dôležité je sledovať predpoveď počasia, ale aj snehovú situáciu a výstrahy, hlavne čo sa týka lavínového nebezpečenstva. Vždy sa snažte reálne zhodnotiť situáciu, nepreceňovať vlastné schopnosti, a ak treba, kedykoľvek sa radšej vrátiť.

Foto: Luboš Olevič

Gabriela Lócziová

Cesta na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky

Cesta na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky je obľúbenou nenáročnou túrou, ktorú by sme mali zvládnuť lesným chodníkom po zelenej značke za približne 2 hodiny a 10 minút. Začína sa na asfaltovej ceste, ktorú vystrieda lesný chodník, toto sa zopakuje dvakrát. Asi po hodine sa dostaneme na rázcestie Velický most, odkiaľ ideme trochu strmším stúpaním s výhľadmi na Gerlach až po rázcestie Velická poľana. Odtiaľ už len štvrťhodinka, ale poriadne do kopca.

Ak by ste sa chceli vrátiť späť inou trasou, tak na rázcestí Velická poľana sa dá ísť chodníkom do Nového Smokovca.

Autor titulnej fotografie: Gabriela Lócziová