Velickou dolinou kedysi prechádzala chotárna hranica medzi Gerlachovom a Veľkým Slavkovom a takmer ju zdevastovalo pasenie dobytka. Mierou vrchovatou mal k tomu prispieť aj plán tamojších urbárnikov postaviť  v jej teritóriu továrničku na destiláciu kosodrevinových olejov.

Našťastie, ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo v roku 1909 všetky kosodrevinové porasty v Tatrách, bez ohľadu na vlastníctvo, za ochranné lesy. Našťastie. Ktovie, ako by dnes dolina vyzerala. Už v tom čase ju navštevovali stovky turistov a spolky tu stavali kilometre turistických chodníkov. Po ich stopách, obrazne povedané, kráčame aj dnes.

Velická dolina je 6 km dlhá terasovitá dolina, nachádza sa pod východnými svahmi Gerlachovského štítu, od Velického štítu po Cestu slobody. Má tri časti, pre turistov je najatraktívnejšia stredná, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom. Dolinou preteká potok s rovnakým názvom, ktorý s vodopádom, taktiež rovnakého mena, ústi do Velického plesa.

Do doliny sa dá dostať z Tatranskej Polianky (zelená), Tatranských Zrubov (modrá), Vyšných Hágov (žltá, červená) a zo Starého Smokovca (žltá). Spodnou časťou doliny vedie Tatranská magistrála (červená) z Hrebienka alebo od Popradského plesa. Vybrali sme pre vás trasu z Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu, Sliezsky dom, Dlhé pleso a späť.  Ak by ste chceli pokračovať od Velického plesa cez sedlo Poľský hrebeň a potom na vrchol Východná Vysoká – tak túto náročnú túru si nechajte na letnú sezónu. Platí tam zimná uzávera.

Trasa je vhodná aj pre deti a už cieľ – Velické jazero, ktoré je korunou doliny,  môže byť pre ne odmenou. A Sliezsky dom, ktorý stojí na brehu jazera, dôvodom na občerstvenie a oddych i možnosťou na odpich pre náročnejších turistov na náročnejšie trasy. K Sliezskemu domu vedie aj prevádzková asfaltka, ktorú využívajú cyklisti. No je to poriadny zaberák.