Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier. Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy, a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom. Darí sa v nej vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli. Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo vyše 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

Najlepším východiskom pre pešiu či cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená (žltá značka), nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť. No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.

No väčšou atrakciou doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185-tisíc stromov. Keďže v oboch dolinách sa podarilo presadiť bezzásahovosť, žijú životom, akým žili po tisícročia.