Ilustračné foto: Peter Cigáň
Hneď na začiatku treba povedať, že výšľap pod najvyšší vrch Vysokých Tatier je iba pre zdatných cyklistov, s dobrou kondíciou i cyklovýbavou. Cyklista na nej prekonáva prevýšenie zhruba 700 m a dostáva sa do nadmorskej výšky 1 670 m.
Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom je legendárna. Tí, ktorí ju absolvovali, hovoria o výzve, sebavedomí a prekonávaní samých seba. Nie je dlhá – meria 7 a vedie po asfaltke, ale priemerné 10-percentné stúpanie dá zabrať aj kondične veľmi vyspelému cykloturistovi a na cestných bicykloch to utiahnu iba dobre trénovaní cyklisti.
Sliezsky dom a Velické pleso. Ilustračné foto: Janko Michlík
Tretia s najťažším stúpaním u nás
Preto si trasa vyslúžila hodnotenie – po Smrekovici a Kráľovej holi tretia s najťažším stúpaním u nás. Tí, ktorí ju už absolvovali, radia menej skúseným, a predsa odhodlaným dosiahnuť Sliezsky dom, aby si zobrali bicykel s trojprevodníkom.
Orientácia na trase je jednoduchá – od Tatranskej Polianky mierite stále bližšie k Tatrám – až ku Sliezskemu domu. Tam si možno uvedomíte, že ste absolvovali trasu k cieľu, ktorý je druhým najvyšším na Slovensku, ku ktorému sa dá dostať na bicykli. Vyššie je už iba Kráľova hoľa. Dá sa absolvovať za jeden deň až z Bratislavy, ak použijete kombináciu cestovania do Tatier vlakom či autom.
Gerlachovský štít cestou na Sliezsky dom. Ilustračné foto: Miroslav Mika.
Odmenou je výhľad na kráľa Vysokých Tatier
Odmenou na trase vám budú krásne výhľady a hore pri Sliezskom dome vás uchváti pohľad na Velické pleso a panorámu Tatier s jeho kráľom Gerlachovským štítom. Sliezsky dom je nástupným bodom pre výstup na neho. Spoločnosť vám oproti bude robiť aj Kráľova hoľa. Dôležité je upozorniť, že na cyklovýstup sa treba vydať skoro ráno, je tam pokojnejšie, neskôr sa skomplikuje množstvom turistov, ktorí tiež mieria k Sliezskemu domu.
Prvá chatka tu stála už v roku 1871
Sliezsky dom je zvláštna stavba. Hotel praví Tatranci nemajú radi, lebo im nepasuje jeho moderná architektúra a mnohí ju nepovažujú za vhodnú do tohto prostredia. Ale, čo už…. Zvykli sme si. Stojí priamo na brehu Velického plese a má viacerých predchodcov. Prvá kamenná chatka, tzv. Blásyho chata, na tomto mieste stála už v roku 1871, no o pár rokov neskôr ju zmietla lavína. Nosiči a horskí vodcovia ale už v tom čase potrebovali nocľaháreň, preto na juhovýchod od plesa postavili drevenú útulňu. Pre príbeh Sliezskeho domu je dôležitý rok 1895, keď tu Uhorský karpatský spolok postavil prvý dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu postupne rozširovali a modernizovali, čo bolo pre turistický ruch v Tatrách dobre, no v roku 1962 celkom vyhorela. Nahradil ju v roku 1968 dnešný moderný horský hotel.
Ak si aj vášnivý turista, môžeš plánovať
Ak ste už na Sliezskom dome, môžete si naplánovať budúcu turistiku. Napríklad s deťmi na trase cez Hrebienok popod Slavkovský štít až na Velické plese a cez Velickú poľanu do Tatranskej Polianky alebo Smokovcov. Alebo si do kalendára zapíšete okruh Veľkou alebo Malou Studenou dolinou. Cez Hrebienok, popod Slavkovský štítu prídete na Velické pleso a odtiaľ pokračujete na Poľský hrebeň, kde sa cez sedlo pod Divou vežou cez Veľkú Studenú dolinu môžete spustiť na Reinerovu chatu a späť na Hrebienok.