Rainerova útulňa.

Pozývame vás do útulnej útulne, ktorá má dušu

Ilustračné foto:  Janka Ďurajková

Rainerka. Kto by ju nepoznal… Útulná útulňa, najstaršia tatranská chata. O jej vybudovanie sa zaslúžil Ján Juraj Rainer. Tomuto zdatnému obchodníkovi vďačíme aj za rozvoj Starého Smokovca.

Jedným z jeho cieľov bolo naštartovať vysokohorskú turistiku. Stál za uľahčením prístupu na Hrebienok, ale aj za budovaním niektorých turistických chodníkov a aj turistického prístrešku, prvého na slovenskej strane Tatier. 

Interiér Rainerky nadchne každého návštevníka.   Ilustračné foto:  Ewa Jurkiewicz Dlutek

  • Nič náročné, nič veľké, len útulná, kamenná stavba bez základov, s malými okienkami na vetranie a ohniskom uprostred. Postavili ju v roku 1863 v nadmorskej výške 1 301 m na Starolesnianskej poľane. Turisti si v nej podávali kľučku, no po Rainerovej smrti začala chátrať. A po postavení chaty Kamzík (1884) si na ňu už nikto ani nespomenul.

    Pár pokusov o jej oživenie síce tatranské dejiny zaznamenali, no pre vstávanie útulne z popola je najdôležitejšie rozhodnutie chatára, bývalého horského nosiča Petra Petrasa, ktorý si spustnutú Rainerku v roku 1997 prenajal a časom jej vdýchol dušu. Premenil ju na malé nosičské minimúzeum a zároveň príjemný bufet s občerstvením a podujatiami, ktoré sa stali legendami. Spomeňme Betlehem zo snehu. Keď sa v útulni zastavíte, s úsmevom vám naleje čaj, prehodí pár slov.

Peter Petras, chatár na Rainerke. Foto:  Ľuboš Popovič

Prístup k nej je jednoduchý. Zo Starého Smokovca môžete vyjsť na Hrebienok (alebo sa nechajte vyviezť pozemnou lanovkou). Potom treba zbehnúť po červenej značke okolo Bilíkovej chaty dolu po chodníčku k Rainerke. Trvá to polhodinku. Ide o túru s prívlastkom – špecifická, lebo ju môžu absolvovať aj mamičky s kočíkmi či turisti s deťmi v nosičoch. K útulni vedie aj cesta vrchom, na ktorej vôbec nie sú kamene. 

Neďaleký náučný chodník veľa povie o vodopádoch Studeného potoka, ktoré sú iba kúsok od útulne. Alebo si na rázcestí nad Rainerovou útulňou naplánujte túru. No možno až v lete, teraz platí na veľkej časti tatranských chodníkov zimná uzávera. Ale pripomeňme, že na Skalnaté pleso je odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese takmer päť a k Veľkému Bielemu plesu o polhodinu viac. Za fotku stojí aj socha sediaceho horského nosiča pri útulni. Akoby tam patrila odjakživa. A tú si môžete „cvaknúť“ aj teraz.

Ilustračné foto: Vladimír Filo

Rainerova utulna

Trasa, ktorú zvládne každý: Ikonické výhľady a výhodný wellness

Foto: Marián Béreš Photography

Jeseň prináša do Vysokých Tatier osobitnú atmosféru. Príroda sa prefarbuje do červených a zlatých tónov, vzduch je plný vôní. Prechádzka po lesnom chodníku je celkom iná ako počas ostatných ročných období, akoby sme boli v galérii plnej pastelových farieb.

Dobrým tipom na príjemnú túru v tomto období je výstup na Rainerovu chatu z Tatranskej Lomnice. Mali by ho zvládnuť aj menej skúsení turisti i menšie deti. Začíname po modrej turistickej značke popod dráhu kabínkovej lanovky. Asi po jeden a pol kilometri sa od lanovky odpojíme a odbočíme doľava smerom k Vodopádom studeného potoka. 

Pri dobrej viditeľnosti máme pred sebou neskutočné výhľady na Lomnický štít a ďalšie tatranské vrchy. Po ceste lesom s občasnými čistinkami sa dostaneme na most cez Studený potok, a to už sme v kontakte s vodopádmi. Pre mnohých sú jedným zo symbolov Vysokých Tatier spolu s ikonickými štítmi či kamzíkmi. Na Rainerovu chatu je to odtiaľto menej ako pol kilometra.

Pobyt na najstaršej funkčnej chate v Tatrách je vždy zážitkom. Zvlášť vnútorné priestory s malou výstavou výstroja, turistického vybavenia a lyží z uplynulých desaťročí. Atmosféru dodávajú aj dobové fotografie na stenách. Známy je aj snehový betlehem, ale na ten si musíme ešte pár mesiacov počkať.

Späť sa vraciame po tej istej trase. Do Tatranskej Lomnice je to skoro 7 kilometrov, ale cesta nám pri debate zbehne rýchlo. Ubytovaní sme v hoteli Kukučka, ktorého drevená a kamenná architektúra dokonale zapadá do tatranskej prírody, pritom je vzdialený len 500 metrov od železničnej a autobusovej stanice.

Po zostupe sme už poriadne hladní, preto sme si dali parádnu večeru v reštaurácii Olívia priamo v hoteli. Využili sme aj možnosť pre hostí ubytovaných v hoteli Kukučka a dve hodiny si oddýchli vo wellnesse. Fínska sauna naozaj padla vhod. 

A ak by ste chceli vstup do AquaCity Poprad len za 10 €, stačí, ak sa zadarmo zaregistrujete do vernostného systému MYAPLEND a viete si takéto výhodné lístky kúpiť k vášmu pobytu vo vybraných hoteloch. Akcia na jesenný vstup do AquaCity len za 10 € platí až do 20. decembra.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a máte nárok na uvítací bonus v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Rainerova chata

Viete, ktorá chata je vo Vysokých Tatrách najstaršia? My sme sa tam s parťákmi vybrali!

Ilustračné foto: Rainerova útulňa, autor fotografie: Milan Vass

Po náročnom pracovnom týždni by to chcelo niečo jednoduchšie. V partii sme sa zhodli, že o Rainerovej útulni toho vieme veľa, ale nikto z nás na nej už dlhšie nebol. Cieľ je teda jasný – ideme na príjemnú túru, niektorí by ju označili skôr za prechádzku, na túto najstaršiu a zároveň najmenšiu chatu na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Už ráno panuje dobrá nálada, asi preto, že je pekné letné počasie a nečaká nás nič náročné. Vyrážame zo Starého Smokovca. „Na internete písali, že turistický chodník na Hrebienok je dosť frekventovaný. Mali pravdu, presvedčili sme sa o tom na vlastné oči,“ podelila sa o zážitok z cesty Gabika.

Z Hrebienka pokračujeme po červenej značke. Ani sme sa nenazdali, a sme na rázcestí nad Rainerovou útulňou. Je to skutočná križovatka turistických chodníkov, študujeme, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce. Na Skalnaté pleso sú to odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese by sme sa dostali za štyri a trištvrte hodiny, k Veľkému Bielemu plesu to trvá ešte o polhodinu viac.

Naším cieľom je však Rainerova chata, píšu, že by sme pri nej mali byť o 20 minút. Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si horský vzduch a osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý sa na túto príležitosť dokonale hodí.

Rainerova útulňa

Rainerova útulňa / autor fotografie: Dušan Švec

Pribudlo trochu viac oblakov a vieme, ako je to v Tatrách so zmenami počasia, ale zatiaľ je všetko v poriadku. Pokračujeme k Bilíkovej chate. Výhľady na okolitú krajinu sú neskutočné, vidíme poriadne ďaleko, až na Nízke Tatry. Pokračujeme po kamenistom chodníku, pohľad na divú horskú bystrinu, tak typickú pre vysokotatranskú prírodu, je ako balzam na dušu. Peggy chvíľu uvažovala, či nepôjde vyskúšať, aká je voda, ale radšej sme ju udržali pri sebe.

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani vodopády Studeného potoka. To, čo hovorila Gabika o frekventovanom chodníku na Hrebienok, platí aj tu. Možno ešte viac. Neuberá nám to však na zážitku, fotíme sa sólovo aj v skupinkách, točíme videá, a potom už máme len jeden cieľ – Rainerovu útulňu.

Ako vždy, sú tu turisti, niektorí sedia alebo stoja vonku, občerstvujú sa, iní obzerajú zaujímavosti v interiéri. My sme si tiež dali niečo malé na zjedenie a Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý v tom teple padol vhod. Drevená socha sediaceho horského nosiča, je nádherná, zaujme asi každého návštevníka a dokonale dotvára prostredie. Fotíme si ju a vychutnávame okolitú prírodnú scenériu.

Maroš Zoričák

Možno uvidíte aj líšku Elišku

Rainerova chata – to je pojem, rovnako ako jej chatár Peter Petras. Výstup sem môžeme zaradiť medzi ľahké túry v Tatrách, o zážitky však určite nebude núdza. Zo Starého Smokovca sa vyberiete na Hrebienok, potom po zelenej značke k Vodopádom Studeného potoka a odtiaľ k Rainerke. Prespať sa tu nedá, ale môžete sa osviežiť teplým bylinkovým čajom. Známou tradíciou v zimnom období je  betlehem zo snehu, ktorý sa dá ešte stále vidieť. Každý rok ho stavia Peter Petras, ako aj iné snehové sochy. Ak budete mať veľké šťastie, uvidíte v blízkosti chaty aj známu líšku Elišku, ktorá k tomuto miestu patrí. Mnohí turisti ju zachytili na svojich fotografiách. V chate je expozícia z histórie horských nosičov, vidieť môžete staré horolezecké náradie, lyže a ďalšie zaujímavosti. Rainerka patrí medzi najnavštevovanejšie chaty v Tatrách. Túra k nej je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pokojne aj v zimnom období. Malých aj väčších návštevníkov určite očaria i blízke Vodopády Studeného potoka.

Foto: Maroš Zoričák

Luboš Olevič

Zimná túra v Tatrách

Napriek tomu, že v zimnom období (od 1. novembra do 14. júna) sú tatranské vysokohorské chodníky uzavreté, môžete v našich veľhorách stráviť dovolenku či víkend a vybrať sa na túru. Každú zimu býva aj vo vysokohorskom prostredí k dispozícii okolo 20 kilometrov značkovaných turistických chodníkov. Obľúbené sú hlavne cesty k chatám – Téryho chata, „Zbojníčka“, Plesnivec, Skalnatá chata a viaceré ďalšie. Ich zoznam nájdete veľmi ľahko na internete. V tomto období by ste nemali zabúdať na odlišnosti medzi zimnou a letnou turistikou. V prvom rade treba mať výstroj na zimu podľa aktuálnej situácie a vedieť ho aj v teréne použiť. Nemenej dôležité je sledovať predpoveď počasia, ale aj snehovú situáciu a výstrahy, hlavne čo sa týka lavínového nebezpečenstva. Vždy sa snažte reálne zhodnotiť situáciu, nepreceňovať vlastné schopnosti, a ak treba, kedykoľvek sa radšej vrátiť.

Foto: Luboš Olevič

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Milan Mikšík

Rainerova útulňa

Viete, ktorá chata v Tatrách je najstaršia? Určite ste už na nej boli, alebo ste o nej už určite počuli. Je to Rainerova chata v ústí Studených dolín. Nedá sa tu ubytovať, ale môžete si dať napríklad čaj a svojim deťom ukázať zbierku starého horolezeckého náradia, lyží, výstroja a množstvo unikátnych fotiek. Dostanete sa sem celkom ľahko z Hrebienka, blízko sú vodopády Studeného potoka a Zamkovského chata. Zima je tu čo nevidieť, určite aj začiatkom budúceho roka bude chatár Peter Petras stavať unikátny snehový betlehem, ktorý sa dá vidieť až do jeho roztopenia.

Autor titulnej fotografie: Milan Mikšík