Danka-Dubcová-Nemčokováihi

Svoju líšku má aj Skalnaté pleso

Nielen v okolí Rainerovej chaty, ale aj na iných miestach v Tatrách môžete natrafiť na divo žijúce zvieratá, ktoré si zvykli na ľudí a vyhľadávajú ich spoločnosť. Má to pre ne aj jeden bonus, a tým je možnosť získať od týchto dvojnohých návštevníkov prírody niečo pod zub.

V okolí stanice lanovky na Skalnatom plese sme aj my mali šťastie na veľmi peknú líšku, ktorá sa tu pohybovala a od ľudí si držala len mierny odstup. Skoro vôbec sa nás nebála. Nikto z turistov, ktorí tam práve boli, jej neponúkol nič na jedenie, neurobili sme to ani my. Asi je to tak lepšie, pretože odborníci radia neprikrmovať voľne žijúce zvieratá. Takáto strava im môže skôr uškodiť ako pomôcť.

Foto: Danka Dubcová Nemčoková

Nezistili sme ani, či má líška nejaké meno, ale ak bude pravidelne vyhľadávať spoločnosť ľudí, určite si nejaké vyslúži. Samozrejme, vytiahli sme telefóny a začali si ju (jeho?) fotiť, aby nám známi po návrate verili. Trochu nám „zapózovala“ potom sa presunula do kosodreviny, kde si sadla a dívala sa na nás.

Po tomto stretnutí sme sa išli prejsť okolo Skalnatého plesa, to sa nedá vynechať. V jazere nebolo veľa vody, je známe, že odtiaľto ubúda, ale stále vyzerá ako horské pleso, nie ako kaluž. Nielen chodníky v okolí, ale aj tie okolo plesa sú poriadne kamenisté a kráčať po nich nie je jednoduché. Tu sa vždy oplatí mať pevné turistické topánky, ktoré spevnia nohu a uľahčujú chôdzu v takomto náročnom teréne.

Túra na Skalnaté pleso patrí medzi najobľúbenejšie ciele v našich veľhorách. Dá sa sem dostať z viacerých smerov, v okolí je množstvo chodníkov, známa Skalnatá chata, a o výhľadoch snáď netreba ani hovoriť. Keď je dobrá viditeľnosť, máte pred sebou krajinu ako na dlani. Ak je v tejto výške akurát hmla, vidíte len pár desiatok metrov pred seba, ale aj to je zážitok. Hlavne, keď sa hmla behom pár minút rozplynie a ukáže sa nádherná scenéria. Medzi atrakcie na Skalnatom plese patrí i prvé observatórium u nás – Observatórium Astronomického ústavu SAV, ale aj pohľad na visutú lanovku na Lomnický štít stojí za to. Späť do Tatranskej Lomnice sa môžete odviezť lanovkou, prípadne zísť peši na stanicu Štart a odviezť sa odtiaľ.

Skalnaté pleso patrí medzi obľúbené turistické ciele vo Vysokých Tatrách. V jeho okolí je množstvo chodníkov, poskytuje nádherné výhľady, a pritom túra na Skalnaté pleso nie je až taká náročná.

Ako na Skalnaté pleso? Peši či lanovkou?

Patrí medzi obľúbené turistické ciele vo Vysokých Tatrách. V jeho okolí je množstvo chodníkov, poskytuje nádherné výhľady, a pritom túra na Skalnaté pleso nie je až taká náročná. Nehovoriac o tom, že jazdu lanovkou tiež mnohí považujú za nezabudnuteľný zážitok.

My sme však turisti, a preto ideme peši. Čaká nás les, voľné priestranstvo a hore pásmo kosodreviny. Začíname za Grand hotelom Praha pri rázcestníku a smerujeme k miestu, ktoré sa volá Štart. Dole píšu, že by sme to mali po zelenej značke zvládnuť za dve aj trištvrte hodiny, čaká nás prevýšenie 858 metrov. Po príchode na stanicu Štart pokračujeme do kopca ku Skalnatej chate, ktorá je otvorená po celý rok, potom na rázcestie a k Skalnatému plesu. Ku koncu je to už poriadne stúpanie, pomaly sme aj zabudli, že prvú časť cesty sme absolvovali dokonca po asfaltke.

Zaujímavou alternatívou tejto najznámejšej trasy je chodník po Tatranskej magistrále, po červenej značke, od Zamkovského chaty po rázcestie pri Skalnatej chate. Chodník z Brnčalky, čiže Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Svišťovku je v zimnom období uzavretý. Ak by ste sa chceli vybrať na Skalnaté pleso po tejto ceste, tak až na budúci rok od polovice júna.

Na Skalnaté pleso sa dá dostať aj iným spôsobom – môžete sa až k nemu vyviezť kabínkovou lanovkou. Lanoviek je tu niekoľko, sedačková končí napríklad na stanici Štart a odtiaľ sa dá pokračovať inou kabínkovou lanovkou. Hore pri plese sa nachádza reštaurácia, ktorá patrí k najvyššie položeným na Slovensku. Dá sa tu najesť, napiť, navštíviť WC alebo si posedieť na vonkajšej terase. Ak je dobrá viditeľnosť, tak máte celú krajinu ako na dlani. My sme teraz na jeseň videli len sivú hmlu z mrakov pár metrov pred sebou, rozjasnilo sa až po zostupe nižšie. O výhľadoch sme si teda len hovorili – tam je taká obec, tam taká a tamto vpravo je Poprad.

Samozrejme, nemohla chýbať prechádzka okolo plesa a čítanie si zaujímavostí na náučných tabuliach okolo neho. Vedeli ste, že v okolí jazera žijú vzácne vysokohorské živočíchy – kamzíky a svište už od doby ľadovej a počas viac ako 10-tisíc ročnej izolácie tu vytvorili jedinečné populácie? Voda v plese však pomaly vysychá, môže za to stavba visutej lanovky, počas roka má rôznu výšku hladiny. Teraz na jeseň je v ňom vody pomerne málo, ale stále pripomína jazero a nie väčšiu mláku.

Túra k tomuto horskému plesu je však dobrým tipom. Je tu jednoduchá orientácia, na cieľ vidíte už počas cesty, dá sa občerstviť a stúpanie v druhej polovici trasy preverí vaše fyzické i psychické schopnosti.

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Vladimír Kudrák

Jednoduchá túra – Skalnaté pleso

Vysokohorské jazero Skalnaté pleso sa nachádza v oblasti Skalnatej doliny, pod južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Vedeli ste, že už od prvej polovice 20. storočia má toto horské pleso premenlivú hladinu a niekedy vysychá? Môže za to okrem klimatických a hydrologických faktorov aj ľudská činnosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Kudrák