Kto by nepoznal naše najznámejšie horské jazero? Ak ste pri ňom ešte neboli, ale tomu neverím, určite ste o ňom už veľa počuli, čítali a videli.

Za záhadnou rybou Štrbského plesa

by ČlánkyŠtrbské pleso

Kto by nepoznal naše najznámejšie horské jazero? Ak ste pri ňom ešte neboli, ale tomu neverím, určite ste o ňom už veľa počuli, čítali a videli. Cestovný ruch sa tu začal rozvíjať na konci 19. storočia, kedy vznikali prvé chaty, hotely a kúpeľné domy. Status významného centra turizmu a zimných športov si zachovalo dodnes. Je to najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách.

Počuli ste však o rybe sih maréna, ktorá žila vo svojej čistej forme pravdepodobne už len vo vodách Štrbského plesa? Vedci ju objavili pred takmer štyridsiatimi rokmi, vtedy ich boli v jazere stovky. Dnes je tomu inak. Možno tu už nie sú žiadne ryby tohto druhu, možno ešte nejaké žijú. Nie je to veľmi pravdepodobné, ale príroda vie pripraviť nejedno prekvapenie.

Za miznutím ryby sih maréna je prirodzené starnutie Štrbského plesa, vedecky nazvané eutrofizácia. Je to zmena životných podmienok, vo vode pribúdajú najmä dusík a fosfor, rýchlo sa množia riasy, zelenie voda. Vedci už pri objavení tejto vzácnej ryby predpokladali, že v plese jedného dňa nebude žiadny život. Pred desiatimi rokmi ešte nejaké sihy v horskom jazere boli, teraz už vedci nenašli žiadne.

Záhadná ryba Štrbského plesa je hlavnou témou druhého podcastu novej série S batohom cez hory. Prečo púta takú pozornosť práve sih maréna a nie aj iné druhy rýb, ktoré žili a žijú v tomto jazere? Je to preto, že práve tu bolo pravdepodobne posledné miesto na zemi, kde tento druh žil ešte vo svojej neskríženej forme. Nasadili ho sem v roku 1929 z Poľska spolu s jalcom s cieľom zarybniť pleso. Žiadne ďalšie sih marény sa sem už nedostali, preto sa nemali s kým krížiť.

Po tejto záhadnej rybe, ale aj po iných atrakciách okolo Štrbského plesa pátrajú v podcaste nazvanom tak ako tento článok Vladko a Tánička. Naši cestovatelia, milovníci prírody a kníh, ktorí spolu vyrážajú za poznaním a dobrodružstvom, a potom nám o tom povedia v podcaste. Ak ste náhodou nepočuli prvú časť z druhej série S batohom cez hory, tak vás možno prekvapí, že k Vladkovi sa pridala jeho kamarátka Tánička. Tiež má rada hory a záleží jej na tom, aby zostali pekné a čisté.

pleso

Štrbské Pleso je symbolom turistiky a lyžovania

by ČlánkyŠtrbské plesoTatranské 
osady

Za zakladateľa osady Štrbské Pleso sa považuje Jozef Szentiványi z Liptovského Jána, ktorý si v roku 1872 dal postaviť na južnom brehu morénového plesa dva zruby. Keďže nebol poľovníkom, jeden z nich sprístupnil verejnosti. Zrub mu poskytoval útočište počas jeho potuliek Vysokými Tatrami.

 Nebol sám, ktorého očarili. Naše veľhory propagoval aj Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol v roku 1873, a ktorého hlavným cieľom bola podpora a rozšírenie cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Szentiványi bol jedným z jeho spoluzakladateľov.

Foto: Katka Pastorová

Budúca osada, inak po Starom Smokovci a Tatranskych Matliaroch tretia najstaršia vo Vysokých Tatrách, sa aj napriek dokončeniu košicko-bohumínskej trate (1782) so zastávkou v Štrbe len pomaly vzmáhala. Dopravu hostí zo štrbskej stanice k plesu a chatám robili štrbskí fiakristi a cestu využívali aj na prevoz ľadu na chladenie nápojov. Ľad sa vtedy ťažil v plese vo veľkom a vyvážal sa až do Viedne, Vroclavi či Budapešti. Ako uvádza webová stránka Štrby, Štrbské Pleso bolo až do roku 1904 odkázané na Poštový úrad v Štrbe a transport zásielok oboma smermi zaobstarával lesník Ján Sýkora zo Štrby. Aj v zime – a ako prvý šrbskopleský lyžiar na vlastnoručne zhotovených lyžiach.

Jozef Szentiványi osadu vlastnil a spravoval až do roku 1901, potom ju predal uhorskému štátu. Niet sa preto čo diviť, že najpočetnejšími hosťami osady s cieľom športu, turistiky či rekreácie bola na prelome storočí prevažne šľachta. Aj Štrbské Pleso sa stalo obľúbenou destináciou pre Maďarov, Nemcov i Rakúšanov a z malých loveckých chát sa prebudovávaním postupne stali väčšie hotely s vyšším štandardom služieb. Po roku 1918 Vysoké Tatry a aj Štrbské Pleso postupne objavili Česi.

Fanúšikovia hokeja si iste spomenú, že v roku 1925 bolo pleso, okolo ktorého sa osada rozkladá, dejiskom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Štatistiky uvádzajú, že priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Po Veľkom Hincovom plese je druhé najväčšie vo Vysokých Tatrách. Dnes si astmosféru jazera možno vychutnať z Náučného chodníka Štrbské pleso alebo aj z vodnej hladiny. Člnkovanie na ňom má viac ako 130-ročnú tradíciu. Kedysi sa v ňom ľudia i kúpali, chytali ryby, na juhovýchodnom okraji plesa bola plaváreň, neskôr lodenica. V zime sa tu hral hokej, bola tu výborná korčuľovačka. Toto je už minulosť.

Parnú ozubnicovú železnicu medzi Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom vybudovali v roku 1896. Znamenala prudký rozvoj cestovného ruchu na štrbskom území, jazdila až do roku 1933. Na prelome storočí, ako uvádza Ivan Bohuš v publikácii Osudy tatranských osád, tvorilo Štrbské Pleso 15 budov so 72 hosťovskými izbami. Začiatkom storočia, potom ako sa vlastníkom osady stal uhorský štát, vybudovala Wagons Lits Cook prvú časť plánovaného komplexu hotelov na južnom brehu plesa.  Položil sa tak základ rozvoja lyžovania v osade. Stala sa tak najatraktívnejším strediskom zimných športov vo Vysokých Tatrách. Spojenie so Starým Smokovcom sa vyriešilo elektrickou železnicou (1912).

Prvá svetová vojna, podobne ako v iných tatranských osadách, zmenila hotely, penzióny a chaty na liečbu rekonvalescentov. Potom osadu prevzalo československé ministerstvo zdravotníctva. Prevádzka v nej bola potom predovšetkým hotelová, no pribudli klimatoterapeutické zariadenia, ktoré pracovali pod lekárskym dozorom. 

Po druhej svetovej vojne sa orientácia osady zmenila na liečbu prieduškovej astmy a alergických chorôb horných dýchacích ciest, čo bol dôsledok krutých vojnových čias. V roku 1976 pribudol do portfólia kúpeľníctva nový liečebný dom Helios, inak najvyššie položený na Slovensku. Ešte aj po privatizácii v roku 1990 nejaký čas poskytoval služby, no po zmenách majiteľov v roku 2005 bol opustený a začal chátrať.  Aj strata tohto objektu znamenala zánik kúpeľno-liečebného charakteru Štrbského Plesa.

Trochu sme predbehli čas a rok 1970. Vtedy zažila osada najväčší rozmach. Štrbské Pleso sa stalo dejiskom Majstrovstiev sveta FIS v klasických lyžiarskych disciplínach. Osada sa musela na stovky športovcov a tisíce návštevníkov pripraviť. V Mlynickej doline vyrástol lyžiarsky športový areál, bývalú parnú ozubnicovú železnicu nahradila nová elektrická. Po prvých ubytovniach vyrástli postupne luxusné budovy, hotely FIS, Panoráma, Baník, Patria a iné, palác spojov, veľké poschodové parkovisko, ktoré neskôr začali slúžiť aj voľnému turistickému ruchu. Dobudovala sa tu aj obchodná sieť.

Dnes je Štrbské Pleso najvyššie položenou osadou Vysokých Tatier, v roku 2007 bol ukončený dlhoročný spor o vrátenie osady Štrbe, keďže dovtedy bola po násilnom odčlenení súčasťou vytvoreného mesta Vysoké Tatry. Rozvíja sa teda v kontinuite s podhorím. Obec dokončuje sochu Szentiványiho, ktorú chcú umiestniť na čestné miesto blízko brehov jazera na pripomenutie toho, kto bol na začiatku vzniku osady. Žije tu necelá stovka obyvateľov, dnes je synonymom turistiky a lyžovania.

Štrbské Pleso je zaručene dobrým východiskovým bodom pre túry do širokého okolia. Dostanete sa z neho na Symbolický cintorín, ku Chate pri Popradskom plese, na Sliezsky dom cez Ostrvu, na Chatu pod Rysmi a Rysy, na Chatu pod Soliskom i na Predné Solisko. Dá sa z neho dôjsť na Kriváň, prejsť sa Tatranskou magistrálou, ale aj k vodopádu Skok, do Mlynickej, Mengusovej či Furkotskej doliny i k Hincovým plesám, ale aj na Kôprovský štít či k Batizovskému plesu.

A ak vás túry unavia, môžete si ísť pozrieť blízke múzeum vo Važci, Važeckú jaskyňu, alebo sa prejsť okolo plesa, ktoré odráža končiare Vysokých Tatier a návštevníci ho považujú za najfotografovanejšie v našich veľhorách.

Katarina Ivcicova

Vysoké Tatry s deťmi – Štrbské pleso

by ČlánkyŠtrbské pleso

Kto by nepoznal názov tohto možno najznámejšieho slovenského jazera? Prechádzka okolo neho môže byť vhodným výletom pre vaše deti. Na trase dlhej približne 2,5 kilometra sa rozhodne nebudú nudiť. Okrem nádherných výhľadov na okolité tatranské štíty a vodnú hladinu plesa ich určite zaujme aj náučný chodník vedúci okolo jazera. Dozvedia sa veľa informácií o histórii Štrbského plesa, zvieratách a rastlinách, ktoré tu žijú, ale aj o osobnostiach, športových udalostiach a viacerých ďalších zaujímavostiach na celkovo 40 paneloch. Ak by mali vaše ratolesti stále prebytok energie, môžu sa vyšantiť na detskom ihrisku, ktoré po ceste určite objavíte.

Foto: Katarína Ivcicova

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

by ČlánkyHrebienokMajláthova chataPopradské plesoRainerova chataSkalnaté plesoŠtrbské pleso

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty. 

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Z Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Alexander Nemec

Štrbské pleso

by ČlánkyŠtrbské pleso

Medzi najznámejšie tatranské plesá patrí Štrbské pleso. Každý deň sa teší veľkej pozornosti návštevníkov našich veľhôr. K zaujímavostiam, ktoré s ním súvisia, určite patrí aj to, že už v roku 1900 sa konali na jeho zmrznutej hladine majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. O 25 rokov neskôr tu boli ďalšie majstrovstvá Európy, tentoraz v ľadovom hokeji. Počasie rozhodlo, že ich museli dokončiť v Starom Smokovci. Najväčšou športovou udalosťou na Štrbskom plese ale boli Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Televízia odtiaľ prvýkrát vysielala farebný priamy prenos u nás. Skokanské mostíky doteraz pripomínajú túto udalosť.

Autor titulnej fotografie: Alexander Nemec