Ľubovniansky hrad

Ľubovnianske múzeum – to je hrad Ľubovňa a skanzen pod ním

Jasná. Ilustračné foto:  Ľubovnianske múzeum

Ľubovnianske múzeum má dva interesantné body – Hrad Ľubovňu a skanzen pod hradom. Najmä v lete sú častým cieľom turistov, ktorí do ich priestorov prídu aj v rámci dovoleniek v našich veľhorách. Tamojší múzejníci ich lákajú rôznymi chuťovkami a interesantným programom, ktorý takmer každý víkend láka do hradu i národopisnej expozície množstvo návštevníkov.

Čím je hrad významný? Bol postavený na prelome 13. – 14. storočia a už jedna z prvých zmienok o ňom prináša informácie o tamojšom stretnutí uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom Jagellonským a podpísali na ňom dohodu o priateľstve a mieri.

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Foto. Ľubovnianske múzeum

Ako uvádzajú historické pramene, koncom roku 1412, v roku spomínaného stretnutia, sa hrad stal súčasťou spišského poľského zálohu na ďalších 360 rokov. A počas švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661) boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Ich repliky si na hrade môžete pozrieť i dnes.

Počas prehliadky vám sprievodcovia tiež povedia, že v roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh a neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Zaujímavosťou je, že hrad bol obývaný až do roku 1944. Žili na ňom jeho majitelia Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon.  

Prehliadku zvládnete za približne dve hodiny a v rámci nej je možné v niektorých termínoch zhliadnuť aj vystúpenia sokoliarov. Hrad je prístupný aj pre nevidiaci a nepočujúcich, pohyb priestorom i kontakt s exponátmi zabezpečujú špeciálne pomôcky.

Národopisná expozícia Ľubovnianskeho múzea

Národopisná expozícia je určená aj pre zdravotne hendikepovaných návštevníkov. Foto. Ľubovnianske múzeum

To isté platí aj o národopisnej expozícii pod hradom. V tamojšom skanzene môžete absolvovať množstvo národopisných podujatí – v lete takmer každý víkend.

Skanzen bol sprístupnený v roku 1985 a ukazuje pánsky i ľudový život našich predkov. Približuje ho cez život na tradičnej dedine horného Spiša a Šariša, teda na území, kde odjakživa žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia i Rómovia.

Podujatia v ľubovnianskom skanzene, ich sezónou je leto

Počas leta sa v skanzene koná mnoho národopisných podujatí určených pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Ich kalendár je na webe múzea. Foto. Ľubovnianske múzeum

Nachádza sa v ňom 32 obytných a hospodárskych stavieb, v ich areáli možno sledovať ukážky nielen tradičného bývania, ale aj chovu hospodárskych zvierat. Dominantou skanzenu je drevený gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

Veža na Štrbskom plese je najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku

Výhľad z veže na Štrbskom plese je autentickým zážitkom z Vysokých Tatier

Foto: Michal Druga.

Najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku vám sprostredkuje nádherný výhľad na tatranské štíty – Kriváň, Veľké Solisko, Predné Solisko, Štrbský štít, Satan, Patriu či Krátku.

Prostredníctvom zážitkovej prehliadky predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, ich jedinečnú faunu a flóru a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy. Ak vaším cieľom práve nie je vysokohorská turistika, máte príležitosť vychutnať si panoramatické výhľady z tejto veže.

Na svoje si prídu aj tí, ktorí majú radi adrenalínové dobrodružstvo. Svoje limity môžete otestovať na atrakciách vysunutých do voľného priestoru. Tí najodvážnejší sa prejdú po visutej sieti vo výške 43 metrov nad zemou. Tento pocit si určite zapamätáte, ale aj ostatní, ktorí vás budú napäto sledovať, ako sa pasujete s týmto dobrodružstvom.

Iným druhom zážitku je jazda v 61 metrov dlhom tobogane, ktorou si môžete skrátiť cestu nadol. Táto jazda nie je súčasťou vstupného na vežu, treba si zakúpiť vstupenku. Tobogan je v prevádzke, len keď je vonkajšia teplota vyššia ako 5 °C.

Tatras Tower je mierne naklonená veža vysoká 53 metrov, s nástupom v nadmorskej výške 1 367 m.n.m. Obvodový nosný plášť tvorí 24 oceľových stĺpov, ktoré sú vinuté v dvoch smeroch, náklon veže je 15°. Pochôdzna časť je drevená, lávka v hornej časti veže je ukončená vyhliadkovou plošinou so sieťou. Najvzdialenejší cíp plošiny je presklený.

Výstup na vyhliadkovú vežu je bezbariérový, takže výhľady si vychutnajú aj tí, ktorým sú Tatry inak nedostupné. Sklon chodníka je od 6 do 8 percent.
Zdroj: vezasnov.sk

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta, hoci aj na Severný pól

Foto: poliankovo.sk

Tatranská Polianka je východiskovým bodom túry na Sliezsky dom, prípadne ďalej na Gerlach, ale nájdete tu aj digitálnu galériu a kaviareň s názvom Poliankovo.

Otvorili ju v marci 2019 s cieľom vytvoriť pekný vizuálny zážitok a pomocou moderných technológií priblížiť návštevníkom umenie. Ak hľadáte vo Vysokých Tatrách oddychový program pre deti, aj pre dospelých, ste na správnom mieste.

Digitálnu galériu a kaviareň nájdete v Tatranskej Polianke nad železničnou stanicou. Je to zážitková prehliadka nedostupných miest našej planéty. Mladší i starší návštevníci sa dozvedia veľa zaujímavých informácií a zažijú aj klasické umenie zábavnou formou. Za ideovým obsahom jednotlivých expozícií je od začiatku známy dokumentarista Pavol Barabáš.

Medzi aktuálne výstavy patrí aj jeho Dialóg s Planétou. Pomocou digitálnych projekcií si môžete vyskúšať, aký je to pocit stáť na najvyššom vodopáde na Zemi, ako splaviť neznámu rieku či prejsť cez Severný pól. Cieľom je, aby ste si vo svojom vnútri odniesli pocit, ktorý motivuje k hlbšiemu poznávaniu našej planéty a vzťahu k nej.

Navštíviť môžete aj neprístupné časti jaskyne Domica, najznámejšej a najdlhšej jaskyne v Slovenskom krase. Pomocou virtuálnej reality sa dostanete do nedostupnej siene s názvom Klenotnica alebo si pozriete Samsonove stĺpy. Stačí si nasadiť virtuálne okuliare.

V Poliankove sa spája umenie s modernými technológiami, ako je už spomenutá virtuálna realita, 3D projekcie, rozšírená realita, hologram, tieňohra a ďalšie. Inštalácie sa nachádzajú na ploche približne 600 metrov štvorcových, ponúkajú 140 m2 projekčných plôch a 120 m2 zrkadiel. Výstava je doplnená o rôzne interaktívne prvky.

Súčasťou galérie je aj obchod s originálnymi suvenírmi a kaviareň. V nej si môžete nechať vytvoriť svoj obrázok alebo fotografiu priamo na káve.
Zdroj: poliankovo.sk

Kežmarský hrad

Kežmarok nie sú iba remeslá, tamojšie múzeum ponúka aj iné rarity

Foto:  Mesto Kežmarok

Podtatranské mesto Kežmarok Slováci poznajú predovšetkým cez júlový jarmok tradičných remesiel. No ich pozornosť si určite zaslúži aj Múzeum v Kežmarku. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad.

Otvorme jeho brány a nazrime, čo si v ňom návštevník môže pozrieť.  K jeho stálym expozíciám patrí prehliadka historických vozidiel a hasičskej techniky. Unikátne autá a motorky fascinujú návštevníkov, obdiv vzbudzuje hlavne hasičské auto Škoda 154 z roku 1929, ktoré je jediné svojho druhu v Európe.

Expozícia historických vozidiel

Veterány na Kežmarskom hrade. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Návštevníci si ale môžu vybrať aj z ďalších stálych expozícií hradu. Napríklad tú, ktorá sa venuje cechom a remeslám, keďže v meste kedysi existovalo až 36 samostatných cechov.

Zaujímavá je aj radničná miestnosť so zariadením niekdajšej kežmarskej radnice so symbolmi privilégií Kežmarku. Alebo si treba pozrieť expozíciu zbraní či streleckého bratstva v Kežmarku, ale aj expozíciu venovanú rodine Tököli, keďže kedysi vlastnila hrad a patrilo do nej i knieža Imrich Tököli, vodca jedného z protihabsburgských povstaní.

Dobová lekáreň v Kežmarku

Dobová lekáreň v Múzeu Kežmarok. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Milovníkov histórie možno nadchne prehliadka lekárne venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, alebo hoci aj expozícia venovaná životu a dielu Dr. Vojtecha Alexandra, ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral röntgenový prístroj.

Romantici zase ocenia prehliadku hladomorne a vyhliadkovej veže, čo pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej. Šľachtičná absolvovala prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier bez dovolenia manžela, a ten ju kruto potrestal dlhoročným väzením. 

Na hrade návštevníci nájdu aj expozíciu dokumentujúcu politický rozvoj mesta, galériu s historickými portrétmi, hradnú kaplnku, ktorú postavili pre Máriu Gyulaffy a v tamojšej hrobke je pochovaná, ale aj expozíciu venovanú vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám a lapidárium s kamennými článkami pochádzajúcimi zo sakrálnych a svetských stavieb.

Múzeum bytovej kultúry

Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Druhou časťou Múzea v Kežmarku je Múzeum bytovej kultúry so sídlom v meštianskom dome, ktorý patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Je v ňom expozícia dokumentujúca vývoj nábytku z obdobia 17. až 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj hodiny, bytový textil, osobné predmety a odevné doplnky. K unikátom patrí napríklad pec so soškou „holohlavého“ havrana, vyhynutého vtáka z tatranskej oblasti, ktorá pochádza z kaštieľa v Huncovciach.

Móda 19. storočia

Múzeum v Kežmarku má aj výstavnú sieň a v tej je momentálne inštalovaná výstava Móda 19. storočia. Pozrieť si ju môžete ešte do 9. februára 2024. Výstavy sa pravidelne obmieňajú. Výstavná sieň sídli v Kežmarku na Ulici Dr. Alexandra 11.

Tatranská galéria v Poprade

Sídlom Tatranskej galérie je skvost – rekonštruovaná parná elektráreň

Foto:  Prešovský samosprávny kraj

Tatranská galéria vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec a dodnes fungujúca výstavná sieň – Vila Flóra. Svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša a širšieho východoslovenského regiónu, ale prezentuje aj významné osobnosti slovenského výtvarného diania.

Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade a dnes svoju činnosť prezentuje v bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici, ale aj v iných kultúrnych inštitúciách podtatranského regiónu.

Budova Elektrárne je rovnako príťažlivá pre náhodných okoloidúcich, návštevníkov galérie, ale aj pre profesionálnych tvorcov v oblasti architektúry, záchrany technických pamiatok, či technického inžinierstva.

Zaujmú ich predovšetkým dokonalé detaily stavby, veľkorysé priestorové riešenie i jej celkový architektonický dojem, ktorý vyžaruje dobovú atmosféru. 

Jedna z výstavných hál Tatranskej galérie.

Foto:  Tatranská galéria Poprad

Galéria v bývalých surových priemyselných priestoroch organizuje celoslovenské a medzinárodné výstavné akcie s presahmi do netradičných kultúrnych aktivít. Kredit galérii získala už prvá výstava v týchto priestoroch Severné Anglicko na severnom Slovensku a galéria začala postupne získavať cveng aj vo svete. Návštevníci v nej zakaždým nájdu zaujímavé výstavy.

Do portfólia Tatranskej galérie stále patrí Vila Flóra v Starom Smokovci, ktorú pred niekoľkými rokmi rekonštruovali a jej priestory patria výtvarnému umeniu spojenému s témou Tatier.

Ďalšou zo stálych expozícií Tatranskej galérie je Galéria Ferdinanda Kleinbergera Katonu v Spišskej Starej Vsi umiestnená v budove Ľudovej banky. Nachádza sa v nej približne polstovka olejomalieb a tridsať kresieb tohto autora. Katona bol významný maďarský majster krajinomalieb, ktorý sa narodil v Spišskej Starej Vsi a ako začínajúci umelec sa inšpiroval Ladislavom Medňanským.  

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Foto: Podtatranské múzeum v Poprade.

Ak hľadáte počas návštevy Vysokých Tatier okrem športového vyžitia a aktívneho oddychu aj možnosti dozvedieť sa niečo viac o regióne pod našimi veľhorami, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

V historickej budove na vás čakajú dve stále expozície. Prvá z nich – Knieža z Popradu a jeho hrobka, vychádza z archeologického nálezu európskeho významu, keď v roku 2005 objavili počas stavebných prác v Poprade – Matejovciach dokonale zachovanú hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia nášho letopočtu. Na výskume tohto nálezu sa spolu so slovenskými vedcami podieľajú špecialisti z nemeckého Schleswigu a bádatelia z ďalších štátov (Dánsko, Belgicko, USA, Česká republika, Maďarsko a iné).

Druhá stála expozícia má názov Poprad a okolie v zrkadle vekov. Je rozdelená do piatich častí podľa časových úsekov a poskytuje návštevníkom informácie o živote a prírodnom prostredí mesta a okolia od praveku po súčasnosť. Na webových stránkach múzea si môžete pozrieť tieto expozície aj formou virtuálnej prehliadky s komentárom.

V Podtatranskom múzeu spravujú približne 52 500 kusov zbierkových predmetov, v knižnici majú viac ako 18 000 zväzkov vzácnych kníh. Pobočku má v Spišskej Sobote, kde sú štyri stále expozície: Cechy a remeslá, Meštianske bývanie, Vznešenosť a pokora a Osobnosti Spišskej Soboty.

Múzeum v Poprade prešlo počas mnohých desaťročí rôznymi etapami vývoja. Jeho predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej. Muzeálna spoločnosť Velického Tatranského múzea sprístupnila svoju prvú expozíciu v roku 1882. Pre Karpatské múzeum v Poprade postavil Uhorský karpatský spolok samostatnú budovu, v roku 1887 v nej otvorili expozície pre verejnosť. Po roku 1945 zlúčili obe samostatné spolkové múzeá do jedného so sídlom v Poprade. Svoj dnešný názov má od roku 1967.

Belianska jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne

Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu

Foto: Depositphotos.

Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.

Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope